Zo zachovaného archívneho materiálu z fondov Nitrianska župa a Bratislavská župa sa podarilo zistiť len kusé informácie o mlynoch v Dechticiach a ich vlastníkoch. Že v Dechticiach boli spolu 4 mlyny, dva v časti obce spadajúcej do územnej pôsobnosti Nitrianskej župy a 2 v tej časti obce, ktorá administratívne náležala do Bratislavskej župy. Všetky 4 mlyny boli zemepánske, teda postaviť ich dal a aj ich vlastnil zemepán Dechtíc (Erdödyovci). Urbársky súpis Dechtíc z roku 1768 eviduje 2 mlynárov – sú to pod por. číslom 40. Ján Oravec, ktorý však býva v nitrianskej časti obce a pod por. číslom 58. Michal Králik. Podľa sčítania ľudu z roku 1828 v nitrianskej časti Dechtíc sú evidovaný pod poradovými číslami 51. až 53. traja mlynári: Juraj Králik – drží mlyn s jedným kolesom, pracuje bez tovariša (pomocníka), od pozemku (fundo) platí zemepánovi 10 zlatých, býva v mlyne. Ján Manca – drží mlyn s jedným kolesom, pracuje bez tovariša (pomocníka), od pozemku (fundo) platí zemepánovi 16 zlatých, býva v tomže mlyne. Martin Malonay – drží mlyn s jedným kolesom, pracuje bez tovariša (pomocníka), od pozemku (fundo) platí zemepánovi 16 zlatých, býva v tomže mlyne. Vlastnícke vzťahy z dokumentov sú nejasné, skôr sa dá predpokladať, že pretrvával stav z polovice 18. storočia (zemepánske mlyny v prenájme). Teda do roku 1855 usadlosť bola majetkom patriacim k panstvu hradu Dobrá Voda – Erdodyovcom. Mlynár-i ho mali v prenájme za určitú finančnú či naturálnu odmenu. Po roku 1882 potom vlastnili mlyn Pallfyovci, ktorí v roku 1882-92 predali usadlosť mlynárovi – Nándorovi (Henrich) Neuvirthovi, ktorý je majiteľom aj podľa operátov katastrálnej mapy z roku 1898 na polovicu s Paulínou Neuvirthovou. Vzhľadom na torzovitosť zachovaných archívnych dokumentov a so zameraním na rodinu Neuvirth, ktorá vlastnila predmetný mlyn pred Ľudovítom Mudrochom, sa podarilo zistiť, že Henrich Neuvirth sa do Dechtíc priženil v roku 1860, pochádzal z Čiech, pôvodne bol stolár/tesár, zomrel r. 1902, predmetný mlyn získal kúpou v rozmedzí rokov 1882-1892 od Michala Oravca. U terajšieho vlastníka areálu PhDr. Karola Závodského je doklad o nadobudnutí vlastníctva mlyna v roku 1904 – Ľudovítom Mudrochom (prapradedom dnešného majiteľa) kúpou mlyna od spomínanej rodiny Neuvirthovcov. V rámci znárodňovania po roku 1948 bola činnosť mlyna  zastavená v roku 1953 a odvtedy sa mlyn používal len na obytné účely a postupne chátral pre obmedzené finančné zdroje zo zákazu viest samostatne zárobkové činnosti. Vlastníctvo rodiny Mudrochovej z roku 1904 však zostalo nezmenené. Od roku 2010 Karol Závodský dáva všetko svoje úsilie o zachovanie autenticity celého areálu mlyna a zachovania všetkých jeho hodnôt (urbanistických, architektonických, historických, výtvarných, technologických). A to už je náš dnešný príbeh.

V roku 2014 sa podarila vlastníkovi zrealizovať úplná obnova včelína, ktorý svojou osobitosťou stvárnenia drevených stien s reliéfmi je aj unikátom medzi pamiatkami na Slovensku. Včelín bol aj nominovaný na cenu Pamiatky roka 2015 za príkladnú obnovu, čo nás veľmi teší a motivuje.

A v roku 2015 prebehla obnova mlynice a dielne mlyna. Išlo tu o boj s časom z dôvodu neustále sa zhoršujúceho havarijného stavebnotechnického stavu dielne a mlynice. Realizácia záchranných sanačných prác na zastrešení objektu v roku 2015 prebehla nasledovne.

