Hrad Veveří v kaskádach času alebo Ako z nedostatkov spraviť prednosť
Tak ako sa v kolese dejín mení sláva na márnosť, tak isto sa môžu šťastné a slávne chvíle opakovať. V príbehu hradu Veveří sa často hlásilo o slovo obdobie úpadku. Napriek tomu sa dá konštatovať, že je to slávny a hlavne šťastný hrad.
Prvá písomná zmienka viažuca sa k hradu je z roku 1213. Netreba ani vysvetľovať, že existuje oprávnený predpoklad o jeho skoršej existencii. Jeho meno sa od začiatku objavuje v spojitosti s kráľovským majestátom a s najvýznamnejšou nobilitou v zemi. „Veverský purkrabí“ bola v přemyslovskom kráľovstve skrátka prestížna funkcia. Prvý úpadok zažil hrad potom, ako vrahova dýka predčasne ukončila život mladíka Václava III. Veď si pamätáme neúspešný pokus jeho otca, tiež Václava, spraviť ho našim uhorským kráľom.
Keď sa teda na javisku dejín vystriedali Přemyslovci s Luxemburgovcami, hradu prinavrátil lesk mladší brat kráľa Karola IV, markgróf Jan Jindřich. Ten bol iniciátorom veľkolepého rozšírenia a prestavby hradu. Dôležitosť hradu bola podporená súdnou právomocou, ktorou disponovali jeho kasteláni.
Ďalší úpadok prišiel koncom 14. storočia a príčinou boli vojny, ktoré spolu viedli markgrófski bratia Jošt a Prokop. Začiatkom nasledujúceho storočia prišlo iba krátke vydýchnutie pred husitským obdobím. V roku 1421 dal kráľ Žigmund hrad do zálohu. Koniec koncov vieme, že podobne získaval financie náš kráľ „bohém a diplomat“ všade.
V ťažkých povojnových časoch celé Veverské panstvo úspešne reštauruje v úlohe správcu markgrófskeho majetku, Jošt Hecht z Rosic. Kľudné obdobie opäť netrvá dlho. Zrejme v roku 1469 obsadilo hrad uhorské vojsko. Ktovie prečo ten náš „dobrý kráľ Matej“ hľadal celý život bohatstvo a slávu západným smerom, keď už pri juhovýchodných hraniciach Uhorska vykrikovali tureckí mezuzíni.
Zmenu štatútu hradu Veveří, priniesol začiatok 16. storočia. Ten sa fakticky stáva slobodným šľachtickým majetkom. Neráčim vymenúvať všetkých, ktorí hradom disponovali a zmien vo vlastníckych pomeroch bolo, ako to už býva, neúrekom. Aj tak sa na Veveří vystriedali také zvučné rodové mená ako páni z Pernštejna, Lipé, Lomnice. V dobách represií po stavovskom povstaní si vtedajší majiteľ Žigmund z Tiefenbachu, len cez vplyvné konexie zachránil svoju hlavu. Aj napriek tomu tento rod vymrel po meči už v polovici 17. storočia. Až začiatkom storočia nasledujúceho sa hradu dostáva pozornosti, ktorú mu venoval rod Zinzendorfov. Práve v tomto období hrad získal zámockejší vzhľad.
Začiatok 19. storočia priniesol zmenu vo vlastníckych vzťahoch. Vlastníci Veverského panstva sú zrkadlom svojej doby. Najprv podnikateľ a priemyselník Vilém Mundy. Potom švédsky princ Gustav, ktorý si na hrade zriadil honosný dvor. Zosadený kráľovský majestát strieda podnikateľ Jiří Šimon Sina, ktorý panstvo predal finančníkovi barónovi Hirch – Gereuth. Ten nechal na hrade niektoré priestory účelovo upraviť. Úpravy sa dotkli napríklad aj kaplnky svätého Prokopa, ktorá prišla o svoje stredoveké klenby.
Posledným súkromným majiteľom panstva sa na prelome 19. a 20. storočia stal barón De Forest, ktorý ale žil v Londýne a na Morave sa zdržiaval iba príležitostne. Na Veveří v tom období celkom trikrát zavítal, ako jeho hosť, Winston Churchil. Barón De Forest nesúhlasil s pozemkovou reformou a viedol s Československou republikou spor, ktorý ukončila až v roku 1925 vzájomná dohoda, kedy za odstupné prešiel hrad do majetku štátu.
