Vidím, že vás obrázok na titulke zlákal a pokúsim sa vašu zvedavosť odmeniť niečim výnimočným. Text pochádza z pera priateľa, ktorý dal súhlas na uverejnenie mierne upraveného a skráteného textu. Pôvodný príspevok odznel v roku 2003 pod názvom “Kultúrne dedičstvo v kontexte regionálnej kultúry”.

Kultúrne dedičstvo v kontexte kultúry

Skôr než sa začnem venovať vlastnému významu kultúrneho dedičstva, aspoň dve vety o tom, čo je kultúra a čo všetko je kultúra. V prvom rade, pokiaľ sa rozhodneme človeka považovať za kultúrneho tvora, je všetko, čo vychádza z jeho rúk, kultúrnym faktom.

Kultúra je všetko, čo má tento znak zdokonaľovania a obohacovania, akosti a poriadku. Kultúrny fakt je všade, kde je ľudská činnosť riadená záujmom o vyššiu úroveň.

Kultúra nie je úsek alebo zlomok súdobého života, ale jeho úhrn a stred.

Kultúra je stále úsilie vystúpiť vyššie, ísť ďalej, nachádzať nové hodnoty. Kultúra je hľadanie a tvorenie, je stály vývoj a večná revolúcia a práve v tom neustálom tvorení je najhlbšia kontinuita kultúry.

Na jednej strane prevzatie kultúrneho dedičstva, na druhej strane vnútorná nutnosť ísť za novými duševnými hodnotami. Na jednej strane uchovať doterajšiu skúsenosť, poznatky a hodnoty; na druhej strane neustále ich prekonávať tvorením nových. V tom tkvie vnútorné protirečenie kultúry.

Kultúru treba brať takú aká je, ako dejinný odkaz a tvorivú aktivitu zároveň. Zrútila by sa, keby nechránila kultúrne dedičstvo, vyschla by, keby prestala byť večnou revolúciou ducha. Zoberte jej jednu alebo druhú životnú funkciu a prestane to byť kultúra.

Večnou úlohou kultúry je tieto dve sily – uchovávaciu a iniciačnú, udržovať v rovnováhe. Preto v dobách krízy preberá funkciu uchovávaciu, vo vyrovnaných obdobiach funkciu hybnej a podnetnej sily. V rozvrate sa usiluje o poriadok, v zotročujúcich podmienkach o slobodu.

Ochrana kultúrneho dedičstva nie je ornamentom na okraji dejín, ale verejnou a vysoko zodpovednou aktivitou.

Netreba zvlášť zdôrazňovať, že jednou z kultúrotvorných inštitúcií s uchovávacím poslaním je aj múzeum. Nevybral som ho náhodou. Spomedzi všetkých inštitúcií zameraných na ochranu kultúrneho dedičstva je múzeum kultúrotvornou inštitúciou v pravom slova zmysle, pretože zhromažďuje, ochraňuje a sprístupňuje zmyslovo konkrétne, autentické a nevyčerpeteľné informačné zdroje pre dnešok i budúcnosť. Z archiválií a ďalších doku­mentov sa dajú urobiť odpisy, prepisy, fotokópie – z múzejných zbierkových predmetov – mu­zeálií, nie.

Tu nehovoríme o kultúre a kultúrnom dedičstve v zmysle umeleckej tvorby alebo turistických atrakcií, ale v zmysle vzdelania, duševného majetku a intelektuálnej úrovne. Povedal by som, že celé naše vzdelanie má svoj zmysel v tom, vedieť aspoň niečo o tom, aké skúsenosti, aké poznatky a aké hodnoty už ľudstvo vytvorilo a už ich nestratiť, už neklesnúť pod ne. Vzdelanosť je v tomto zmysle konzervácia, uchovanie a ochrana toho, k čomu ľudia pred nami so strašnou námahou celých dejín došli. Nová myšlienka síce popiera starú, ale pritom je pokračovaním večného procesu myslenia. Bez tej nepretržitosti by nebolo kultúry.

© tpd 2012 for obnova.sk only