Delostrelci na Glavici, čiže pamiatky vojny na Dúbravskej Hlavici
Bolo by to na deň presne sto rokov, keby k atentátu na následníka Rakúsko Uhorského trónu Františka Ferdinanda d’Este prišlo už 21. júna 1914. Čo by bolo na deň presne? 21. júna 2014 Mestská časť Bratislava Dúbravka a občianske združenia História bez hraníc a Bunkre slávnostne sprístupnili prvý z doposiaľ známych ôsmich objektov delostreleckého opevnenia na Dúbravskej Hlavici. Opevnenia, ktorého vybudovanie si vyžiadala 1. svetová vojna.
Dúbravská Hlavica je nevysoký kopec za okrajom bratislavskej mestskej časti Dúbravky. Tesne pod jeho vrchol vedie Brižitská ulica, ktorá dostala meno podľa susedného podvrcholu Dúbravskej Hlavice, Brižit. Ten sa už pomaly stráca pod stále sa rozširujúcou zástavbou rodinných domov.
Či tento osud čaká aj Dúbravskú Hlavicu, je ťažké odhadnúť. Kým však bude viac zalesneným kopcom, domovom diviakov a srnčej zvere, bude určite aj pamätníkom na roky 1914 a 1915, kedy tu prebiehal neobvyklý stavebný ruch. Nie však z dôvodu prípravy výstavby mestských víl a rodinných domov. Stavalo sa viac smerom dnu, pod zem. A stavali sa vojnové opevnenia.
Budovanie kaverien
Myšlienka na vybudovanie bojového opevnenia v okolí Prešporku pochádza zo začiatku 20. storočia. Sprevádzkovanie pevného mosta cez Dunaj, Mostu Františka Jozefa, v roku 1890 bolo veľkou výzvou pre vojenských stratégov. Prvé koncepcie na ochranu mosta a jeho okolia sa objavili na ministerstve vojny Rakúsko-Uhorska už v roku 1902. O tri roky neskôr bol pripravený generálny projekt. Avšak až zhoršenie medzinárodnopolitickej situácie v roku 1911 sa stalo dôvodom na plánovanie obrany Viedne formou tzv. opevnených miest, správnejšie predmostí v mestách Krems, Tulln, Viedeň, Prešporok, Komárno a Budapešť.
Po terénnej ohliadke, ktorá prebehla začiatkom leta v okolí Prešporku, bol spracovaný návrh, ktorý odporúčal budovanie bojových opevnení, tzv. kaverien, na svahoch Malých Karpát v línii: Devínska Kobyla, Dúbravská Hlavica, Železná studnička, Kamzík (autorom návrhu bol major arm. gen. vo výslužbe Škvor). Ministerstvo vojny nariadilo 23. augusta 1914 začatie opevňovacích prác, ktorých vedením bolo poverené „Opevňovacie stavebné riaditeľstvo“ (Befestigungbaudirektion) a 1. októbra 1914 dosiahol počet pracujúcich na opevnení najvyšší počet – až 6 000 mužov! Posádku opevnenia v tomto čase tvorila VIII. Domobranecká teritoriálna brigáda. Opevnenie bolo dobudované k 1. októbru 1915.
Kaverny sú jednoznačne jedinečným dielom moderného fortifikačného staviteľstva. Pri výstavbe neexistoval žiaden univerzálny model. Kaverny budované na masíve Dúbravskej Hlavice predstavujú dokonca úkryty ťažkého typu. Ich vybudovanie si vyžiadalo kvalifikovaný prístup odborníkov z oblasti vojenských obranných stavieb, ako aj odborníkov z radov delostreleckého vojska, baníctva a geografov. Ku kavernám patrili pôvodne ešte rôzne ďalšie ženijné prekážky (kolové zátarasy, záseky, barikády, mínové polia a pod.), ktoré však boli väčšinou budované z dočasných materiálov a dodnes sa nezachovali. Presný dátum a podrobnosti vzniku kaverien sa (zatiaľ) nepodarilo v archívnej dokumentácii dohľadať. Zatiaľ je možné ich výstavbu zaradiť do obdobia od 23. augusta 1914 do 1. októbra 1915. Kaverny boli zrejme vybudované podľa taktického usmernenia veliacich dôstojníkov na tomto úseku obrany, ktorý asi stanovili aj ich architektonické riešenie.
