Nie každé miesto má takú silnú atmosféru, nie každé má zároveň takú smolu. Zázračný prameň sa z Mariacsaládu stratil a dnes zurčí v komerčných bazénoch Podhájskej. Kláštor, teda to čo z neho ešte zostalo, funguje ako samoobsluha na stavebný materiál a zároveň ako skládka odpadu. Len citlivé oko fotografovo ešte občas rozpozná kúzlo starých múrov a použije tento jedinečný ateliér. 

Pár návštevníkov povzdychne nad zúboženým stavom budovy a nad smutným príbehom cirkevnej reštitúcie, ktorá túto pamiatku doslova zruinovala. Niektorí si pamätajú ešte strechy. Dve desaťročia stačili z pamiatky odkusnúť a zožrať veľa hmoty, duša – atmosféra však zostala. Zmenená, smutná, ale krásna. Spejúca ku koncu, uvedomujúc si márnosť všetkého diania. Panoptikum zmaru akoby definovalo nový umelecký smer založený na „torzálnej kontemplácií“, ktorá inšpiruje skĺbiť obskurné umenie s dušou tohto zázračného miesta.

Prvý septembrový víkend sa na Mariacsaláde niesol v znamení hesla: práca a umenie. Mottom organizátorov festivalu Hradby Samoty bolo tento krát pomôcť pamiatke nielen propagáciou, ale aj fyzicky a hmatateľne. Najprv bolo nutné vyčistiť aspoň časť areálu od všadeprítomných odpadkov. Neskôr, za výdatnej pomoci návštevníkov kultúrnej akcie, sa ruiny čiastočne vyčistili aj od náletovej vegetácie. Niečo bolo treba venovať, aby si následne všetci mohli odniesť zážitok, atmosféru onoho víkendu, tú jemnú esenciu, ktorá sa nedá zabaliť a komerčne predať, dokonca sa nedá ani ukradnúť ako zázračný prameň.

V prvý septembrový večer sa bývalý kláštor pavlínov postupne zaodel do mihotavého hávu plameňov sviečok. Tiene priaznivcov  pamiatok a temného ambientu sa mihali na stenách ako na vernisáži, ktorú zorganizovala samotná Persefona. Priateľské ľudské rozhovory dotvárali túto bizarnú kulisu a uisťovali, že Hádova ríša musí byť ešte niekde hlbšie.

Prvým kto rozčeril audiovizuálne vlny príjemným až odpočinkovým ambientom, bol projekt Casi Cada Minuto. Do hlbín hluku sa následne ponoril noisový 900piesek. Nasledovalo české zoskupenie Stor, ktoré dokáže namiešať death ambient s noisom a dotykmi industrialu a black metalu. Osobne mi bolo potešením pokrstiť ohňom nové split Stor a Metrom a výberovku s názvom Hluková sekcia. Že sme zvláštne živé stroje plné chýb (Machines Of Both Wires And Flesh“) nám pripomenula spoločná produkcia projektov Phragments a Metrom. Raritné vystúpenie projektu Zlozvuk Sound System (vedľajší projekt pánov tvoriacich zoskupenie Do Shaska!) bol zážitok, ktorý nikto nevidel sedem dlhých rokov. Prvé záblesky svitania zastihli ešte posledné tóny z produkcie Angel Epilepsia.

Podtrhnuté a spočítané. Čiastočné skultivovanie miznúcej pamiatky, ktorá výmenou za dobrovoľnú prácu poskytla neopakovateľný zážitok. A malý bonus nakoniec. Vyzbierané odpadky putovali pred dvere vlastníka, konkrétne sme ich zložili pred kostol v obci Veľké Lovce, kam Mariacsalád katastrálne patrí. Toto drobné protestné gesto si kládlo za úlohu upozorniť na nevyhovujúci stav ochrany a údržby tejto krásnej pamiatky, ktorú vlastník po reštitúcií absolútne zanedbáva.

© Kamil Nováčik

Foto: Martin Mayer Photography, Miroslav “Slavfist”