Ing. Ivan Herčko, CSc.
Travertínmi nazývame sladkovodné vápence, ktoré sa vyzrážali z presýtených roztokov bohatých na CaCO3 v podobe kyslého uhličitanu vápenatého Ca (HCO3)2 za pomerne nízkych teplôt. Na rýchlosť ich vyzrážania, farbu a tvar vylúčeného travertínu mal vplyv predovšetkým nerastný obsah vody, jej teplota, množstvo CO2, povrch krajiny, organizmy, ktoré sa nachádzajú vo vode a geologicko – tektonická stavba krajiny.Chemizmus vody, z ktorej sa vyzrážal travertín vplýval najmä na jeho farbu. Obsah Fe vo vode sfarboval travertín do žlta až červena, obsah mangánu spôsoboval modrosivé sfarbenie. Ľahko sa rozkladá, pričom sa uvoľňuje kysličník uhličitý a vyzráža sa v CaCO3. Čistý travertín má bielu farbu, rôzne prímesi však spôsobujú jeho žlté, hnedé a sivé sfarbenie. Má hypidiomorfnú štruktúru, pórovitú a usmernenú textúru. Dutiny a póry travertínu majú zväčša nepravidelný tvar. Sú rôznej veľkosti, miestami sú predĺžené a bývajú situované v pruhoch, čím dávajú travertínu špecifickú a charakteristickú rovnobežnú pruhovanú stavbu. Dutiny v travertíne môžu byť vyplnené čírymi zrnami kalcitu alebo kalcit vytvára povlaky na stenách dutín.
Často však okrem pórovitého travertínu nachádzame aj partie celistvého travertínu bez väčšieho množstva makroskopických pórov. Na nábrusnej ploche možno dosť často pozorovať koncentrické usadeniny limonitu, ktoré spôsobujú hnedasté zafarbenie travertínu. Jeho väčšie koncentrácie môžu mať negatívny vplyv a môžu spôsobovať degradáciu travertínov vytváraním sekundárnych vodnatých síranov železa. Pre účely konzervátorskej praxe je veľmi dôležité poznať aj mineralogické zloženie travertínov a ich fyzikálno – mechanické vlastnosti. Travertíny sú zložené z kalcitových izometrických alebo laločnato pospájaných predĺžených zŕn o veľkosti 0,06 – 0,08 m, pelitických prímesí, ílov, kremeňa, jemne rozptýleného alebo koncentrovaného práškového limonitu. Niekedy možno pozorovať radiálne lúčovité usporiadanie karbonátových zŕn predĺženého tvaru (Čabalová 1969).
Fyzikálno – mechanické vlastnosti travertínov sú variabilné a závisia od ich genézy, veku, mineralogického zloženia, zvetrávania, tektonického porušenia travertínov a ich úložných pomerov. Čisté travertíny sa vyznačujú inými fyzikálno – mechanickými vlastnosťami, ako travertíny s rozličnými nežiadúcimi prímesami, ktoré úzko súvisia s genézou travertínov. Ak obsahuje viac ako 10 % ílovitých častíc, pri výrobe leštených obkladových platní to spôsobuje stratu lesku.
Dôležitým faktorom použitia travertínov v stavebnej praxi je ich vek. Čím sú travertíny staršie, tým majú lepšie vlastnosti. Ak porovnáme recentné (holocénne ) travertíny z Borovej Hory pri Zvolene s našim treťohorným travertínom z Dreveníka, tak travertín z Borovej Hory má výššiu nasiakavosť a podstatne nižšiu pevnosť v tlaku. Drevenícky travertín dosahuje oveľa lepšie výsledky pri všetkých vykonaných skúškach.
Od tektonického porušenia travertínov a ich úložných pomerov úzko súvisí ich použitie, t. j. ťažba blokov potrebných pre ďalšie kamenárske spracovanie. Vzhľadom na priaznivé úložné pomery spišských travertínov je možno ťažiť bloky od 0,25 do 3,0 m3. Nepravidelne balvanovitý travertín sa strieda s polohami zreteľne lavicovitého travertínu pričom lavice majú mocnosť od niekoľkých dm do 2,5 m.
