Šindľovanie.

V utorok sme si s Trakym okresali nejakú tú strešnú latu a keď zasvietilo slniečko, pustil som sa do rozbíjania strechy. Aj som rozbil a začal šindľovať tri spodné riadky.

Pôvodné strešné laty prichytávané ku krokvám drevenými klinmi a kováčskymi hranatými klincami som šetril ako sa dalo a vymenil iba nutné minimum, z ktorého sa sypala hniloba.

Stredu som pokračoval v šindľovaní s Trakym a Jankom a štvrtok sa to naozaj rozbehlo, boli sme hore traja až štyria, ďalší podávali šindle a upratovali povalu a ukladali staré na kopu. Horné tri riadky dotiahol Pedro až piatok a tak sa moje proroctvo o štyroch dňoch do bodky splnilo a večer sa už konečne mohol spustiť strašný lejak (visel vo vzduchu chudák od utorka), ktorý pršal aj celú sobotu.

Prišiel gajdoš Marek a občas šindľoval, občas šindľe podával a občas nám pod strechou gajdoval: „Gajdošu, gajdošu, a ja tvoju dušu, prečo si gajdoval v nedeľu cez omšu?“ Milanovi sa najviac páčil malý psík, ktorý v Marekových gajdách občas zašteká. Aj bol zvedavý, že čo mu Marek dáva jesť.

Kresanie.

S chalanmi sme stiahli stromy a keď som tu osamel, tak som sa dal do kresania. Kresal som hranoly desať na dvanásť a dvojstranné osmičky, a z nakresaného materiálu som potom dorobil chýbajúce steny k vrátam pod gáter, prichytil ich vlastnoručne vyrobenými kovovými Lkami a operil doskami. Pomedzi to som si ešte zobytňoval horný mlyn a robil poličky do kredenca, skrine a špajzkasne a taktiež urobil nový hambálok a vešiak (namiesto v stene namlátených klincov!!!).

A ešte aj konštrukciu steny medzi dvoma piliermi k potoku, no už som ju nemal čím obiť. K píleniu sme sa na jeseň nedostali, lebo bolo málo vody. Takže až pri prvom odmäku. Pedro s Ivkou už aj nastavili píly na cólovky dosky a v strede na tridsiatku hranol a Pedro dal gáter do hornej úvrate. Akurát, že ja som rozšil remeň, lebo tá istá remenica mi hnala cingulár, keď som hotoval drevo na zimu.

Stavebné práce a iné poznámky o živote na Oblazoch od 12. 9. 2005, zapísal vtedajší stály obyvateľ mlyna Miro Čársky