Kto miluješ Štefánika, ktorého tu viacej niet, miluj myšlienky, ktoré ho viedli k takej čestnej drame životnej, miluj slobodu, pre ktorú s takou obetavosťou pracoval, a miluj tých, s ktorými tvoril – v premýšľaní, cítení a jednaní, v práci, utrpení – jednotný celok. Štefánikova matka, cit. Alojs Zabavitel

Viem, žil v neustálom sváre medzi depresiou z poznania a oduševnením z nádeje, novej viery. G. Benzoni, Štefánikova snúbenica

Dielo Štefánikovo je na prvý pohľad zázrakom.

Myslím, že Štefánik bol rýdzim Slovákom práve týmito stránkami svojej osobnosti: stále vravel, stále kypel plánmi, podnetmi, stále pracovala jeho obrazotvornosť. Vynachádzavosť, bádavosť, opravdivosť, nekompromisnosť mravná i tvorivá boli asi jeho darmi osobnými, ale aj oheň a vášeň, s ktorými uskutočňoval myslenie vo veľkých rozmeroch, a pritom čaro osobnosti, krásny spoločenský takt a vkus, jeho rytierskosť a veľkodušnosť.

Nebolo takého záujmu, ktorý by mu bol cudzí. Potreboval žiť umocneným životom krásy, sily, jemnosti a viery a bolo mu to rovnako prirodzené ako potreba dýchať.

Poznal a tušil viac súvislostí, viac spriaznenia, viac jednoty medzi vesmírnymi vecami ako iní. Preto rozmýšľal vo väčších obrysoch než iní. Smeroval k celku a jednote, budoval celky a jednoty.

Bol to v jadre svojej bytosti filozofický duch, preniknutý predtuchou veľkej jednoty, životnej a vesmírnej pravdy a krásy.

Neexistovala pre neho veda bez slobodného človeka. Veda nemala zmysel, pokiaľ jeho bratia trpeli v okovách. A pre slobodu mal najjemnejší zmysel a najúskostlivejšie svedomie.

V jeho krásnej, veľkej osobnosti nebolo trhlín a dier, svárov a rozporov, všetko plynulo jedným melodickým tokom sily, dobra a tvorivej a výkonnej LÁSKY.

Sloboda bola pre neho nielen hmotnou podmienkou všetkej tvorby, ale aj cieľom ako hodnota mravná. F. X. Šalda, český spisovateľ

Kto túži po krajšom žití tu na Slovensku, nech sám prispeje ku kvalite žitia nasledovaním chrabrosti Milana Rastislava Štefánika. Veľa zdaru v zdolávaní samého seba vám želá uskalienka.