Vzhľadom k tomu, že spišský travertín sa už desiatky rokov ťaží, vykonalo sa tiež množstvo rôznych laboratórnych aj terénnych skúšok, ktoré bližšie charakterizujú vlastnosti tejto horniny. Z iných ložísk existujú konkrétne hodnoty pre travertín z okolia Levíc a z ložiska v Ružbachoch. Nepreskúmané alebo len sporadicky študované boli ložiská travertínov v Bešeňovej, Lúčkach a iných ložísk, ktoré boli v minulosti zdrojom stavebného a dekoračného kameňa. Konkrétne hodnoty ich fyzikálno – mechanických vlastností však nemáme k dispozícii. Naopak, vykonali sa skúšky fyzikálno – mechanických vlastností u takých travertínov, ktorých význam pre praktické využitie je bezvýznamný. Máme tým na zreteli skúšky travertínu z Borovej Hory, ktoré sa realizovali v rámci kompletizácie regionálnej inžiniersko – geologickej charakteristiky Zvolenskej kotliny.
Travertín sa tvori na svahoch riečnych údolí na miestach výronov podzemných minerálnych a termálnych prameňov. Postupne vytvára celé travertínové kopy, terasy, kaskády. Príkladom travertínových kaskád sú Plitvické jazerá v Juhoslávii. Je zvyčajne bielej, žltej až žltohnedej farby s jemnozrnnou štruktúrou, pórovitou až usmernenou textúrou. Obdobným spôsobom vznikajú vápenaté sintre, kôry, povlaky, stalagmity a stalaktity v jaskyniach.
Na Slovensku máme evidované desiatky výskytov a ložísk travertínov, ktoré vznikli väčšinou usadzovaním z minerálnych vôd (Lúčky, Bešeňová, Spišské Vlachy, Gánovce, Bojnice, Levice, Borová Hora pri Zvolene a pod.). D. Čabalová (1969) uvádza 87 výskytov a ložísk, ktoré zostavila v prehľadnej mape výskytov travertínov na Slovensku. Najvýznamnejšie jeho ložiská sa nachádzajú v spišskej oblasti, ktorú tvorí Popradská a Hornádska kotlina. V Popradskej kotline sú dve významné ložiská v Gánovciach a Vyšných Ružbachoch, z ktorých sa ťažil travertín pre praktické použitie. V súčasnosti sa už neťaží ani v Ružbachoch.
Najväčší praktický význam z mnohých uvedených výskytov travertínu na Slovensku mali ložiská Levice a Dreveník. Kým v Leviciach je v súčasnej dobe ťažba už zastavená, tak na Dreveníku sa ťažba vykonáva až do súčasnosti. Predmetom záujmu v minulosti bol celý rad ďalších výskytov travertínu a to Bešeňová, Ludrová, Biely Potok, Štiavnička, Veľká Suchá, Hrušov, Jablonov, Háj, Vyšné Ružbachy a iné. Zlá kvalita, malé množstvo zásob a nepriaznivá geologická pozícia boli faktormi, ktoré nedovoľovali všetky tieto ložiská priemyselne využívať, aj keď sa v miestnom staviteľstve uvedené travertíny bežne používali.
V hornádskej kotline sa nachádzajú najmohutnejšie travertínové ložiská na Slovensku – ložisko Spišské Podhradie na ploche viac ako 3 km2 . Travertín tam vystupuje v podobe 7 veľkých kôp. Najvýznamnejšou z nich je Dreveník, ktorý vznikol spojením 4 kôp. Ložisko dreveníckeho travertínu má mocnosť niekoľko desiatok metrov. Ložisko sa tiahne severozápadným smerom, kde nadväzujú na Dreveník travertínové kopy Ostrá hora, Kozia hora a kopa Spišského hradu. Takmer kolmo na smer JZ vystupujú kopy Sobotisko, Pažic a Sivá Brada. Väčšina slovenských travertínov vznikla usadzovaním z minerálnych vôd ( Lúčky, Bešeňová, Spišské Vlachy, Gánovce, Bojnice, Levice, Borová Hora pri Zvolene a pod.).
Ďalšie ložiská travertínov vystupujú v Liptovskej kotline so známymi ložiskami v Bešeňovej a Lúčkach, ktoré sú však už vyťažené. Menej dôležité výskyty sú známe z Turčianskej a Oravskej kotliny, Strážovskej hornatiny, na strednom Považí, v Bojnickej kotline, Podunajskej nížine, vo Zvolenskej kotline, v Malých Karpatách a Záhorskej nížine. Vystupujú zväčša v širšom okolí minerálnych a termálnych prameňov.
