Analýza vývoja pamiatkového objektu Hospodárska budova Mudrochov mlyn
Na základe poznatkov z výskumu, preštudovanej literatúry i podkladov a najmä s dokumentovaním súčasného stavu hospodárskej budovy sa jej stavebná etapizácia sa opiera o:
– 2. vojenské mapovanie z roku 1837 mapa XXVI-41- uložené v archíve KPU Trnava
– katastrálnu mapu z roku 1898 a jej operáty s poľnými náčrtmi z roku 1894, uložené v ÚAKG Bratislava,
 -preštudovanú literatúru najmä z pohľadu na dostupné informácie o Dodrovodskom panstve,
informácie a dokumenty rod. Mudroch
– poznatky z terénu s vyhodnotením nálezových situácii a detailov ( priložené samostatné tabuľky) najmä porovnaním s mlynom

Výskum určil vznik a vývoj hospodárskej budovy, ktorý má nasledovné stavebné etapy:

stavebná etapa – ( baroková) 2. polovica 18. storočia, kedy na danom mieste pri 1. vojenskom mapovaní v rokoch 1752 – 1784 (viď. historická fotodokumentácia) sú označené 2 mlyny. Vtedy mlyny ako všetky v Dechticiach vlastnili Erdödyovci ako súčasť Dobrovodského panstva (príloha č. 6) a dávali ich mlynárom do prenájmu. Ako vtedy budova vyzerala zatiaľ nevieme, ale podľa stavu dnešného poznania vieme určiť, že už existovala a mala dnešný tvar a hmotovo – priestorové usporiadanie prízemia. Dokumentuje to najmä podobnosť štruktúry kamenných murív s mlynom a najmä pruská klenba.

stavebná etapa (klasicistická) – koniec 18. storočia až začiatok 19. storočia vychádza najmä 2. vojenského mapovania v  roku 1837, ale môžu súvisieť aj zo  zmeny vlastníctva v roku 1855 ako je tomu pri mlyne. 2.vojenské mapovanie už zaznačuje v danej lokalite takúto budovu z dnešného areálu a ešte 2 ďalšie, ktoré už nevieme identifikovať. Podľa štruktúry murív a nárožných kvádrov mlyna s porovnaním s murivami stodoly a zachovanej pruskej klenby existovala aj hospodárska budova v dispozičnom usporiadaní ako je tomu dnes. Keďže špalety okien a niky majú rovnaké tehlové murivo ako klenba a sú s kamennými murivami previazané, tak aj tieto sú súčasťou tejto etapy. V tejto etape hospodársku budovu najmä omietli, vymaľovali a predpokladáme, že vymenili – opravili strechu, lebo krov i štít sa podobá ku tvarovaniu týchto častí aj v mlyne. Pri okne stodoly s čiernou – grafitovou paspartou je pravdepodobné, že okná mali maľovanú paspartu. Nevieme však následný – súčasný priradiť žlto – okrový náter s červenými škvrnami, ktoré sú najmä na štítoch a v mlyne sú pod omietkovými šambránami z 2. stavebnej etapy.

stavebná etapa (historizmus) – koniec 19. storočia. Podľa katastrálnej mapy vieme, že v rokoch 1882 -1892 je už vlastníkom mlyna rodina Neuvirt tzn., že Pallfyovci teda cca po 20-tych rokoch mlyn predali. Aj tento fakt môže poukazovať na realizáciu 2. stavebnej etapy Pallfyovcami (asi by mlyn v zlom stave ťažko predávali???). Operát ku katastrálnej mape z roku 1894 a mapa tiež dokladá hospodársku budovu v dnešnom tvare. Túto etapu zatiaľ ako výrazne stavebnú nemôžeme určiť. Predpokladáme skôr, niektorá vrstiev náterov – bielenia alebo osadenie výplní stodoly môže byť z tejto etapy. Nie je jasná úprava fasád( najmä na štítoch) s bielymi – hladkými paspartami v kombinácii s drsným povrchom, pretože je použitá ako primárna vrstva na stavbe včelína z roku 1940. 

stavebná etapa – 20. storočie udáva nielen zmena vlastníckych vzťahov v roku 1904, ale sú aj dokumentované prestavby najmä z rokov 1933, 1940, 1953 ( znárodnenie) a 1959. V roku 1904 kúpil dnešný areál Ľudovít Mudroch. Čo sa dialo v hospodárskej budove odvodzujeme, len od modernizácie mlyna v roku 1933 a použitia zamurovania v okne na východnej fasáde. Vtedy upravili aj niektoré časti stodoly – okná, dostavali pivnicu do stodoly a kompletne upravili bielym náterom – ako je na dedinách zvykom (vybielili – dezinfikovali), čo ešte uskutočnili aj po 2. svetovej vojne. Po znárodnení v roku 1953 sa už zostala hospodárska budova bez praktického užívania. Bola čiastočne používaná pre domáce zvieratá a skladište.