V prvorepublikovom období sa hrad stáva obľúbeným výletným miestom. Táto idyla končí s vypuknutím druhej svetovej vojny, kedy hrad obsadil Wehrmacht. Nemci hrad využívali ako rehabilitačné centrum pre ranených vojakov a miesto sa našlo aj pre laboratóriá Akadémie SS. Napriek tomu, poškodenie a devastáciu hradu priniesol až prechod frontu.
Naozaj krušné časy priniesol až socializmus. V 50. rokoch rozhodli kompetentné orgány o účelovej premene hradného areálu na lesnícke učilište. Architektúra hradu bola necitlivo upravovaná na učebne a ubytovacie priestory. Netreba zdôrazňovať, že tak úpravy, ako následné využitie neboli vôbec šetrné k pamiatkovým hodnotám objektu. Lesnícke učilište sa v roku 1972 odsťahovalo, ale tento nevyhovujúci stav trval naďalej. Pod patronátom VÚT v Brně, sa rodil plán využiť hradný areál nielen pre potreby tejto vysokej školy, ale aj ako medzinárodné študentské centrum s ubytovacou kapacitou 800 lôžok. Našťastie sa tento zámer nerealizoval v celom rozsahu. Prvou etapou prác bolo vykopanie novej kanalizácie a vodovodu. Kopalo sa naprieč celým areálom, pričom absentoval archeologický výskum. Druhá etapa si kládla za cieľ staticky zabezpečiť hradné budovy. Zvolené boli nevhodné cementové technológie, konkrétne boli použité torkretové nástreky a to plošne v exteriéroch, ale i v interiéroch hradu. Nepriedušná cementová škrupina navždy zničila mnohé historické omietky a zároveň je príčinou vlhnutia stien.
Že nemôže byť ešte horšie? Aká pohroma by sa ešte mohla vyskytnúť?
S umierajúcim socializmom pošiel aj plán dokončiť „reštaurátorské práce“ v duchu „brutalizmu“ 80. rokov. V ovzduší spoločenských zmien rokov 90. sa mal celý areál zmeniť na rekreačno – kongresové centrum. Keby sa tak bolo stalo, bol by pravdepodobne hrad Veveří predobrazom nevhodnej rekonštrukcie a následného využitia, s ktorým sa dnes (ne)zmierujeme v prípade Vígľaškého zámku. Veveří malo to šťastie, že veľkolepé podnikateľské plány sa obrátili v popol a prach.
Zlom v novodobých dejinách hradu priniesol magický rok 1999. Očakávanie lepšej budúcnosti v novom tisícročí sa začalo napĺňať. Vec sa riešila na úrovni ministerstiev a hrad prešiel z rezortu školstva, do rezortu kultúry. Fakticky to znamenalo, že sa hradu ujal Státní památkový ústav v Brně. Bola to predzvesť niečoho nového.
Literárnou hyperbolou by sa dalo vyjadriť, že alchymistický proces započal vo chvíli, kedy sa na hrad nasťahoval skutočný správca, kastelán. Tu by som si dovolil upozorniť na rozdiel medzi fungovaním pamiatkových objektov v štátnej správe u našich susedov a u nás. Nechcem sa zamerať na hru so slovíčkami, kastelán, správca pamiatkového objektu, vedúci údržby, riaditeľka múzea (Betliar) a podobne. Na Slovensku vo väčšine prípadov absentuje správca, ktorý by objektu nielen rozumel, ale by na ňom aj býval. Teda by si vytvoril s pamiatkou silnú osobnú väzbu. Z vlastných skúseností poznám, že taký správca vie o každej náletovej vegetácií, ktorú treba odstrániť z okolia múrov, o každom krehkom detaile, fragmente omietky, či statickom probléme. Hlavne pamiatke dáva určité bytostné smerovanie.
V prípade Veveří bolo treba začať konať na mnohých úrovniach. Po praktickej stránke to znamenalo riešiť statické problémy, vlhkosť múrov, čo si vyžadovalo odstránenie predošlých, technologicky nevhodných zásahov a v neposlednom rade obnova striech. Samozrejme bolo treba vdýchnuť pamiatke život, v prípade Veveří nadviazať na prvorepublikovú tradíciu obľúbeného výletného miesta.