S veľkou pravdepodobnosťou prebiehali opevňovacie práce priamo pod dohľadom najvyššieho velenia rakúsko-horskej armády, pretože línia opevnených kaverien bola budovaná v smere predpokladaného pohybu nepriateľských vojsk na Viedeň. Kaverny obdobného typu ako sa nachádzajú v masíve Dúbravskej Hlavice boli identifikované aj na svahoch Hundsheimer Berge nad rakúskym mestečkom Hainburg. Vzhľadom na finančné možnosti bol zvolený najodolnejší základný dostupný materiál – prostý betón vystužovaný oceľou. V skalných masívoch boli vykonané aj raziace práce využívajúce pevný skalný masív ako priestor na vybudovanie miestností slúžiacich na ukrytie vojakov, zvierat – koní či materiálu.
Napriek tomu, že dnes sa kaverny spomínajú najmä v súvislosti s ochranou Mostu Františka Jozefa, môže smelo hovoriť, že úsek opevnenia v oblasti Prešporku nebol zameraný na jeho ochranu. Ochranu predmostia zabezpečovali palebné postavenia delostrelcov a ich kaverien v oblasti vrchu Königswart. Úlohou prešporského opevnenia bola ochrana komunikácií vedúcich smerom na Viedeň a na Moravu.
Technické parametre
Mimoriadnosť týchto stavebných diel dokazujú aj údaje o hĺbke, do ktorej museli byť vybudované pod povrchom zeme, aby odolali delostreleckej streľbe nasledujúcich ráží:
Granáty ráže do 210 mm – potrebná hĺbka aspoň 7 metrov
Granáty ráže od 210 mm do 380 mm – potrebná hĺbka aspoň 9 metrov
Granáty ráže 380 až 420 mm – vyžadujú si hĺbku aspoň 14 metrov.
Kaverny sa stali jedným z najbezpečnejších úkrytov živej sily a materiálu v horskom teréne. Filozofia tohto opevňovacieho systému zohľadňovala požiadavku, aby čo najmenší počet kaverien zabezpečil čo najväčší počet bojových a logistických úloh a čo najlepšie chránil čo najviac ľudí a materiálu pred účinkom delostreľby, respektíve leteckých útokov. Tak ako to už vojnách býva, ľudia mienia, okolnosti menia. Opevnenia vychádzali z technologických možností delostrelectva na začiatku vojny. Dostrel diel nepresahoval v tom čase šesť kilometrov. V krátkom čase sa však táto hodnota zmenila na deväť kilometrov a kaverny už potrebám doby nevyhovovali. Preto sa ich využitia armáda vzdala už v roku 1916 a dokonca ich zväčša bezodplatne (niekedy za 100 korún) odovzdala vlastníkom pozemkov.
Ako ich nájsť?
Dnes tieto „diery“, ako sa môžu javiť neznalým turistom, predstavujú unikátnu pamiatku na území Bratislavy. Sú jedinečným dokladom technického riešenia v menej dostupnom teréne. Boli budované na príkrych svahoch. Ich celkový počet v bratislavskej línii sa odhaduje na viac ako 50. Prístupných a zachovaných je niekoľko desiatok. Pravdou však je, že bez sprievodcu ich nemáte nádej nájsť. Tento článok informuje o troch z nich. Pokiaľ sa rozhodnete ich navštíviť, stačí vám zájsť na horný koniec Brižitskej ulice. Zísť na zeleno značkovaný turistický chodník a odbočiť na prvý vľavo sa odkláňajúci neštandardne žltými tabuľkami značkovaný lesný chodník. Po asi 30 metroch uvidíte po ľavej strane nenápadný chodníček stúpajúci smerom hore na trávnatú lúku. Tu je prvý objekt. Výrazný vstupný portál bol vybudovaný z vápenca, ktorý sa ťažil v Stockerauskej vápenke
K druhému objektu sa dostanete, keď sa vrátite späť na lesný chodník. Stačí ísť stále priamo a po nejakých 10 minútach ste v cieli. Tento objekt prešiel procesom obnovy. Členovia občianskych združení História bez hraníc a Bunkre odkopali naplavenú hlinu a pripravili jeho rekonštrukciu do podoby z roku 1915. Dnes už nechýba drevené obloženie vstupného zákopu a plánuje sa rekonštrukcia interiéru doplnením o jednoduchý drevený nábytok.
