Vlasta Kunovská
Dom? Áno, dom, ba kaštieľ, palotaA pevne stojí – musí, lebo veďSlovenské povedomie základom mu…(Verše P. O. Hviezdoslava, ktoré zazneli, keď sa otváral DOM v Martine 13. augusta 1890, lebo plný názov Národný dom vrchnosť nepovolila.)Nie je vinou, a už vôbec nie ambíciou ani umeleckého súboru, ani vedenia Divadla SNP v Martine, aby o martinskom divadle momentálne vládlo povedomie predovšetkým v súvislosti s havarijným stavom budovy Národného domu. Lebo práve tu sídli, resp. sídlila hlavná scéna divadla v Martine, ktorá je t. č. pre dlhodobo plánovanú a v súčasnosti už celkom nevyhnutnú rekonštrukciu uzatvorená. A to robí hlboké vrásky na čele jednak umeleckému vedeniu pri zostavovaní dramaturgického plánu sezóny (k dispozícii je namiesto dvoch scén iba jedna miestnosť), ako aj bežnej programovej prevádzke divadla (iba 180 miestne hľadisko v Štúdiu, na rozdiel od kapacity o 200 väčšej v Národnom dome).Obávam sa však, že hoci v kauze Národný dom ide o jedno z najvýznamnejších stredísk kultúrneho, politického a spoločenského života etablovaného v Martine ešte v minulom storočí, v období výrazných emancipačných snáh slovenského národa, málokto – najmä zo súčasných kompetentných štátnych a rezortne kultúrnych predstaviteľov – má na pamäti jeho skutočný význam a zástoj.Pôvodný Národný dom sa rozhodli vybudovať Pôvodný Národný dom sa rozhodli vybudovať martinskí kultúrni dejatelia ako – dnes by sme povedali – polyfunkčnú budovu. Rátalo sa v nej s divadlom, múzeom a turčianskym kasínom ako svojho druhu intelektuálnym spoločenským klubom. Pod jednu spoločnú strechu patrili aj hotelové izby s reštauráciou. Na výstavbu Domu vytvorili Spoločnosť spoluvlastníkov, aby ho vrchnosť nemohla zhabať. Pôvodný rozpočet bol 30000 zlatých, neskôr zvýšený na 40000 (rošírený o hotel a hostinec). Vydali 800 účastín po 50 zlatých, ktoré upisovali po celom Slovensku (v desiatich župách), ale tiež u Slovákov v Budapešti, Bukurešti, vo Varšave, ba aj v Rusku. O vypracovanie plánov a rozpočtu sa postaral martinský občan, architekt a staviteľ Blažej Bulla. Základný kameň budovy položili 30. apríla 1888…Novšia história hovorí už iba o divadelnej budove. Viac ako storočie sa na Národnom dome podpísalo predovšetkým v jeho technickom stave. Popri menších čiastkových úpravách sa najrozsiahlejšia rekonštrukcia robila naposledy v rokoch 1952/53 pre potreby vtedajšieho Armádneho divadla.A teraz nazrime do anabázy súčasného stavu Národného domu. V závere osemdesiatych rokov sa začal realizovať zámer obnovy celého komplexu Divadla SNP. V prvej etape obnovy vznikla prístavba Štúdia ako alternatívneho divadelného priestoru štúdiového typu, ale tiež ako náhradného priestoru divadelnej prevádzky počas obnovy historickej budovy. Po ukončení výstavby Štúdia roku 1994 však Ministerstvo kultúry SR následné reštauračné práce týkajúce sa Národného domu zastavilo, a to napriek násilnému umŕtveniu už vložených niekoľkomiliónových nákladov.Dlho sa so zásadnou rekonštrukciou Národného domu opäť nič nedialo. Možno až odborný seminár uskutočnený z internej iniciatívy vedenia martinského divadla a za účasti dvadsiatich dvoch referujúcich čiastočne obrátil pozornosť na stále neriešený problém. Nádej martinských organizátorov posilnila skutočnosť, že gesciu nad podujatím ochotne prevzalo Ministerstvo kultúry SR. V Štúdiu sa teda 30. augusta 2000 pri príležitosti 110. výročia otvorenia Domu konal odborný seminár pod názvom Význam Národného domu v kultúrno-spoločenských dejinách Slovenska. Zámerom bolo odborne predstaviť Národný dom kultúrnej verejnosti a v ďalšom pláne upozorniť na naliehavú potrebu urýchlenej rekonštrukcie tejto prudko chátrajúcej historickej budovy, národom uznanej kultúrnej pamiatky.