Kastelán Petr Fedor sa rozhodol z nedostatkov spraviť prednosť. Ukázal návštevníkom a vlastne robí to dodnes, aký necitlivý prístup ku konzervácií bol zvolený v predchádzajúcich desaťročiach, zároveň je príležitostne možné vidieť ako prebiehajú niektoré reštaurátorské zásahy. Samozrejme po jedenástich rokoch zmysluplnej práce, môže dnes návštevník vidieť aj časti, ktoré napovedajú, ako by to raz mohlo celé vyzerať. Je to postupný proces regenerácie. Nespomenul som ešte zložité dohľadávanie a opätovné získavanie pôvodného mobiliáru. Zámerne, pretože som chcel upozorniť na to, že historický objekt je sám o sebe najdôležitejším exponátom a je zaujímavý pre verejnosť aj v svojej nie úplne najlepšej kondícii.
Šťastný hrad Veveří, lebo ho nestihol osud neadekvátneho využitia a rýchlej jednorazovej prestavby. Naopak sa mu dostáva zaslúženej pozornosti a hlavne starostlivosti. Mnohé významom podobné pamiatky môžu len závidieť. Čo by za podobný osud dal napríklad taký zámok v Hlohovci.
© Kamil Nováčik
Zdroj informácií a väčšiny fotografií: Správa hradu Veveří, Petr Fedor
Veľmi dobrý článok, máš u mňa
Veľmi dobrý článok, máš u mňa 5 z piatich možných hviezdičiek.
Aj ten kastelánsky príklad je v každom prípade inšpiratívny, ono to má samozrejme hlbšie rozmery, než sa dalo napísať.
A nebol by som to ja, menšia oprava
keď už pri juhovýchodných hraniciach Uhorska vykrikovali tureckí mezuzíni.
má byť muezíni
http://sk.wikipedia.org/wiki/Muez%C3%ADn
A nebol by si to Ty, keby si si nerýpol
Ktovie prečo ten náš „dobrý kráľ Matej“ hľadal celý život bohatstvo a slávu západným smerom
Toto mu dosť vyčítajú aj maďari, češi ho nikdy nemali v láske a nikdy ho neuvádzali ako českého kráľa, (aj keď treba dodať že vládol iba východnej časti, viacmenej Moravy), na milosť ho vzali až pred nedávnom.
A vydali o ňom aj knihu Matyáš Korvín (Uherský a Český král) autor Antonín Kalous.
Ako vždy, vďaka Vĺčik za
Ako vždy, vďaka Vĺčik za korekciu. Ešte keď som býval na Morave, vždy sme vymýšlali hanlivé opilecké piesne o “mezuzínoch” :D
Čo sa týka Korvína, češi ho ani nemajú mať prečo v láske. Z ich pohľadu to bol agresor, ktorý sa po všetkých vojnových peripetiách vyhlásil za pána Moravy. Ja sa napríklad dosť čudujem mytologizácií jeho osoby u nás. Asi by to chcelo, aby niekto vtipne literárne spracoval jeho neslávny koniec, kedy sa vo Viedni rozčúlil kvôli pokazenej fige a švihlo to sním :D Mne sa to ako námet na scenár, viac než pozdáva. Mohlo by sa to volať “Peripetie renesančného neurotika na uhorskom tróne”. :D
Šťastný hrad, až sa mi oči
Šťastný hrad, až sa mi oči pretáčajú … z tých porovnávačiek.
Velmi pekna praca.
Ja by som
Velmi pekna praca.
Ja by som vsak preferoval pouzitie povodnych prvkov pre krov vezicky. Bolo to mozne?
Máš na mysli, či bolo možné
Máš na mysli, či bolo možné krov protézovať?
Zistím pri najbližšej príležitosti, ale zdá sa mi, že drevo bolo znehodnotené.
Inak zaujímavá otázka. Úplne chápem, že máš rád, keď zostane čo najviac pôvodného krovu.
Ja tak vnímam použitie tehál na pamiatkach, vždy by som dal prednosť starým, pred novými.
K otazke ma doviedol ten vzor
K otazke ma doviedol ten vzor na zaklade ktoreho rezali rimsu, polozeny nalavo od krovu.
Este dodam, ze z fotografii
Este dodam, ze z fotografii to vyzera byt ukazkova obnova. Presne o toto sa snazim v ramci nasej firmy.