Sprístupnenie všetkých objektov (z jedenástich pravdepodobne vybudovaných sa doposiaľ našlo osem) asi nebude možné ani v budúcnosti. V jednom z objektov došlo k čiastočnému závalu pri vyústení vybetónovanej prístupovej chodby, jeden z objektov je zasypaný stavebným odpadom a v jednom prípade došlo k zatopeniu vnútorných priestorov. Všetky objekty by mal prepojiť náučný chodník s informačnými panelmi. Cieľom občianskeho združenia História bez hraníc je nadviazať cezhraničnú spoluprácu s rakúskymi mestami a obcami, v ktorých blízkosti sa nachádza tento typ opevnení. V spolupráci s nimi, rovnako ako aj s dobrovoľníkmi pracujúcimi na záchrane petržalských bunkrov z medzivojnového obdobia, vybudovať Cestu Veľkej vojny, ktorá by spojila kultúrno-historické ciele rakúsko- slovenského a možno aj rakúsko-slovensko-maďarského pohraničia. Ak by šlo skutočne všetko dobre, tak sprístupnenie Cesty Veľkej vojny by malo byť pripravené do roku 2018, k 100.-mu výročiu skončenia 1. Svetovej vojny.
Bratislava sa teda môže pýšiť ako jedno z mála miest v Európe – k takým ešte patria napríklad talianske Dolomity, francúzsky Verdun či niektoré miesta v Slovinsku pri rieke Soča, pamiatkami na prvý globálny vojnový konflikt. Ak sa týmto miestam podarí prinavrátiť pôvodnú podobu, tak ako sa to podarilo vojenskému cintorínu v Bratislave – Kopčanoch budeme mať byť naozaj na čo hrdí.
Dobry den, pekne ste to
Dobry den, pekne ste to opravili kde sa vsade nachadzaju tie bunkre, mate nejaku mapu mozete nas s partiou zobrat na exkurziu ?
Ja niesom z Bratislavy ale casto chodim za priatelmi aj vnukom mam tu vela znamich tak by sme sa zobrali na vylet spojeny s opekackou a vy by ste nam mohli robit sprievodcu. Ked som bol v Belgicku boli tam tiez nejake bunkre a taka partia ako vy to fotili a nieco vnutri kopali vraj to bolo cele zo skal a betonu tu u vas sa pouzivalo aj zelezo ? Ta Dubravka je v akej hornine ? Vapenec ? Som myslel ze deninsek je pieskovec.
Dalo by sa k vam popripade pridat kde najdem info o tych bunkroch
Dakujem Ivo
Objekty na Dúbravkej Hlavici
Objekty na Dúbravkej Hlavici sú kaverny. On to je trochu rozdiel oproti bunkru, pretože kaverny boli zväčša banskou technológiu budované umelé podzemné priestory. Na území Bratislavy je doposiaľ zmapovaných o niečo viac ako 50 objektov, ale zväčša nie sú vôbec prístupné a veľmi ťažko sa hľadajú (dokonca niektoré objavené sa po druhý krát už nepodarilo ani nájsť). Trasa k ôsmym objektom na Hlavici je vyznačkovaná od horného konca Brižitskej ulici a nie je problém sa po nej pohybovať. Trochu problém je so vstupom do obnovaných objektov. Tie spravuje občianske združenie Bunkre http://www.bunkre.info alebo na facebook-u Bunkre a na požiadanie ich aj sprístupňujpú.