Charakteristika pamiatkových hodnôt

Pamiatkové hodnoty hospodárskej budovy – sú dané jej historicko – urbanistickým,  historicko – architektonickým a remeselným riešením  v hmotovo – priestorovom a konštrukčno – materiálovom zložení, ktoré vznikli v 2. polovici 18. storočia a s menšími úpravami budovu využívali až do roku 1953. Odvtedy zostala v nezmenenom stave a postupne začala jej hmotová degradácia.

Urbanistické hodnoty
Hospodárska budova uzatvára svojim situovaním areál usadlosti mlyna z južnej strany, ktorá v danom prostredí severnej časti intravilánu obce tvorí malebné zoskupenie budov. Jej situovanie nad potokom a pod hlavnou budovou – mlynom uzatvára areál osadený pod svahom v nadväznosti na cintorín s kostolom

Architektonické hodnoty
Existencia architektonického  tvarovania klenby a doplňujúcich prvkov – okien sú základným výrazovým prostriedkom hospodárskej stavby ako jednoduchej úžitkovej stavby usadlosti. Pričom rekonštrukcia tejto časti poskytuje najväčšie možnosti uplatnenia budúceho využitia usadlosti. Z hore uvedených dôvodov predmetom ochrany a prezentácie hospodárskej budovy sú všetky pamiatkové hodnoty, ktoré určuje súčasný objem a  hmotovo – priestorové usporiadanie pamiatkového objektu, tak aj jej situovanie na parcele. Súčasťou pamiatkových hodnôt je aj konštrukčno – materiálové riešenie budovy spolu s hodnotnými detailmi s výsledkami súčasných i budúcich nálezových situácii i sond. Súčasťou ochrany sú najmä nálezy doposiaľ neodkryté a nezistené pod úrovňou suterénov a v ostatných častiach v rozsahu príslušnej parcely ako aj archeologické nálezy – hnuteľné i nehnuteľné, resp. kultúrne vrstvy pod terénom, v ktorých sa tieto nachádzajú.

Návrh obnovy a prezentácie
Zachovať, obnoviť krov a využiť ako podkrovné  priestory budúcej prevádzky. Presah krovu nad dvorové fasády uplatniť ako podstenie. Pri obnove uplatniť kontrast hladkej a drsnej omietky s bielym náterom resp. bielej omietky. Existujúce otvory využiť ako osvetlenie a vetranie podkrovia budúcej prevádzky. Ďalšie osvetlenie podkrovia  riešiť formou strešných okien s možnosťou použitia aj bývalého vstupu – vikiera, ktorým bol prístupný krov z dvorovej časti.

NÁVRH OBNOVY HOSPODÁRSKEJ BUDOVY

Zhrnutie výsledkov výskumu

Podľa súčasného stavu poznania architektonicko – historický vývoj je nasledovný a určuje pamiatkové hodnoty, ktoré pri obnove je nutné rešpektovať. Základnou metódou obnovy hospodárskej budovy je stabilizovať jej nosné a deliace murivá, rekonštruovať krov a zachovať hodnotné prvky – detaily. Pri kombinácii rekonštrukcie a zachovania hmotovo – priestorového usporiadania stavby je potrebné uplatniť  novú funkciu jej optimálnym vložením. Pamiatkové hodnoty hospodárskej budovy reprezentuje najmä jej architektonicko – historický vývoj, kde sú určené nasledovné etapy:

V 2. polovici 18. storočia na danom mieste v rokoch 1752 – 1784 sú označené 2 mlyny, z ktorých pravdepodobne podstatná časť zostala súčasťou dnešného areálu. Ako vtedy hospodárska budova vyzerala zatiaľ nevieme, ale podľa stavu dnešného poznania vieme určiť, že už existovala a mala dnešný tvar a hmotovo –priestorové usporiadanie prízemia.

Koniec 18. storočia až začiatok 19. storočia: vychádza najmä z doby okolo roku 1837, ale môže súvisieť aj so zmenou vlastníctva okolo roku 1855. Táto prestavba mlyna musela mať súvis aj z hospodárskou budovou, ktorú však najmä omietli, vymaľovali a predpokladáme, že vymenili – opravili strechu, lebo krov i štít sa podobá ku tvarovaniu týchto častí aj v mlyne. Tak isto nie je jasná úprava fasád( najmä na štítoch)  z bielymi – hladkými paspartami v kombinácii s drsným povrchom, pretože je použitá ako primárna vrstva na stavbe včelína z roku 1940. Koniec 19. storočia určuje katastrálna mapa, kde je súčasný tvar hospodárskej budovy zakreslený.  V rokoch 1882 -1892 je už vlastníkom mlyna rodina Neuvirt tzn. že Pallfyovci teda cca po 27-tych rokoch mlyn predali. Túto etapu zatiaľ ako výrazne stavebnú nemôžeme určiť, vzhľadom na stavebné zásahy po roku 1904 resp. 1933. Predpokladáme skôr, že niektorá vrstiev náterov – bielenia alebo osadenie výplní stodoly môže byť z tejto etapy. S touto etapou môže súvisieť aj kombinácia hladkej a drsnej omietky – pasparty okolo hrán stavieb. Táto úprava fasád ( najmä na štítoch) nie  z bielymi – hladkými paspartami v kombinácii s drsným povrchom nie je jasná, pretože je použitá ako primárna vrstva na stavbe včelína z roku 1940. 