Kultúrne dedičstvo môže mať
Kultúrne dedičstvo môže mať rôzne podoby. Mňam, Veveří a vůně uzeného
Na Harpovu otázku…väčšina
Na Harpovu otázku…väčšina krovov je protézovaných, pri tej konkrétnej vežičke to však nebolo možné.
Antik, v príspevku #3 si sa
Antik, v príspevku #3 si sa odreagoval na Matejovi Korvínovi – akože agresorovi na Morave.
Za to, že k Morave prechovávaš vrúcny cit ťa predsa nemôže oprávňovať k urážaniu väčšiny Slovákov kydaním na kráľa Mateja. Husiti sa po r.1420 obohatili majetkami katolíkov a Nemcov (podobne komunisti po r.1946). Takto podfutrovaní sa vrhli na Uhorsko, ničiac každý odpor vypálením a zabíjaním (1431 až 1434 takmer každé mestečko Slovenska). Neskôr túto agresiu opisovali klamári v dejepisoch ako spanilé jazdy – to je vrchol arogantnosti.
Až v roku 1467 skoncoval Matej s husitmi. Po 37 rokoch bašovania husitov na Slovensku sa Matej „opovážil” mlátiť ich aj na Morave, och aký to nepomer medzi agresormi Uhrami na jednej a Čechmi na druhej strane!!!
V roku 1930 predsa husiti nemali Uhrom čo oplácať. Husili vtrhli ako neohrabaní sebci.
Nakoniec Česi presadili poliaka Vladislava aj na uhorský trón, čo bol začiatok plánov Osmanov na zábor Európy do svojej ríše, pretože vedeli, že uhorskí Jagelovci nemajú gule.
Antik, všetko je to minulosť, prítomnosť považujem za lepšiu ako výbornú (historia est magistra vitae), len neviem, prečo kadíš zlými myšlienkami. Ak chceš napísať scenár z 15 storočia, tak nech nie je kráľ Matej vytrhnutý zo súvislostí.
naj napísal/a:
Antik, v
[quote=naj]
Antik, v príspevku #3 si sa odreagoval na Matejovi Korvínovi – akože agresorovi na Morave.
Za to, že k Morave prechovávaš vrúcny cit ťa predsa nemôže oprávňovať k urážaniu väčšiny Slovákov kydaním na kráľa Mateja. Husiti sa po r.1420 obohatili majetkami katolíkov a Nemcov (podobne komunisti po r.1946). Takto podfutrovaní sa vrhli na Uhorsko, ničiac každý odpor vypálením a zabíjaním (1431 až 1434 takmer každé mestečko Slovenska). Neskôr túto agresiu opisovali klamári v dejepisoch ako spanilé jazdy – to je vrchol arogantnosti.
Až v roku 1467 skoncoval Matej s husitmi. Po 37 rokoch bašovania husitov na Slovensku sa Matej „opovážil” mlátiť ich aj na Morave, och aký to nepomer medzi agresormi Uhrami na jednej a Čechmi na druhej strane!!!
V roku 1930 predsa husiti nemali Uhrom čo oplácať. Husili vtrhli ako neohrabaní sebci.
Nakoniec Česi presadili poliaka Vladislava aj na uhorský trón, čo bol začiatok plánov Osmanov na zábor Európy do svojej ríše, pretože vedeli, že uhorskí Jagelovci nemajú gule.
Antik, všetko je to minulosť, prítomnosť považujem za lepšiu ako výbornú (historia est magistra vitae), len neviem, prečo kadíš zlými myšlienkami. Ak chceš napísať scenár z 15 storočia, tak nech nie je kráľ Matej vytrhnutý zo súvislostí.
[/quote]
Takovou snůšku demagogických nesmyslů už jsem dlouho nečetl. Má smysl odpovídat evidentnímu fanatikovi? Asi ne. Jediné, s čím se dá souhlasit, bylo kamuflování husitských nájezdů komunistickým dějepisem. Dodneška si pamatuju obrázek v učebnici, “Slovenské obyvatelstvo vítá husity”. Nicnéně tomu nevěřil nikdo s IQ větším než 50.
A jestli existuje nějaký Bůh, tak se “dobrý” král Matěj smaží v největším kotli za svinstva, co se (bezdůvodně) naprováděl na západ od Slovenska. Omlouvat jeho kořistnický nájezd na Moravu jakousi “pomstou” za husity?
