1.1.1.3 Nasadzovacie zbrane

Najväčšiu a najznámejšiu podskupinu nasadzovacích zbraní tvoria bodáky. Tvoria zbierky alebo ich časti bezpočtu zberateľov i múzeí a nejestvuje hádam oblasť chladných zbraní, ktorá by sa mohla pýšiť takým množstvom knižných titulov ako práve bodáky (1). Napriek tomu, že problematike bodákov bola a je venovaná výnimočná pozornosť, môžu poslúžiť na ilustráciu súčasných terminologických nedostatkov. Tieto nedostatky bolo možné do roku 1993 ignorovať, maximálne vyjadriť údiv nad nekritickým preberaním najmä anglickej “terminológie”. Dnes, vzhľadom na stále širšie využívanie elektronického spracovania dát, sa nezodpovedný prístup aj k tejto šedivej problematike stáva trestuhodným a v konečnom dôsledku aj finančne náročným beťárstvom. Mnohí totiž zabúdajú, že čím šedivejšia je teória, tým zelenejší je strom praxe.
Východiská

Slovenčina pozná na označenie predmetnej podskupiny nasadzovacích zbraní dva termíny – bodák a bajonet, a hodnotí ich viac-menej ako synonymá (2). Československá vojenská teminológia po roku 1966 bodák ani bajonet nepozná (3). Česká terminológia operuje s troma termínmi – bodák, bodec, bodlo a bajonet pokladá za synonymum bodáku. Text hesla obsahuje síce použiteľnú terminológiu častí, ale chýba vlastné vymedzenie bodáku, o bodci a bodle nehovoriac. Triedenie – “Bodáky obvykle dělíme na tulejové, nožové, šavlové (tesákové) a sklopné, ale variant jílců je velké množství, stejně tak jako čepelí.” nebudem radšej komentovať (4). Nemožno sa potom čudovať, že českí autori často nevedia prísť bodáku na meno a môžete sa stretnúť aj s takou raritou, akou bezpochyby je “sečný bodák” (ŠMÍD, J., MOUDRÝ, P.). Poliaci majú bagnet, ktorý má vymedzenie a triedenie do troch podskupín (5). Nemecká, detailne rozpracovaná terminológia pozná bajonett a člení bodáky vo vzťahu k spôsobu upevnenia a tvaru čepele do dvoch terminologických podskupín (6). Angličania používajú termín bayonett, ktorý členia do dvoch základných skupín a nepreberného počtu typových označení s barličkami ako “sword-, sabre-, spike-, knife-, saw-back-, Artillery-, Volunteer-, Baker pattern bayonet (STEPHENS, F. J.). Dalo by sa unavovať aj ďalším vymenúvaním triedení, netriedení, ktoré zväčša vychádzajú z anglickej predlohy, Nazdávam sa však, že prezentovaný prehľad postačuje.

Triedenie bodákov, s ktorým sa môžete stretnúť v odbornej literatúre
Riešenie

Z terminologického hľadiska sme sa rozhodli (z pochopiteľných príčin) používať termín bodák, aj keď pôvodne to bolo synonymum pre dýku (KÁLAL, M.). Následne sme museli vyriešiť členenie problematiky a rozhodli sme sa pre, z nášho pohľadu, jediné možné – podľa spôsobu upevnenia po nasadení na palnú zbraň s ohľadom na ovládacie prvky.
V podstate existujú tri základné spôsoby upevnenia bodáku na palnú zbraň (ďalšími sa nebudeme pre vymedzený priestor a prehľadnosť zoberať). Prvý spočíva v priamom zasunutí rúčky bodáku do vývrtu hlavne. Je to najstarší spôsob a bodák plní svoju funkciu zvyčajne iba počas prvého bodnutia. Podskupina nesie označenie – zátkové bodáky (plug bayonet, Spundbajonett).
Druhý spôsob spočíva v trubici – tuľajke, ktorá sa nasunie na hlaveň zbrane a pootočením, resp. vhodným aretačným zariadením sa na nej upevní. Vynikajúce, stabilné riešenie, ktoré sa používa aj na niektorých moderných palných zbraniach. Podskupina nesie označenie – tuľajkové bodáky (socket bayonet, Dillenbajonett).
Tretí, najmladší spôsob sa objavuje na prelome 18. a 19. storočia. Bodák sa upevňuje prostredníctvom drážky vyfrézovanej v rukoväti, ktorá sa nasunie na výstupok na hlavni alebo kovaní pažby. Aretácia bodáku zabezpečuje pohyblivá odpružená západka spolu s upravenou priečkou, predĺženou záštitou s prstencom, do ktorého sa zasunie koniec hlavne a podobne. Práve toto jedinečné aretačné zariadenie, po zvážení viacerých možností, slúžilo pri pomenovaní tejto podskupiny bodákov, ktorá nesie označenie – západkové bodáky (latch bayonett, Riegelbajonett).
bodák

nasadzovacia pobočná sečná a bodná zbraň, ktorú možno zasunutím do hlavne alebo osobitným zariadením upevniť na ručnú palnú zbraň. Podľa držadla delíme bodáky na:

1. bodáky s rúčkou – zátkové a západkové bodáky,
zátkový bodák

bodák s kónickou rúčkou, ktorú je možné zasunúť do vývrtu hlavne ručnej palnej zbrane.
západkový bodák

bodák s rúčkou, ktorý sa upevňuje na ručnú palnú zbraň pomocou pohyblivej západky.

2. bodáky bez držadla – tuľajkové bodáky.

tuľajkový bodák

bodák bez držadla, ktorý sa upevňuje na hlaveň ručnej palnej zbrane pomocou trubicovej tuľajky.

Každý, kto sa pokúsi o triedenie bodákov, skôr či neskôr zistí, že aj v tejto podskupine chladných zbraní je veľké množstvo výnimiek, ktoré z držadla a najmä čepele robia nespoľahlivé a často vágne triediace hľadisko. Existujú tuľajkové bodáky, u ktorých vzhľadom na konštrukciu sa dá predpokladať, že tuľajka mala slúžiť ako držadlo, a západkové bodáky, ktorých rúčka nie je práve najvhodnejšia na držanie.

Pokiaľ ide o typológiu čepelí označenie nožová, mečová, šabľová čepeľ je nejasné, nejednoznačné a používa sa ad hoc.

A – tuľajkový bodák s čepeľou kukri, Anglicko, B – západkový bodák Mk 1, čepeľ mačetová, Austrália, C – tuľajkový bodák M 1873, čepeľ lopatková, USA

Bodáky, u ktorých nevieme jednoznačne určiť spôsob upevnenia, označujeme termínom bodák, napr. náhradný bodák.
Nakoniec sa treba ešte venovať čepeliam kombinovaných zbraní, ktoré sú v literatúre často označované ako “bodák”. Použitie tohto termínu je nesprávne, už vzhľadom na vymedzenie kategórie nasadzovacích zbraní. Na zbraň sa nenasadzujú, sú súčasťou konštrukcie zbrane, a preto ich označujeme termínom bodlo.
bodlo

pevná alebo pohyblivá čepeľ kombinovaných zbraní upevnená na ručnú palnú zbraň, ktorá je neoddeliteľným prvkom jej konštrukcie.

K základom broblematiky bodákov asi toľko. Som presvedčený, že na túto tému by sa dalo ešte diskutovať a možno aj dotiahnuť otázky týkajúce sa terminológie, terminológie častí, či ďalších podskupín nasadzovacích zbraní.
Koniec.
Informačné pramene: