Vážený pán/pani, návštevník, turista, hosť blogu,

Vodny mlyn, známy pod menom ako Mudrochov mlyn, sa nachádza v Dechticiach, v severozápadnej časti západného Slovenska pod úbočím Malých Karpát na ceste č. 502 medzi Smolenicami a Vrbovým a č. 560 do Trnavy. Obec s rozlohou 1949 ha a počtom obyvateľov 1848 leží v Podunajskej nížine na okraji Trnavskej pahorkatiny na juhovýchodnom úpätí Malých Karpát pri  konci  plytkého údolia potoka Blava, ktoré sa tu otvára do Trnavskej tabule. Stred obce má nadmorskú výšku 180 m. n. m. a chotár má rozmedzie 170 – 344 m n. m. Obec predstavuje rozvinutú ulicovku, rozloženú okolo križovatky ciest smerom od Smoleníc do Vrbového a do Trnavy, pričom cesta z Trnavy pokračuje smerom severozápadným, okolo potoka Blava až do koncovej obce Dobrá Voda až ku zrúcanine rovnomenného hradu. Areál Mudrochovho mlyna je vedený ako chotárny názov. Svojim situovaním v rámci obce a rozložením na parcele má charakter samostatnej usadlosti. Praveké osídlenie územia obce je doložené sídliskovými nálezmi z doby bronzovej i laténskej. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1258. Historický názov sídla sa vyvíjal v podobe villa Degce (1258), neskôr ako Dekte (1280), Dechta (1449), Dyecthycz (1553), Dechticze (1773); po maďarsky Dejte, nemecky Dechtitz, latinsky villa Degce. Územie poddanskej obce patrilo hradnému panstvu Dobrá Voda a od 16. storočia získala obec privilégia a vyvíjala ako zemepanské mestečko. V tej dobe sa tu usadil Habáni a rozvíjali hrnčiarstvo. V roku 1663 Dechtice prepadli Turci a 35 obyvateľov odvliekli do zajatia. Časť Dechtíc bola podľa potoka Blava určitú dobu rozdelená medzi Bratislavskú a časť do Nitrianskej župy. Ale od 1884 už bola súčasťou Bratislavskej župy.

Mlyn s areálom s najväčšou pravdepodobnosťou vznikol najneskôr koncom 18. resp. na prelome 18. a 19. storočia. Stavebno-historický charakter zachovaných prvkov hospodárskeho objektu a obytnej časti mlyna – riešenie okien, maľované šambrány, pruské klenby a zachované fabióny poukazujú práve  na koniec 18. resp.  začiatok 19. storočia. Mlyn je jednoznačne zachytený na mape 2. vojenského mapovania Uhorska z roku 1838. Na mape 1. je severne od obce zaznačený mlynský objekt, situovaný v mierne odlišnej pozícii, ako na mladšom mapovaní, ale vzhľadom na často výraznú schematickosť tohto mapovania snáď zakreslený mlyn môžeme stotožniť s riešeným areálom.

Ako spravne začať s adaptáciou historických objektov alebo celých areálov, aby sa zachovala ich nedoknuteľná hodnota minulosti?

Možnosťou je aj spolupraca s odorníkmi, ktorí napr. prednašajú na fakultách a majú teoretické skúsenosti.

Vždy sa povie, koľko ľudí, toľko chutí a v tomto prípade toľko nápadov. Každý má tak ako prežíva nejakú udalosť, prežíva podľa seba dojmy, ktoré prínaša spomínaný Mudrochov mlyn na rekonštrukciu.

A vznikali takto projekty študentov Slovenskej technickej univerzity k Mudrochovmu mlynu, ktoré davali lepší obraz a jsnejšiu myseľ, akým smerom sa uberať.

Tu su príklady: 

Abstrakt diplomovej práce Bc. Michala Eglyho

Na mieste súcasného Mudrochovského mlynu sa mlela múka už koncom 18. storocia a Mudrochovským je mlyn od roku 1904. V polovici minulého storocia prevádzka ustala a dnes sú jednotlivé objekty v havarijnom stave. V súcasnosti prebiehajú snahy o zachovanie tohto areálu, v rámci ktorých bol podaný návrh na zápis do zoznamu kultúrneho dedicstva a z ktorých vyšiel aj podnet k tejto práci. Predmetom práce bolo zdokumentovat súcasný stav tohto areálu, preskúmat jeho vztahy k okoliu a potenciály a na základe toho stanovit spôsob jeho revitalizácie a nájst novú funkcnú nápln. Jej tažiskom malo byt múzeum historických remesiel doplnené o komercné funkcie kvôli ekonomickej udržatelnosti. V mojom prípade je to malý penzión s prednáškovou sálou primárne urcený pre konanie seminárov rôznych záujmových skupín, ale aj individuálnu rekreáciu a snack bar. Okrem Pamiatkového a ekonomického prístupu som sa rozhodol prihliadat aj k princípom ekologickej tvorby, ktoré pomáhajú šetrit nielen prostredie, ale v urcitom horizonte aj financné prostriedky. Za primárnu hodnotu tohto areálu považujem jeho zachovanie ako celku s jedinecnou atmosférou a hmotovou skladbou a tú som si zvolil za tažisko svojho návrhu i ochrany. Do pôvodných objektov preto hmotovo zasahujem len minimálne a funkcie, ktoré do nich p nie je možné umiestnit, navrhujem mimo hospodárskeho dvora, ktorý je centrom areálu a využívam pre ne pridružené plochy a danosti terénu, aby kompozicne nekonkurovali pôvodným objektom. Zároven vo svojom návrhu prezentujem zaniknuté javy, ktoré sa na pozemku v nachádzali v dobe jeho fungovania ako je zaniknuté koryto potoka, ci lávku s peším chodníkom spájajúcim areál s centrom obce. Vdaka tomuto chodníku sa areál stáva prechodným, cím sa stáva atraktívnym nie len pre obyvatelov obce, ale nadväzuje aj na turistické, cyklistické a pútnicke trasy, vdaka comu má velkú šancu opät sa zapojit do života spolocnosti.

Ciele a koncepcia návrhu

• v maximálnej možnej miere zachovat genius loci


• dat areálu takú novú nápln, ktorá zabezpecí jeho ekonomickú samostatnost a udržatelnost a zároven umožní jeho užívanie v súlade so zásadami pamiatkovej ochrany


• organicky zapojit areál do života súcasnej spolocnosti


• podla možností prezentovat zaniknuté javy prijatelnou formou


• tam, kde je to možné, pristupovat k návrhu s prihliadaním na princípy ekologickej tvorby

Abstrakt diplomovej práce Bc. Zuzany Feckovej

Areál Mudrochovského mlyna sa nachádza v obci Dechtice, asi 20 kilometrov severne od Trnavy, na západnom Slovensku. Podľa vojenského mapovania je jeho vznik odhadovaný na prelom 18. a 19. Storočia až 1. tretinu 19. storočia. Objekty aj technológia prešli niekoľkými stavebnými etapami, avšak zatiaľ nie je spracovaný stavebno-historický výskum, ktorý by ich presne vymedzil. Objekt mlyna je navrhnutý na zápis do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Cieľom zadania bolo overiť možnosti využitia Mudrochovského mlyna a jeho adaptácie na polyfunkčné účely. Z toho vychádza aj celkový koncept maximálneho využitia jestvujúcich objektov s prihliadnutím na hodnoty areálu a limity hmotovo-priestorovej skladby. Mlynská usadlosť vždy slúžila viacerým funkciám – bývanie, práca, relax. Všetky tieto funkcie sa kumulovali v centre usadlosti – na dvore. V návrhu vychádzam z tohto princípu hospodársko- spoločenského uzla – mlyn ako miesto pre život, prácu a odpočinok. Nové zásahy sa snažia minimálne narúšať hmotovo-priestorové a architektonické stvárnenie areálu. V čo najväčšej miere sa zachovávajú pôvodné konštrukcie. Výrazný, avšak nie rušivý je novotvar strechy hospodárskeho objektu a nové vikiere v krove obytnej časti. V areáli sa spájajú funkcie ubytovania, stravovania, poľnohospodárstva a oddychu a vytvárajú tak komplexný celok podobný pôvodnému životu v areáli. Revitalizáciou pešieho chodníka popri potoku sa mlyn vracia do života obce a okolia.

Ciele a koncepcia návrhu

• maximálne využitie jestvujúcej štruktúry s novým zásahom len v mieste zničených konštrukcií


• koncentrácia hlavného využitia pozdĺž kompozičnej osi (historická pešia trasa)


• nový zásah do zničeného krovu hospodárskeho objektu = možnosť využiť podkrovný priestor


• revitalizácia pešej trasy cez mlyn a zachovanie výhľadových bodov


• zachovanie diaľkových pohľadov


• zachovanie charakteru mlynskej usadlosti – objektová a funkčná skladba, miešanie funkcií vo dvore, hospodársky charakter