Objekty na Hlavici sú vybudované v zelenej bridlici – prvohorná hornina mimoriadne tvrdá a odolná. Vďaka tomu nebolo nutné podzemné priestory ďalej spevňovať a vyznačujú sa vysokou odolnosťou. Vstupné chodby sú vybetónované prostým betónom, teda s výplňou len vápencom z neďalekej Stockerauskej vápenky s použitím piesku zo Sandbergu (dnes obidve miesta vyhlásené za prírodné pamiatky a chránené ako paleontologické náleziská).
Naše združenie, História bez hraníc, by do konca tohto roka, malo doplniť celý okruh o informačné panely, tak aby mala oblasť formu turistického náučného chodníka.
Sprievodcu Vám samozrejme spraviť môžem, stačí mi napísať na adresu lubos.vodickazavináčgmail.com.
Humanum est errare, sed
Humanum est errare, sed diabolicum perseverare… nebudem sa zvlášť šíriť, iba vymenujem nepresnosti, aby sme neostávali v omyle:
– predmostie je malá enkláva na nepriateľskom území; klasické predmostia vznikajú pri prerkračovaní vodných tokov alebo pri vylodení na brehoch rozsiahlych vodných plôch; zmyslom predmostia je vytvoriť predpoklady pre následnú expanziu na nepriateľskom území; predmostia spravidla existujú iba veľmi krátko, buď sú zlikvidované alebo zaniknú expanziou do nepriateľského územia,
– opevnenie sú stavby a konštrukcie navrhované a budované na obranu a ochranu; môžu byť trvané alebo poľné,
– pevnôstka, pevnosť – vojenská stavba na obranné účely,
– dostrel diel “v tom čase”:
– ruský 76,2 cm divízny kanón M1902 – 8,5 km,
– nemecký 7.7 cm FK 96 n.A. – 8,4 km;
delá s kalibrom väčším akp 110 mm boli označované ako “pevnostné”; ich dostrel, v závislosti od munície bol, napr. ruský 152-mm kanón M 1877 – 12,1 km, ruský 152-mm kanón M 1910 – 12,2 km.
– z “mín” prvej svetovej vojny nemožno vytvoriť mínové pole v dnešnom slova zmysle.
Nikde som sa nedočítal prečo kaverny rátate do “objektov delostreleckého opevnenia” a čo z kaverien robí “opevnené kaverny”. Najzaujímavejšie na dúbravskej Hlavici je to, že na nej boli vybudované iba trvalé objekty slúžiace na ochranné účely. O pozostatkoch obranných objektov, v akejkoľvek podobe, som sa nikde nedočítal. Možno by bolo potrebné vykonať prieskum v teréne a nájsť tú druhú polovicu obrannej línie, pokiaľ bola vôbec budovaná.
Sasha, neveľmi rozumiem tomu
Sasha, neveľmi rozumiem tomu čo ste chceli svojím komentárom povedať, ale skúsim začať tým predmostím. Napríklad čo hovorí wikipédia:
Bratislavské predmostie je označenie pravobrežnej časti Dunaja, ktorá po prvej svetovej vojne pripadla Česko-Slovensku. Po druhej svetovej vojne bolo predmostie rozšírené o tri pôvodne maďarské obce. Územie je dnes súčasťou Slovenska. Wikipédia
Kanóny:
skúsme to podľa datovania stavieb: 1914 – 1915
s najväčšou pravdepodobnosťou sa počítalo s použitím 7,5 cm polného kanónu vz. 1911 – dostrel 6 000 m.
V ďalšom období sa objavili :
škoda vz. 1914 – dostel 8 400 m
škoda vz. 14/19 dostrel 9 970 m
M 15 dostrel 8 250 m
pokiaľ chcete diskutovať o ruskom kanóne vz. 1902 (mimochodom Francúzi majú tiež svoj vz. 1902) dostrel bol 8 500 m. Vzhľadom k tomu, že Rusi stáli akosi na druhej strane fronty proti Rakúsko Uhorskému vojsku, pochybujem, že by im zapožičali svoje kanóny.