Kdyby sis viděl na špičku nosu, tak bys nemohl napsat takový nesmysl – kdo byl Albrecht Habsburský asi nevíš?
Jestli jsem se na světě něco naučil, tak to, že nemá smysl vykládat něco člověku, který je PŘESVĚDČENÝ o “své” pravdě. Tak si ji nech a já si zase nechám tu svou.
Naj, ver mi, že vrúcnejší cit
Naj, ver mi, že vrúcnejší cit chovám k Uhorskému kráľovstvu, než k Morave. Korvína vnímam ako sebevedomého panovníka s osobnými črtami neurotika a nie moc úspešnou zahraničnou politikou. Nepopieram aj kladné stránky jeho vlády a schopnosť potlačiť anarchiu v zemi a skoncovať s bratríckym hnutím. Ale hlavne nemám rád falošné mýty a Korvína sa tento problém do istej miery týka tiež.
Na Morave nebol Korvín “akože agresor” ale skutočný agresor, ktorému nešlo o náboženské otázky, ale o hmotný zisk. Nebol to žiadny “husitobijca” ako si ho idealizuješ.
Čo povedať na tvoje úvahy?? Asi, že opäť splietaš jedno cez druhé a tretie (viď veci ktoré si popísal v diskusií Cyril a Metod). Teda som urazil teba a väčšinu Slovákov. Som rád, že sa sám radíš k tejto “väčšine”. Väčšiny zdá sa všade potrebujú mýty. Tak sa opájaj skonštruovanými príbehmi o význame byzantskej misie, o “kráľovi kráľov” Svätoplukovi a kľudne aj o “dobrom” kráľovi Matejovi.
Táto veta mi dáva zabrať asi najviac. Nakoniec Česi presadili poliaka Vladislava aj na uhorský trón, čo bol začiatok plánov Osmanov na zábor Európy do svojej ríše, pretože vedeli, že uhorskí Jagelovci nemajú gule.
Na záver taký malý postreh: Češi / Moravania = Husiti / Komunisti je dosť slaboduché a neprijateľné hodnotenie…ešte by sa niekto mohol uraziť.
Antik, až okato sa viem držať
Antik, až okato sa viem držať faktov, nie mýtov. Naopak, vytočil ma tvoj mýtus o tých neumytých figách. Je to taký žvást jeho neprajníkov, na spôsob dnešných novinárskych goríl. Muž androgénneho typu ako bol M.Hunyady-Corvin, inklinuje k tabaku, nie k sladkostiam.
Matej bol prvý, kto tu vpustil čerstvý vzduch renesancie. Veď pre krásnu (vraj) Beatrix si zašiel až do Neapola. A –vidieť Neapol a zomrieť (čo sa mu splnilo). Za jeho vlády vyrezal majster Pavol v Levoči najcitovanejší oltár, vznikla prvá univerzita Acad-Istr., vyrástol dóm sv.Alžbety, šírili sa prvé tlačiarne. Na konci jeho vlády všetky mestá prosperovali a s ničím sa jeho doba už nedá porovnať.
Pozrime lokálne tu u nás- jeho vrstovník a spolubojovník P.Kiniži postavil najkrajšie a najpevnejšie stavby hradu Lietava. Pritom to bol Kiniži, ktorý pri tej „agresii” na Moravu sa proti zbytkom husitov s pomocou Čierneho pluku (tiež husitov) vyznamenal. Kinižiho manželka Benigna sa zaslúžila o vznik krásnej knihy Festetic codex a Cseh codex, renesančný ešte rukopis, vzniklý v kláštore Paulínok, ktorý zafinancoval Kiniži..
Matej zaviedol daň z komína, čo sa tradovalo ako zlý počin, ale pozrime sa na dnešok a daň z komína 20 denárov je smiešna. Bežní ľudia ho mali za spravodlivého kráľa (zomrel kráľ, zomrela spravodlivosť). Hlavne v súvislosti s dianím, ktoré na to nasledovalo po Dóžovom povstaní za Jagelovcov.
Ja až žasnem, ako málo je Matej Korvín známy a publikovaný. Jakubisko sfilmuje takú kravinu ako je kántrenie dievčat krvavou grófkou. K čomu to je? Pritom pozitívny príklad vladára Mateja vôbec nie je v kurze. Jeho otec i brat bojujú s turkami, a doma mu husiti vyžierajú severné Uhorsko. A brata mu nakoniec popravia v Prahe. No to by aj mňa z toľkej podlosti porazilo – ako i Mateja Korvína.
