Prvá zmienka o kostole sa nachádza v pápežskej bule z roku 1102 a stavba bola neskôr znovu vystavaná, zväčšená a vysvätená v roku 1228 vacovským biskupom Brictiom a nitrianskym biskupom Jakubom.[1] Ide o trojloďovú stavbu s troma apsidami a dvoma vežami umiestnenými na západnom konci chrámu. V neskoršom období (predpokladá sa druhá polovica 16. až 17 storočie) bol kostol predelený na dve poschodia, pričom táto stavebná úprava robí z kostola unikát v celom stredoeurópskom priestore. Predpokladá sa, že horná časť kostola obsahovala cely pre mníchov, toto tvrdenie je však nepodložené.[2] Táto sakrálna stavba je ale významná aj z iného pohľadu – ide totiž o stavbu ovplyvnenú lombardským štýlom a stavebným materiálom je tehla. V neskoršom období sa významnejšie stavebné úpravy kostola udiali až v rokoch 1872 až 1875, kedy bola k západnému priečeliu pristavaná trojloďová bazilika v neskororománskom štýle.[3] Vychádzajúc z netradičného stavebného riešenia celého chrámového komplexu bolo pri akustickom meraní potrebné pristupovať k stavbe ako k dvom nezávislým priestorom – pôvodnému románskemu trojloďovému kostolu, kde je výška všetkých troch lodí rovnaká a neskororománskej trojloďovej bazilike s výrazne vyššou strednou loďou. Na poschodí vytvorenom v románskom kostole akustický výskum realizovaný nebol.

Metodika merania akustického priestoru

Meranie akustického priestoru románskeho Kostola Nanebovzatia Panny Márie v Diakovciach vychádza z metodiky meraní akustiky kostolov uvedenej Francescom Martellottom, Ettorem Cirillom, Antoniom Carbonarim a Paolom Ricciardim[4] v roku 2009. Ďalej sa opiera o normu STN EN ISO 3382.[5] Merania sa uskutočnili v neobsadenom priestore.

Pozície zvukových zdrojov

V oboch priestoroch kostola boli merania uskutočnené použitím všesmerového zvukového zdroja umiestneného vo výške 1,5 metra nad zemou. V priestore románskeho kostola prebehli merania z dvoch pozícií zvukového zdroja umiestnených v hlavnej apside ukončujúcej strednú loď (S1) a v bočnej apside (S2). V priestore neskororománskej baziliky bolo možné umiestniť zvukový zdroj do troch pozícií – 1,5 metra pred oltárom (S1); v priestore ambosu (S3) a kazateľnice (S2).

Mikrofónové pozície

Nakoľko pri vybudovaní poschodia v románskom kostole došlo k zrušeniu empor hlavnej aj bočných lodí, bolo možné počítať iba s mikrofónovými pozíciami v priestore jednotlivých lodí. Počet desiatich mikrofónových pozícií bol súmerne rozdelený medzi hlavnú a vedľajšiu loď (Obrázok 1). Vzhľadom na rozľahlosť a časovú náročnosť meraní štyroch mikrofónových pozícií v priestore neskororománskej baziliky bola pozornosť sústredená predovšetkým na strednú loď (8 pozícií) s najvyššou úrovňou stropu v celom sakrálnom objekte s jednou mikrofónovou pozíciou v pravej lodi a jednou na empore. Meranie sa uskutočnilo použitím meracieho mikrofónu Audix TM1 Plus. Výška mikrofónov bola 1,2 metra nad zemou, čo približne zodpovedá výške uší v auditóriu sediaceho poslucháča. Pre vyššiu úroveň relevancie výsledkov bolo na každej mikrofónovej pozícii vykonaných 10 priemerovaných meraní Na meranie a vyhodnocovanie výsledkov bol použitý počítačový program ARTA[6].