• prezentovanie mlyna čo najväčšiemu počtu záujemcov – rôzne záujmové skupiny (miestni obyvatelia, návštevníci z regiónu, turisti, cyklisti, účastníci púte…)

iná forma prezentácie » múzeum v kaviarni / kaviareň v múzeu

Abstrakt sprievodnej správy práce Bc. Petronely Pagáčovej

Obec Dechtice je situovaná  pod úpätím Malých Karpát, asi 19 km severovýchodne od mesta Trnavy.  Riešený objekt mlyna rodiny Mudrochovcov sa nachádza na okraji intravilánu, severozápadne od centra obce. Už  v minulosti zaujímali Dechtice v rámci regiónu výsadné postavenie obce s kvalitnou odrodou vín, či známym veľkým  habánskym dvorom, ktorého produkcia džbánov siaha až do 16. storočia. Nachádza sa tu kaštieľ rodu Pálffyiovcov, neskôr rodiny Erdődyiovcov , čo svedčí o istej obľube a záujme o túto lokalitu už v minulosti. V rámci katastra tu možno nájsť mnohé zaujímavosti ako napríklad zrúcaninu kláštora a kostola sv. Kataríny, vzácnu románsku kaplnku (Kostol všetkých svätých), pozostatky malokarpatskej úzkorozchodnej koľajničky grófa Erdődyho ako vzácnu technickú pamiatku. Dechtice sú však známe aj ako pútnické miesto zjavení a za zmienku stojí i miestny kameňolom a tzv. Jánošíkova skala. Z podhľadu širších súvislostí sa obec nachádza v v centre trás turistických cieľov (Smolenice – hrad  a jaskyňa Driny, Dobrá Voda – hrad a pamätná izba Jána Hollého, Buková – hrad Ostrý Kameň, Chtelnica – priehrada, kaštieľ, Lančár – Kostol Sv. Archanjela Michaela, kaňonovitá dolina Hlboča, Vrbové – šikmá kostolná veža, synagóga, kláštor, kúria Mórica Beňovského, kúpeľné mesto Piešťany, Dolná Krupá – kaštieľ , expozícia venovaná L.van Beethovenovi, Brezová pod Bradlom a pod.) Z toho vyplýva, že aj samotná obec Dechtice má veľký potenciál zapojiť sa do takejto turistickej siete a zatraktívniť sa v širšom spoločenskom povedomí.

Areál mlyna rodiny Mudrochovcov predstavuje typickú hospodársku usadlosť ,  ktorej vznik možno datovať do obdobia 18. storočia. Na pozemku prístupného zo severozápadu sa nachádzajú tri objekty. Mlynica s obytnou časťou, hospodársky objekt a objekt včelína. V areáli sa ďalej nachádza hospodárska časť s ornou pôdou a malý jablčný sad. Návrh flexibilne reaguje na špecifické požiadavky zadania. Zámer investora bola adaptácia celého areálu pre školiace, ubytovacie a expozičné účely. Vzhľadom nato, že areál má zvláštne a cenné hodnoty, a teda i zámer na vyhlásenie národnej kultúrnej pamiatky, bolo potrebné, aby boli pri navrhovaní zohľadnené princípy pamiatkovej ochrany. Poslednou požiadavkou bola integrácia a využitie alternatívnych zdrojov energie. Tieto požiadavky sa stali smerodajnými pri rozvíjaní hlavnej idei návrhu. Charakterizuje snaha o pokračovanie súladu s okolitým prostredím a prírodnými podmienkami, ktoré sú charakteristické, a ktorej znaky možno nájsť v celom areály mlyna. Vlastný vstup do takéhoto pamiatkovo chráneného prostredia je v čo najväčšej miere minimalistický a potlačený, pretože prvoradými vo výraze aj dominancií sa tu stávajú pôvodné objekty. Na druhej strane návrh hľadá kompromis medzi novotvarom a jeho presadením sa v priestore v konfrontácií s okolím.

Vzhľadom na požiadavku začlenenia ekologických princípov do návrhu sme sa rozhodli pre nasledovné riešenia. Objekt mlynice a obytnej časti ako národná kultúrna pamiatka bude privedená do štandardu nízkoenergetického domu pridaním izolačnej roviny zo strany interiéru. Použité budú výhradne materiály na prírodnej báze – konopné rohože. Hrúbka izolácie je min. 5O mm. Zateplený bude  aj krov oboch častí s vyššou hrúbkou pridanej izolácie. Navrhovaný objekt podzemnej architektúry je riešený ako pasívny dom. Využíva pasívne solárne zisky, princíp akumulácie a systém prirodzeného priečneho prevetrávania. Celý areál bude zásobovaný energiami z centrálneho TZB. V areáli bude nainštalovaná aj mikroelektráreň, ktorá bude pokrývať potrebu elektrickej energie mlyna. Táto technológia využíva princíp pôvodného mlynského náhonu. Voda však bude privádzaná na pozemok pozdĺž rieky potrubím a vypustená až na hranici pozemku do prívodného dreveného žľabu, ktorý vyústi v pôvodnej turbínovni, kde bude nainštalované nové vodné koleso.