P.S. V predošlom príspevku je preklep, namiesto 1930 má byť samozrejme 1430.
Naj – si najlepší hasič, ale
Naj – si najlepší hasič, ale história je o faktoch, (aj keď často kadejako skreslených).
Niečo o neurotikoch a figách.
Ale Antik, švihlo s ním iba kvôli etikete a túžbe stolovať so svojou Beatrix, ktorá sa ešte zdržala na bohoslužbách.
Bolo to v Kvetnú nedeľu, počas Veľkonočných sviatkov a počas najväčšieho pôstu, bol hladný, dal si priniesť pred jedlom aspoň figy, ktoré však boli staré a nahnilé, tak ho to vytočilo. V tom vkročila do miestnosti kráľovná, začala svojho muža utešovať, ale nebolo to už nič platné, lebo kráľ začal byť malátný a omdlieval,začal zle vidieť a nemohol hovoriť. Podľa Bonfiniho to bol záchvat mŕtvice. Panovník ešte dva dni bojoval o život, ale už mu nebolo pomoci.
Treba povedať aj to, že už od 1846 bol chorý, a v roku 1489 sa viacmenej rátalo s jeho smrťou.
K mytologizácii.
obyčajne dochádza ak je poruke málo faktov. Jedným z najväčších mytologizátorov (fuj to slovo) bol bard slovenskej poézie Andrej Sládkovič v poéme Detvan. Ja by som mu určite nič nevyčítal, to dielo je pre mňa jedno z naj – slovenských.
Nejaké ucelené dielo o kráľovi Matejovi od slovenského historika som zatiaľ nečítal. Iba v maďarčine a češtine.
Že vraj charakterom príliš nevynikal, viackrát porušil dané slovo, ale aj to treba hodnotiť z pohľadu, či sa v danom okamihu dalo aj inak, ale obhajovať ho nechcem jednoducho šlo o politiku a tam nemusí byť, a aj nie je všetko rovné.
Nech bol aký chcel, patril a bude patriť medzi uznávaných panovníkov, čo je neodškriepiteľný fakt, ale aj keď mu maďari za hospodársku politiku a reformy udelili tri AAA, faktom je aj to, že krajinu doslova vycical a zanechal nezabezpečenú, čo sa prejavilo napríklad aj stratami získaných území.
Takže ak by niekto chcel niečo napísať, dúfam, že to bude aspoň tak dobré, ako Sládkovičov Detvan, čo považujem skôr za nemožné.
Naj je mi jasné, že si to chcel zjednodušiť, ale dopustil si sa tým viacerých nepresností.
Nechcem hovoriť, kto aké mal právo chodiť do druhej krajiny kradnúť a vraždiť, ale Žigmund bol český, nemecký a aj uhorský kráľ, ktorý mal vo vojsku aj uhorské bandériá s ktorými bojoval proti husitom, bratríkom a inej „českej ne – r-k hávedi“, takže pustošenie husitov, …… 1430 a viac sa dá chápať aj ako odveta.
Potom, neviem si dosť dobre predstaviť ako by češi vedeli dosadiť trebárs proti vôli uhorskej šľachty, ešte stále silnej Beatrix, uhorského primasa a konštantinopolského patriarchu Tomáša Bakóca niekoho za uhorského kráľa. Matej mal iba nemanželského syna Jánosa, ktorého šľachtici volali bastard, dokonca aj „Tvoj “ Kinizsi Pál, verný to Matejov bojovník sa postavil za Vladislava II. Jagellonského.
Osmani. Vtip bol v tom, že turkom bolo srdečne jedno, kto bol uhorský kráľ, aj keď určite boli radšej, že tam bol slabý Vladislav. Turci smerovali so svojim spojencom francúzskym kráľom Františkom I. proti Habsburgovcom, nie priamo proti Uhorsku.
Uhorsko ich mohlo nechať prejsť, to by však bolo dosť krátkozraké, navyše boli s Habsburgovcami spojenci, neskôr aj rodinne prepojený.
Samozrejme ono to bolo trochu zložitejšie, ale hlavu aj pätu to má.