Prečo kaverny rátam medzi delostrelecké opevnenie? Pretože v horskej oblasti by bolo možné ich ťažko považovať za letecké hangáre, alebo námornú základňu. Ale vážne, v oboch článkoch nájdete vysvetlenie na čo všetko mohli byť využité.
Neviem ako ste s dopracovali k mínovým poliam v 1. svetovej vojne, ale zdá sa mi, že sa Vám trochu poplietli fakty z troch článkov.
Samozrejme na zdroj informácií sa v texte priamo odvolávam.
Pan vodicka nieco com cital
Pan vodicka nieco com cital cez vikend, ti z bunkrov su celkom (makaci) klobuk dole som v Bratislave idem to popozerat snad to najdem poslite mi prosim mapy.
Sasha ako viete ake zbrane
Sasha ako viete ake zbrane boli pouzite pri bunkroch ??
Žiaľ, mapy k dispozícii
Žiaľ, mapy k dispozícii nemám. Ale na Dúbravskej Hlavici nie je problém nájsť všetky objekty. Cesta je relatívne husto značkovaná. V každom prípade je dobré sa dohodnúť na návšteve kaverien s o.z. Bunkre http://www.bunkre.info alebo cez fb. Najväčší objekt kavernu 06 na Kamzíku tiež nie je problém nájsť. Stačí vystúpiť na vrchol Kamzíku (vedie tam cesta pre osobné autá a je tam aj možnosť parkovania), potom sa vydať smerom k lanovke (cesta je značkovaná) a myslím, že od lanovky to majú chalani ku kaverne vyznačkované.
Kedže mám pár známich krorích
Kedže mám pár známich krorích som poprosil o radu…. Nemáte pravdu ani jeden o ake typy kanónov išlo v Bratislave.
Doolil mi nahliadnúť to historickej mapy, kde je zakreslený každý bod :))
Pán Kubo,
škoda, že
Pán Kubo,
škoda, že držíte v tajnosti o aké konkrétny typy kanónov malo ísť na rozdiel od tých, ktoré sme uviedli my. Hádam nejde o vojenské tajomstvo :-) Pokiaľ sa však pripravujete na túto tému publikovať historickú štúdiu, chápem, že ide o autorský vklad a autorské tajomstvo.
Ak sa nemýlim tak kolegovia z oz.z. Bunkre v objekte 02 mali nainštalovanú mapu územia, v ktorej boli boli zakreslené palebné kužele. Nepamätám si však, že by sa tam uvádzali konkrétne typy diel.
Pán Vodička
Nie ja niesom
Pán Vodička
Nie ja niesom publicista ani nemám v pláne publikovať o bunkroch a kavernách mal som záujem niečo zistiť o kavernách či sú aj tu u nás na východe Slovenska.
To myslíte vážne, že oz bunkre ma mapu ? Idem im napísať nech mi pošlu kópiu.
Ďakujem za info
Pokiaľ máte záujem niečo
Pokiaľ máte záujem niečo zistiť o opevneniach na východe Slovenska, odporúčam Vám kontaktovať Klub vojenskej histórie Beskydy. Určite funguje aj KVH v Košiciach, žiaľ, neviem v tejto chvíli presne ich názov.
Vodička & Sasha obaja nemáte
Vodička & Sasha obaja nemáte vôbec pravdu. Nejakí fandovia histórie si v lese nad technickým sklom
rekonštrujú či odkopávajú bunkre či kaverny, alebo čo toje. Zatĺkajú do stromov klince, aby prichytili pomalované dosky. Fakt nádhera zavolal by som na vás životné prostredie…. Máte povolenie vôbec na montáž informačných tabúľ ?
Tabuľa s nápisom 15cm kanón VZ .75? Nemáte predstavu kde sa poľné kanony VZ.75 používali. Viete spoň ako vyzerali? Je smutné že zavádza niekto z vás širokú verejnosť.
Okrem iného, na kamzíku je tiež kaverna pomerne veľká. Pekne odkopaná škoda že je zatvorená, profesionálne
odkopané vchody či zatvorené šachty núž začnem hľadať po internete možno zase niečo zaujimavé nájdem.