Metodika snímania akustiky priestoru

Snímanie a reprodukcia akustiky priestoru boli realizované pomocou konvolučného dozvukového procesora Altiverb 6 podľa metodiky poskytnutej spoločnosťou AudioEase. Ako zvukový zdroj bol použitý reproduktor Yamaha HS50M. Stereofonický austický model priestoru bol zosnímaný iba v neskororománskej bazilike z pozícií S1, S1a a S1b, nakoľko krátke vzdialenosti medzi piliermi v románskom kostole a ich mohutnosť neumožňovali nájsť vhodnú pozíciu pre zvukový zdroj a mikrofónové pozície. Mikrofóny boli umiestnené na pozíciách p3 a p7. Na konci štúdie je priložená ukážka mariánskej antifóny Salve Regina umiestnená do akustického modelu baziliky.

Obrázok 1 Pôdorys Kostola Nanebovzatia Panny Márie v Diakovciach znázorňujúci pozície mikrofónov (p) a zvukových zdrojov (S).

Výstupmi výskumu sú nasledovné parametre podľa normy STN EN ISO 3382:

·         čas dozvuku v sekundách založený na hodnotiacom pásme 30 dB (T₃₀)

Predstavuje čas, ktorý je potrebný na to, aby priemerná hustota energie v priestore klesla o 30 dB po vypnutí zvukového zdroja. Udáva sa v sekundách. Jednočíselné vyjadrenie dozvuku T_{30 mid} je priemerom T₃₀ v oktávových pásmach 500 Hz až 1000 Hz.

·         čas dozvuku v sekundách založený na hodnotiacom pásme 20 dB (T₂₀)

Predstavuje čas, ktorý je potrebný na to, aby priemerná hustota energie v priestore klesla o 20 dB po vypnutí zvukového zdroja. Udáva sa v sekundách. Jednočíselné vyjadrenie dozvuku T_{20 mid} je priemerom T₂₀ v oktávových pásmach 500 Hz až 1000 Hz.

·         ťažisko impulzovej odozvy v milisekundách (T_s)

·         počiatočný čas dozvuku (EDT)

Čas dozvuku vypočítaný z počiatočného 10 dB poklesu. Zároveň ide o údaj najlepšie reprezentujúci subjektívne vnímanie doby dozvuku. Udáva sa v sekundách.

·         Miera zrozumiteľnosti C50 ako kritérium pre reč

Hodnoty nad úrovňou 0 dB prezentujú dobrú zrozumiteľnosť reči a hodnoty pod úrovňou -7 dB nie príliš vhodný priestor na hovorené slovo.[7]

Vyhodnotenie výskumu

Hodnoty miery zrozumiteľnosti C50 dosahujú v priestore románskeho kostola výrazne nižšie hodnoty, ako napríklad v objemovo porovnateľnom Kostole Panny Márie Kráľovnej anjelov v Sádku, čo je pravdepodobne spôsobené predovšetkým meraniami na mikrofónových pozíciách v bočnej lodi, kde je zrozumiteľnosť hovoreného slova vďaka stĺporadiu výrazne nižšia ako v strednej lodi. Graf 1 znázorňuje priemerovanie meraní na desiatich mikrofónových pozíciách, pričom zvukový zdroj sa nachádzal na pozícii S1, kde sa predpokladá najintenzívnejšia rečnícka aktivita. V neskororománskej bazilikálnej časti bolo možné porovnať dve štandardné rečnícke pozície – ambos a kazateľnicu (Graf 2), kde pri porovnaní hodnôt miery zrozumiteľnosti C50 nie je badať výrazný rozdiel, ako tomu bolo v prípade menších románskych sakrálnych stavieb (Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov v Sádku, Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi v Kalinčiakove a Kostola sv. Štefana Kráľa v Nitre).

v7skum bol uskuto4nen7 v r8mci projektu UGA Akustika významných slovenských kultúrnych pamiatok ako forma nehmotného kultúrneho dedičstva riešeného na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.

Graf 1 Porovnanie parametru C50 meraného z pozícií zvukového zdroja S1 v priestore románskeho kostola.

Graf 2 Porovnanie parametru C50 meraného z pozícií zvukového zdroja S1 a S2.

Grafy a tabuľky pre Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Diakovciach – neskororománska bazilika

Grafy a tabuľky pre Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Diakovciach – neskororománska bazilika