Práce boli realizované s dôrazom na priority vyplývajúce zo stavebnotechnického stavu objektu. Najviac ohrozenou hmotou strechy bola hmota mlynice, kde by v dôsledku statických porúch susednej nižšej hmoty dielne mohlo dôjsť k zosunutiu časti štítového muriva a postupnému zosunu celej hmoty a narušeniu zachovanej technológie vodného mlyna. Nakoľko k prepadnutiu časti krovu nad hmotou dielne už došlo v priebehu rokov 2006 – 2010, sa práce na záchrane tejto časti objektu sústredili na vybudovanie nového krovu postaveného na staticky zabezpečenom murive. Strecha nad ostatnou časťou objektu napriek defektom strešnej krytiny a poruchám krovu, síce vykazovala problémy, ale tieto zväčša súviseli so zatekaním strešnej krytiny.

V dôsledku vyššie uvedeného stavu bola realizovaná kompletná demontáž súčasnej strešnej krytiny na streche mlynici. Po demontáži krytiny bolo demontované aj laťovanie. Po  demontáži laťovania boli realizované lokálne opravy krovu. Došlo k výmene pomúrnic, ktoré boli značne poškodené drevokaznými procesmi a ich nahradení novými drevenými prvkami s identickým profilom. Oprava konštrukcie pomúrnic si vyžiadala  výmenu podbíjania podhľadov, ktoré boli realizované podľa pôvodného stavu. Nasledovali lokálne výmeny a protézy v časti konštrukcie krovu, ktoré boli realizované s prísnym zreteľom na zachovanie celkového výrazu konštrukcie krovu a osadení boli jednotlivé prvky obrúsené a upravené moridlami tak, aby bol rozdiel medzi prvkami pôvodnými a nahradenými bol síce viditeľný, ale v celkovom výraze krovu minimálny. Na krov mlynice bolo následne fixované laťovanie s latkami, ktoré boli jemne prebrúsené a farebne upravené moridlami tak, aby bol rozdiel medzi pôvodnými prvkami krovu a doplnkami síce viditeľný, ale napriek tomu minimálny.  Na obnovený krov bola osadená pálená dvojdrážková krytina typ „ steinbruck“ , ktorá najviac tvarom a členením pripomína demontovanú ručne vyrábanú krytinu. Detaily v kontakte so štítovým murivom boli tradičným spôsobom opatrené vymazávaním cementovou maltou. 

Po demontovaní spadnutých častí pôvodnej krytiny a krovu dielne bola hmota murív konsolidovaná a očistená koruna murív od nesúdržného muriva. Následne ( v rozsahu dvoch riadkov muriva) bolo murivo domurované zmiešaným murivom s nastavovanou maltou z pôvodného materiálu. Koruna muriva bola doplnená o železobetónový veniec, ktorý bol zakotvený chemickými kotvami do pôvodného muriva mlynice (aby nedochádzalo k posunom a aby bola koruna dostatočne stabilizovaná). Okná boli vymenené pre ich havarijný stav, vyrobené v pôvodnom štýle. Následne bol postavený krov, ktorý tvarovo a rozsahom zodpovedá pôvodnému krovu. Na krov bolo fixované nové laťovanie a osadená pálená dvojdrážková krytina typ „ steinbruck“ , ktorá najviac tvarom a členením pripomína demontovanú ručne vyrábanú krytinu. Detaily v kontakte so štítovým murivom boli tradičným spôsobom opatrené vymazávaním cementovou maltou. 

A na základe predchádzajúcej revízie krovu samotného domu mlyna, s ohľadom na pripravovanú komplexnú obnovu tejto časti strechy v roku 2016 bol krov odborne stabilizovaný lokálnymi príložkami. Stav strešnej krytiny, ktorá zatekala si vyžiadala výraznejšie lokálne opravy. V miestach, kde dochádzalo k intenzívnemu zatekaniu boli realizované lokálne opravy strešnej krytiny doplnením krytiny zo zdemontovaných častí (mlynice a hmoty dielne) a domazaním spár cementovou maltou. Podobne boli realizované opravy kontaktu strešnej krytiny a štítových múrov.

Celkovo možno konštatovať, že realizované práce zabezpečili najohrozenejšie časti objektu mlyna ( mlynicu a dielňu) a prispeli k oddialeniu havarijného stavu od objektu obytnej časti mlyna. Obnova bola zrealizovaná s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.