Hľadáme dobovú fotografiu Jozefa Konyokiho

Titulny obrazok blogu uzivatela: harp

Jozef Könyöki – pôvodne profesor kreslenia, reštaurátor, zakladateľ Mestského múzea v Bratislave a jeho dlhoročný riaditeľ – patril k osobnostiam, ktoré sa zapísali významnou mierou nielen do dejín múzea a Bratislavy. Na základe jeho diela ho možno zaradiť k významným osobnostiam aj v rámci európskeho kontextu. Počas celého života sa venoval topografickému vyhodnocovaniu a kresleniu umeleckých architektonických pamiatok – hradov, kaštieľov a kostolov horného a západného Uhorska. Jeho práce patria k tzv. technickej škole, ktorá vyhovovala technickým smerniciam Dočasného pamiatkového výboru. Zaujímavosť jeho kresieb účinne podporovali opisy zobrazených pamiatok. V súčasnosti je toto významné dielo súčasťou zbierok zachovaných Úradom na ochranu kultúrneho dedičstva v Maďarsku. Zbierka dokumentuje pamiatky dnešného východného Rakúska, severozápadného Maďarska, Chorvátska, Slovinska a najmä západného a stredného Slovenska.

Rád by som týmto oslovil všetkých priaznivcov Jozefa Konyokiho a jeho práce s probou o pomoc pri hľadaní fotografie tejto významnej osobnosti. Žiaľ podľa dostupných informácií zatiaľ takáto fotka nie je známa, je však možné, že leží zabudnutá niekde v archíve. V prípade akýchkoľvek  informácií či záujme o spoluprácu píšte na kosutandrej(zavináč)gmail.com.

Zdroj: http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/kultura-skolstvo/bratislavske-pamiatky-a-jozef-konyoki.html?page_id=9744

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Auguste Renoir – Maliar

Auguste Renoir (1841 – 1919) patril ku zakladateľom impresionizmu. Jeho obrazy vynikajú využitím svetla. Narodil sa v Limoges, mladosť strávil v Paríži. Hoci pochádzal z nemajetnej rodiny, jeho rodičia ho s láskou podporovali v rozvoji jeho výtvarného nadania. Renoir patril k maliarom, ktorí sa dočkali slávy ešte počas svojho života. Mal bohatú klientelu, ktorá si jeho obrazy objednávala vďaka úspešnej výstave v Paríži, kde predstavil obraz zobrazujúci pani Charpentierovú s deťmi. Veľa cestoval a po celý život neúnavne maľoval.

Ladislav Mednyánszky

V roku 2002 si naša kultúrna verejnosť pripomenula 150. výročie narodenia Ladislava Mednyánszkeho (1852 Beckov – 1919 Viedeň). L. Mednyánszky patrí k najvýznamnejším autorom, ktorí sa narodili, žili alebo tvorili na území Slovenska. Význam jeho diela výrazne presahuje geografické ohraničenia krajín, kde žil a pracoval, možno o ňom v pravom slova zmysle hovoriť ako o umelcovi európskeho významu.

Anton Djuračka (1904 – 1971)

Považská galéria umenia v Žiline usporiada monografickú výstavu akad. mal. Antonovi Djuračkovi, pri príležitosti jeho 100. výročia narodenia.
Vernisáž výstavy
sa uskutoční dňa 26. februára 2004 o 17,00 hod. vo výstavných priestoroch na 1. poschodí a potrvá do 7. 4. 2004.

Odpovede

  1. Sajnos Könyöki Józsefről én

    Sajnos Könyöki Józsefről én sem találtam sehol fényképet, pedig sokat kutattam utána mindenütt.smiley

    1. vlcik-tlcik napísal/a:
      Sajnos

      [quote=vlcik-tlcik]

      Sajnos Könyöki Józsefről én sem találtam sehol fényképet, pedig sokat kutattam utána mindenütt.smiley

      [/quote]

      To bola jedna z odpovedí na uvedenú prosbu, ktoré som adresoval svojim maďarským kolegom od hradov, pritom jeden z nich sa danou problematikou aj špeciálne zaoberal v štátnom archíve, aj keď nie iba Könyökim. Krátku správu napísal aj sem.

      http://www.szadvar.hu/2011/12/kutatom-a-varkutatokat/

      Neúplný preklad (o Könyökim)

      Na výzvu Štátnej pamiatkovej komisie v Budapešti z roku 1870 poslal jeden po druhom precízne, istou rukou kreslené výkresy a popisné texty.
      Vo svojom voľnom čase prešiel obrovské územie, hlavne Zadunajsko (západne od Dunaja), a západné župy (dnešného) Slovenska. V tejto pozícii (hradológa, castelológa) pôsobil až do roku 1890, kedy sa zmenilo vedenie Štátnej pamiatkovej komisie a jej novým členom sa už jeho práca nepáčila.
      Urazený sa utiahol do svojho bratislavského domova, kde podľa knižiek nemeckého hradológa Otta Pipera napísal dielo „ Stredoveké hrady so zvláštnym zreteľom na Maďarsko (Uhorsko).Vydania sa už žiaľ nedožil, zomrel v roku 1900. Rukopis v roku 1905 dal do tlače Gejza Nagy, vo významnej miere rozšírený o súvisiace Maďarské (Uhorské), hrady.

      Vynaložil som určité úsilie, aj keď mi je jedno, či nejaká fotografia Könyökiho existuje, alebo nie, vetu v maďarčine som nepreložil iba z dôvodu, že ak niekto chce, nech vynaloží nejaké úsilie k získaniu informácie aj on.

       

       

  2. toto vyobrazenie ma andrejZM

    toto vyobrazenie ma andrejZM aj hned v uvodnom obrazku ku clanku, ale diik za vyssie rozlisenie :-)  je to konyokiho jedina znama podobizen? jedina verejne znama, samozrejme.. snad existuje aj dalsia uz ked po nej patrate

Comments are closed.