20. storočie udáva nielen zmena vlastníckych vzťahov v roku 1904, ale sú aj dokumentované prestavby najmä z rokov 1933, 1940, 1953 ( znárodnenie) a 1959. V roku 1904 kúpil dnešný areál Ľudovít Mudroch. Čo sa dialo v hospodárskej budove odvodzujeme len od modernizácie mlyna v roku 1933 a použitia zamurovania v okne na východnej fasáde. Vtedy upravili aj niektoré časti stodoly – okná, dostavali pivnicu do stodoly, upravili dvere, niektoré okná, vráta a kompletne (vybielili – dezinfikovali), upravili bielym náterom. Po znárodnení v roku 1953 sa už zostala hospodárska budova bez praktického užívania. Bola čiastočne používaná pre domáce zvieratá a skladište…

Požiadavky:
a/ na zachovanie, obnovu a prezentáciu hodnôt kultúrnej pamiatky, jej hmotnej podstaty, prvkov a detailov
Na základe súčasných poznatkov o stave hospodárskej budovy zostane jeho dispozičné, hmotovo – materiálové a konštrukčné usporiadanie zachované s uplatnením hodnotných detailov a riešenia výrazu fasád. Pri obnove sa použije metóda rekonštrukcie havarijných častí kamenných murív, komplexná rekonštrukcia stropov a krovu s možnosťou využívania podkrovia v nadväznosti na jej novú funkciu.

Pre hospodársku budovu platia nasledovné základné a špecifické požiadavky na  zachovanie a obnovu.
Základné požiadavky:

Podľa posúdenia a návrhu statického zabezpečenia, o ktorého riešení rozhodne KPÚ Trnava je možné hospodársku budovu obnoviť pre využitie Občianskeho združenia Mudrochov mlyn. Najdôležitejšou požiadavkou je zachovanie základnej hmotovo – priestorovej sklady so zachovanými hodnotnými prvkami – detailmi stavby pri vložení novej funkcie podľa osobitného projektového návrhu. Fasády budú mať nové omietky v súlade s riešením fasád celého areálu – s uplatnením bieleho – prípadne mierne lomeného ( skôr do okrového) náteru so striedaním hladkých plôch okolo otvorov a hrán s  drsnou omietky ako výplne týchto hladkých plôch. Povrchová úprava miestnosti bude väčšinou vápennými omietkami s bielou povrchovou úpravou a podľa potreby s prispôsobením budúcich funkcií miestností –  obklady, podlahy a pod. V ojedinelom prípade je možné ponechať aj spárované kamenné murivo. Výplne okien a dverí budú riešené v súlade s riešením okien a dverí celého areálu. Podlahy v súlade s prevádzkou priestorov sa položia nové, pri uplatnení izolácie proti zemnej vlhkosti s použitím vetracích kanálikov. Predpokladaná úprava podláh a okolitého terénu musí zabezpečiť izolovanie proti zemnej vlhkosti a proti zatekaniu. Do budovy v súlade s nových využitím sa zavedie potrebné technická infraštruktúra s maximálnym použitím vedenia v podlahách. Okolie budovy  sa upraví podľa osobitného návrhu a rozhodnutia KPÚ Trnava.

Špecifické požiadavky vyplývajúce z predmetu ochrany stodoly:

Pri riešení krovu je potrebné uvažovať s pálenú krytinu v súlade s krytinou celého areálu a únosnosťou krovu s možnosťou využívania podkrovia. Pri realizácii neodporúčame používanie mokrých procesov pri obnove podláh  najmä vzhľadom na historický charakter stavby. Vloženie priečok je možné vo všetkých priestoroch okrem miestnosti býv maštale s klenbami, ktoré je potrebné uplatniť pri novom využití. Priečky je však potrebné do priestorov vložiť ako jasný nový prvok. V miestnosti s pruskými klenbami sú zachované aj ( železobetónové??) válovy. Ich zachovanie je podmienené zistením ich stavom a možnosťou zapojenia do novej funkcie

Všetky stupne projektovej dokumentácie sa po spracovaní komplexného výskumu a návrhu obnovy musia predložiť na rozhodnutie KPÚ Trnava. Všetky zmeny oproti spracovanému návrhu obnovy je nutné predložiť na rozhodnutia KPÚ Trnava. Súčasťou tohto návrhu obnovy je inventarizácia hodnotných detailov a prvkov, pre ktoré sú spracované jednotlivé tabuľky s popisom, vyhodnotením a návrhom obnovy.

b/ na odstránenie predchádzajúcich nevhodných zásahov a úprav.
Vyčistiť dvor a okolie potoka Blava. Dvor medzi mlynom a hospodárskou budovou upraviť ako zhromažďovaní a oddychový priestor – centrum vonkajších plôch s nadväznosťou na jednotlivé časti záhrady aj možnosťou prístupu k potoku Blava a s uplatnením existujúcich uprav stupňov, chodníkov i časti zelene.