Písal som to ešte pred naj-ovým vložením posledného príspevku.
naj napísal/a:
Antik, až
[quote=naj]
Antik, až okato sa viem držať faktov, nie mýtov. Naopak, vytočil ma tvoj mýtus o tých neumytých figách. Je to taký žvást jeho neprajníkov, na spôsob dnešných novinárskych goríl. Muž androgénneho typu ako bol M.Hunyady-Corvin, inklinuje k tabaku, nie k sladkostiam. [/quote]
Asi vieš viac ako očitý svedok Antonio Bonfini, (od roku 1486 žil v Budíně jako historik na dvoře uherského krále Matyáše Korvína).
Ale podľa najnovších výskumov bola príčina smrti problémy so srdcom, infarkt myokardu, (Leslie Domonkos) a nie ako sa domnievali, že šlo o mozgovú príhodu.
Kláštor paulínok – kláštor paulínov
Brata Ladislava Hunyadyho popravili v Budíne, (sťali 16. marca 1457 na námestí sv. Juraja) a nie v Prahe, v Prahe bol uväznený a mal byť popravený sám Matej Korvín. (nestihli pre smrť Ladislava Pohrobka)
Fakty nie sú fuck-ty, sledujem maďarov, človek sa naučí.
Aké neumyté figy?? Tvoja
Aké neumyté figy?? Tvoja chyba ako vykladača dejín je, že skôr píšeš, než si o danej veci niečo pozisťuješ. Iste, držať sa vieš faktov asi tak, ako si si vymyslel, že Pribina bol oslepený, alebo keďže bol prístupný kresťanským myšlienkam, žil aj morálnejším spôsobom života bla bla. Potom sú z toho nesúvislé logiku postrádajúce príspevky. Napríklad skús mi vysvetliť ako súvisí grandiozna fortifikačná archiektúra budovaná Kinižim (jedno či na Lietave, alebo v Nagyvázsony) s vladárskymi schopnosťami a povahou kráľa Mateja? Lepíš takýmto spôsobom rôzne nelogizmy, polopravdy miešaš s mýtmi. Takto sa nedá zmysluplne a obohacujúco diskutovať o dejinách. Takýmito žblafmi môžeš ohurovať akurát nejakých miestnych štamgastov v krčme.
Myslím, že korene mýtu o “dobrom” kráľovi Matejovi majú reálny základ v tom, že po jeho nástupe na trón postupne skončila v zemi anarchia a kráľovstvo začalo prosperovať a po roku 1490 sa opäť prihlásila o slovo ťažká doba. Ako vlastne vždy keď panovník nezanechá legitímneho potomka. Ano, máme vo zvyku tvrdiť, že vtedy do Uhorska prišla renesancia. Ale ona neprišla zo dňa na deň, tým, že na tón zasadol vzdelaný neurotik s túžbou obklopiť sa vtedy moderným luxusom. Bol to dlhodobejší proces, ktorý vlastne započal už niekoľko desaťročí predtým. Na príklade Korvínovho učiteľa Jána Vitéza je to možné celkom jasne demonštrovať. Iste vznikla Academia Istropolitana (a ďalšia univerzita v Pešti), ale ako vznikla tak aj zanikla. Žena pochybných mravov (vraj) Beatrix prišla so sprievodom do Uhorska a nie on za ňou. No nič, nevidím v tom zmysel ďalej vysvetlovať veci s pokusom o nadhľad, veď ty si zase, fakty nefakty, nejaký ten mýtus vykombinuješ…
Na záver citát, čo o Korvínovi napísal Pavel Dvořák. “Bol to vzdelaný renesančný panovník, ktorý v duchu renesančného myslenia svoje záujmy stotožnil so záujmami krajiny. Na druhej strane bol vychýrený divokosťou, popravoval a žalároval aj vlastných prívržencov, vlastnoručne vyfackal svojho niekdajšieho učiteľa, vtedy už starca, ostrihomského arcibiskupa Jána Vitéza, bil sluhov, krajčírovi za akúsi chybu prikázal odrezať nos.”