Ľady ľahostajnosti kompetentných štátnych orgánov sa však pohli iba celkom mierne, a to až roku 2001. Ako odozvu na početné intervencie, rozsiahle ekonomické rozbory a naliehavé architektonické zdôvodnenia neodkladnej nápravy havarijného stavu kultúrnej pamiatky pridelila Národná rada SR martinskému divadlu z mimorozpočtových zdrojov Ministerstva kultúry SR 15 mil. korún “na záchranu Národného domu”. Pôvodný projekt rekonštrukcie, ktorý vypracovali na prelome 80-tych a 90-tych rokov architekti V. Kordík a M. Rohrbock, však predpokladal náklady, ktoré by už dnes s veľkou pravdepodobnosťou prekročili čiastku 400 mil. korún.Vedenie martinského divadla nepovažuje za reálne (v súčasnej ekonomickej situácii, ani pre skutočné potreby pohodovej prevádzky divadla) trvať na pôvodnom projekte, ktorý bol zameraný príliš širokospektrálne, bez ohľadu na reálne možnosti využitia v divadle i meste. O úpravu pôvodného projektu z hľadiska realistickej filozofie rekonštrukcie v dnešných spoločenských podmienkach požiadalo Divadlo SNP jedného z pôvodných autorov, Ing. arch. Vladimíra Kordíka. Dnes teda kauza “záchrana Národného domu” v celej šírke predpokladá:* popri nevyhnutnosti stavebno-technickej rekonštrukcie maximálne rešpektovať hľadisko starostlivosti o kultúrnu pamiatku Národný dom,* zohľadniť súčasnú funkciu budovy ako sídla profesionálneho divadla a zároveň zrekonštruovať pôvodné architektonické výnimočnosti interiérov, ktoré sú prestavbami podstatne zdevastované,* inšpirovať sa pôvodnou polyfunkčnosťou budovy Domu a dať priestorom divadla širšie spoločensko-kultúrne využitie. Predpokladané náklady zohľadňujúce uvedený prístup k záchrane i rekonštrukcii Národného domu – Divadla SNP sú vykalkulované na približne 108 miliónov korún, pričom je to suma potrebná len na stavebné práce, nezahŕňa rovnako nevyhnutné riešenie zastaralého interiéru divadla (scéna, hľadisko, technické vybavenie…). Po dohode so zriaďovateľom martinského divadla, Krajským úradom v Žiline, požiadalo vedenie Divadla SNP o zaregistrovanie stavby na Ministerstve financií v objeme 50 mil. korún s predpokladom, že financie aspoň v tomto objeme budú na záchranu Národného domu pridelené v najkratšom možnom období, na prvú etapu stavebných prác. Každé ďalšie okliešťovanie už aj tak minimalizovaného projektu obnovy historickej budovy Národného domu spochybní, resp. celkom znemožní zmysluplnosť investície.V súčasnosti má Divadlo SNP po rokovacích peripetiách na rôznych úrovniach, časových prieťahoch a mnohonásobných zdôvodňovaniach na svojom účte prvých 5 mil. korún s prísľubom pridelenia ďalších financí do výšky 50 mil. zo štátneho rozpočtu. Mohlo tak teda konečne pristúpiť k vypísaniu výberového konania. S vybratou stavebnou firmou môže podľa predpokladu divadlo uzatvoriť dodávateľskú zmluvu koncom januára 2002.Hoci martinské divadlo ako obstarávateľ a hlavný investor stavby pripravilo projekt rozložený na etapy, každému zainteresovanému aj laikovi je určite jasné, že takáto stavba sa nevyhnutne predraží. Preto očakáva, že bude môcť rekonštrukciu historickej budovy dokončiť v priebehu dvoch rokov. Takto rozložené investičné náklady určite nebudú pre štátny rozpočet neúnosným finančným zaťažením.Pred vyše sto rokmi si národ postavil svoj Dom za vlastné a navzdory nepriazni vtedajšej vrchnosti sám. Bolo by neodpustiteľným paradoxom, keby dnešní pokračovatelia uvedomovania slovenského národa a zastrešovatelia jeho kultúry, navyše vo vlastnom štáte, ktorý spravujú z vôle ľudu, spôsobili necitlivým, ľahostajným a nekultúrnym postojom k takejto historicky ojedinelej kultúrnej pamiatke jej koniec. Otázka o tom, či je teda Národný dom naozaj národný, by bola namieste, žiaľ, s celkom tragickým podtónom.(P. S. : Paradoxom dnešnej doby je už to, že správa o martinskom divadle do týždenníka orientovaného na problematiku kultúry sa musí zaoberať stavbou, namiesto toho, aby informovala kultúrnu obec na Slovensku predovšetkým o dramaturgickom pláne, teda umeleckej náplni, aká je divadlu vlastná a prvoradá. O tom však možno v tejto situácii, keď najdôležitejšia je záchrana divadelnej budovy nad hlavou umelcov, zasa až nabudúce. Teraz a tu už iba konštatovanie: Divadlo sa aj v Martine ešte stále hrá, a vari ani nie len tak hocijaké. Aktuálny repertoár hovorí o Moliérovi: Don(a) Juan(a), Klimáčkovi: Rozkvitli sekery, A. N. Ostrovskom : Business je biznis (Bankrot), W. Allenovi: Zahraj to ešte raz, Sam… Sú v ňom tiež rozprávky (Tri prasiatka, Popolvár najväčší na svete, Perníková chalúpka, Šípková Ruženka). V sezóne 2001/2002 sa pripavuje Lorcova Krvavá svadba v réžii Jozefa Gombára, opäť Moliér: Striptíz Tartuffe v Polákovej réžii, víťazná hra súťaže DRÁMA 2001 a Solovič: Žobrácke dobrodružstvo v réžii Matúša Oľhu.)
  Zdroj: Kultúrny Život / 28. 11. 2001