pigment
znamená vo všeobecnosti farbivo.
1. chemickú látku organického pôvodu, ktorej prítomnosť spôsobuje zmenu zafarbenia (pigmentáciu) kože, jej derivátov – srsti, peria a dúhovky oka.
2. chemickú látku organického pôvodu, ktoré sa od vlastných farbív líšia nerozpustnosťou vo vode a organickom prostredí. Organické pigmenty sú tepelne stále.
3. chemickú látku anorganického pôvodu zväčša na báze oxydov kovov. Približne 16 skupín anorganických pigmentov je odvodených od prvkov, ktoré majú pre charakter pigmentu dominujúcu úlohu.
Pigmenty sú zväčša práškové materiály, ktoré po rozptýlení (dispergácii) v prostredí majú krycie a farbiace schopnosti. Farebnosť pigmentov je spôsobená schopnosťou absorbcie časti dopadajúceho bieleho žiadenia. Absorbcia je spôsobená prítomnosťou chromoforov v molekule pigmentu. V prostredí, v ktorom sa používajú, sú nerozpustné. Ich základná funkcia je estetická – krytie podkladu a úprava povrchu. Môžu tiež materiál chrániť pred degradáciou.
Pigmenty delíme na:
– anorganické prírodné,
– anorganické syntetické,
– organické prírodné,
– organické syntetické.
Prírodné pigmenty sa pripravujú mletím, plavením a sušením prírodných materiálov. Syntetické pigmenty sa pripravujú zrážaním z vodných roztokov a tepelným rozkladom.
Zvláštnu skupinu tvoria azopigmenty – bezfarebné častice zemín alebo ílov zafarbené azofarbivami. Majú výborné farbiace vlastnosti a sú odolné voči účinkom svetla. Nie sú toxické.
Vlastnosti pigmentov:
Krycia schopnosť, schopnosť pigmentu brániť prechodu svetla prostredím, v ktorom je dispergovaný.
Index lomu, pomer rýchlosti svetla vo vákuu k rýchlosti svetla v danom prostredí. Pre daný pigment a prostredie je index lomu charakteristický. Index lomu je vždy vyšší ako 1. Čím je index lomu vyšší, tým je daná látka opticky hustejšia. So stúpajúcim indexom lomu stúpa aj krycia schopnosť pigmentu. Hodnota indexu lomu rastie s klesajúcou veľkosťou častíc pigmentu.
Toxicita, anorganické pigmenty sú veľmi často toxické.
Doteraz spracované:
biele pigmenty (beloby)
Literatúra:
ARIENT, J.: Přehled barviv. Praha, 1968.
CHEMIE organických sloučenin. Praha, 1987.
PATNIAK, P.: Handbook of Inorganic Chemicals. New-York, 2003.
ROŽAN, J., VANÍČEK, O. : Pigmenty – práškové barvy. Praha, 1959.
SLÁNSKÝ, B.: Technika v malířské tvorbě. Praha, SNTL, 1976.
ŠTEFCOVÁ P., ZELINGER J. : Přírodní organická barviva a pigmenty. In: Sborník VŠCHT v Praze. Praha, 1988.
Zdroj:
http://pigments.synthesia.eu/cze/organicke-pigmenty/pro-naterove-hmoty
http://pigments.synthesia.eu/cze/organicke-pigmenty/pro-tiskove-barvy
http://pigments.synthesia.eu/cze/organicke-pigmenty/pro-plasty
© docent for obnova.sk only
Odpovede