Trochu vtipnejší pohľad
Trochu vtipnejší pohľad neuškodí…
http://www.youtube.com/watch?v=VzR8GCNQtE4
Jéminenky, tuším sem zase
Jéminenky, tuším sem zase začnem chodiť (alebo aspoň častejšie) …. :-)
Naj naj, ty náš “perlič”, tebe (zrejme) nestačí lietavské “battlefield” …
Tak demagogické čosi, čo si dal, to som už dávno nevidel, tuším naposledy kedysi nad stránkami dejepisu od M. Ďuricu … Ty si mi presne z rovnakého cesta uvalkaný …
Dajme si tú nádheru ešte raz:
“Antik, v príspevku #3 si sa odreagoval na Matejovi Korvínovi – akože agresorovi na Morave.
Za to, že k Morave prechovávaš vrúcny cit ťa predsa nemôže oprávňovať k urážaniu väčšiny Slovákov kydaním na kráľa Mateja. Husiti sa po r.1420 obohatili majetkami katolíkov a Nemcov (podobne komunisti po r.1946). Takto podfutrovaní sa vrhli na Uhorsko, ničiac každý odpor vypálením a zabíjaním (1431 až 1434 takmer každé mestečko Slovenska). Neskôr túto agresiu opisovali klamári v dejepisoch ako spanilé jazdy – to je vrchol arogantnosti.
Až v roku 1467 skoncoval Matej s husitmi. Po 37 rokoch bašovania husitov na Slovensku sa Matej „opovážil” mlátiť ich aj na Morave, och aký to nepomer medzi agresormi Uhrami na jednej a Čechmi na druhej strane!!!
V roku 1930 predsa husiti nemali Uhrom čo oplácať. Husili vtrhli ako neohrabaní sebci.
Nakoniec Česi presadili poliaka Vladislava aj na uhorský trón, čo bol začiatok plánov Osmanov na zábor Európy do svojej ríše, pretože vedeli, že uhorskí Jagelovci nemajú gule ….”
K veci (nech prča pokračuje) … Mohol by si dať do placu, z ktorej gule čítaš, čo “väčšinu Slovákov” uráža? Medituješ s bohom či diablom? Ti by mohli byť relevantné “médiá” … (že by si si vystačil s našepkavaním Tkáča z Matice, či nebodaj ešte Markuš stihol?) …
Mohol by si definovať, čo si predstavuješ pod pojmom “husiti” ? Obzvlášť by ma interesovala tvoja analýza sociálneho rozvrstvenia a národnostného zloženia (štruktúru politicko-ideologických názorov a frakcií v tejto “tlupe” nepýtam, to by ti mohlo hneď na začiatku zlomiť krk, a čo potom ďalšie otázky …) týchto “tvojich” “husitov” … Ty si macher, takže zvyšujem nároky – daj tú štruktúru v roku pána 1420 – v roku pána 1430 a trebárs (aby bola sranda väčšia) v tom “tvojom” 1467 …. Huh tých 37 rokov ich “bašovania” ti dala aká kalkulačka? Ďalšia otázka … – to akých “husitov” mlátil ten tvoj “Mirek Dušín” alias Matej na Morave ? To boli tí 37 rokov bašujúci pod Tatrami, či nebodaj ešte tí čo zažili Husa …? Alebo to boli tí, čo uznali Žigmunda za českého kráľa po Lipanoch? Odkiaľ ty vieš čo mali – nemali tí tvoji “husiti” oplácať v tom 1430-tom …? Indikatívna otázka (nápoveda) – čo oplácali “Slováci” (keď už to máme všetko tak krásne národnostne “podelené”) pod pápežskými “výzvami” a Žigmundovými korúhvami od Moravy po Prahu v tom 1420 a nasledovných rokoch …. Hmm??? Počul som klebetu od tých hnusných Čechúňov, že tam vraj pekne hnusne navracali zblúdilých na správnu vieru, ako patrilo k dobrým mravom – ohňom a mečom … :-) Naj … až ma hrôza chytá … z toho tvojho ideologicky čierno-bieleho (odporne demagogického) vnímania (zrejme nie len) histórie …
.
Desítky středověkých listin
Desítky středověkých listin objevili archeologové v Kadani při průzkumu kaple ve věži radnice. Nejzajímavějším nálezem je povolávací rozkaz českého krále Jiřího z Poděbrad z roku 1468. Král povolával do zbraně obyvatele Kadaně v roce, kdy válčil proti uherským vojskům Matyáše Korvína.
Zdroj: http://zpravy.idnes.cz/nalez-historickych-listin-v-kadani-duc-/domaci.aspx?c=A130423_163145_usti-zpravy_alh