Charakteristika travertínov – mineralogické a fyzikálno – mechanické vlastnosti
Čistý travertín má bielu farbu, rôzne prímesy však spôsobujú jeho žlté, hnedé a sivé sfarbenie. Má hypidiomorfnú štruktúru, pórovitú a usmernenú textúru. Dutiny a póry travertínu majú zväčša nepravidelný tvar. Sú rôznej veľkosti, miestami sú predĺžené a bývajú situované v pruhoch, čím dávajú travertínu špecifickú a charakteristickú rovnobežnú pruhovanú stavbu. Dutiny v travertíne môžu byť vyplnené čírymi zrnami kalcitu alebo kalcit vytvára povlaky na stenách dutín.
Od tektonického porušenia travertínov a ich úložných pomerov úzko súvisí ich použitie, t.j. ťažba blokov potrebných pre ďalšie kamenárske spracovanie. Vzhľadom na priaznivé úložné pomery spišských travertínov je možno ťažiť bloky od 0,25 do 3,0 m3. Nepravidelne balvanovitý travertín sa strieda s polohami zreteľne lavicovitého travertínu pričom lavice majú mocnosť od niekoľkých dm do 2,5 m.
Často však okrem pórovitého travertínu nachádzame aj partie celistvého travertínu bez väčšieho množstva markroskopických pórov. Na nábrusnej ploche možno dosť často pozorovať koncentrické usadeniny limonitu, ktoré spôsobujú hnedasté zafarbenie travertínu. Jeho väčšie koncentrácie môžu mať negatívny vplyv a môžu spôsobovať degradáciu travertínov vytváraním sekundárnych vodnatých síranov železa. Pre účely konzervátorskej praxe je veľmi dôležité poznať aj mineralogické zloženie travertínov a ich fyzikálno – mechanické vlastnosti. Travertíny sú zložené z kalcitových izometrických alebo laločnato pospájaných predĺžených zŕn o veľkosti 0,06 – 0,08 m, pelitických prímesí, ílov, kremeňa, jemne rozptýleného alebo koncentrovaného práškového limonitu. Niekedy možno pozorovať radiálne lúčovité usporiadanie karbonátových zŕn predlĺženého tvaru (Čabalová 1969).
Fyzikálno – mechanické vlastnosti travertínov sú viariabilné a závisia od ich genézy, veku, mineralogického zloženia, zvetrávania, tektonického porušenia travertínov a ich úložných pomerov. Čisté travertíny sa vyznačujú inými fyzikálno – mechanickými vlastnosťami, ako travertíny s rozličnými nežiadúcimi prímesami, ktoré úzko súvisia s genézou travertínov. Ak obsahuje viac jako 10 % ílovitých častíc, pri výrobe leštených obkladových platní to spôsobuje stratu lesku.
Dôležitým faktorom použitia travertínov v stavebnej praxi je ich vek, čím sú travertíny staršie, tým majú lepšie vlastnosti. Ak porovnáme recentné (holocénne ) travertíny z Borovej Hory pri Zvolene s našim treťohorným travertínom z Dreveníka, tak travertín z Borovej Hory má výššiu nasiakavosť a podstatne nižšiu pevnosť v tlaku. Drevenícky travertín dosahuje oveľa lepšie výsledky pri všetkých vykonaných skúškach.
Pre porovnanie pripájame nasledovné charakteristiky týchto hornín :
Drevenícky (spišský) travertín
Ložisko Drevenik sa nachádza cca 1 km JV od Spišského Podhradia, v sedle medzi vlastným Dreveníkom a ďalšou travertínovou kopou Kozia hora. Svojou rozlohou tvorí len nepatrnú časť zo sústavy kôp usporiadaných do severojužnej línie, ktorá začína kopou Spišského hradu a končí kopou pri osade Dobrá Vôľa.
Bielopotocký travertín
Výskyty travertínu v okolí Bieleho Potoka vystupujú na ľavej strane revúckeho potoka
a pruhu SJ smeru asi 3,5km dĺžky na SZ svahu kôty Bukovina. Travertínové telesá vytvárajú typické morfologicky kopovité tvary a sú vyvinuté na troch terasách. Najväčšiu mocnosť dosahujú na najvyššej terase asi 10 m ,stredná terasa má mocnosť asi 3m a najspodnejšia, ktorá je plošne najviac rozšírená má premenlivú mocnosť ,priemerne asi 4m. Travertín niektorých telies môže byť vhodný ako dekoračný kameň.
Ludrovský travertín
Ložisko travertínu sa nachádza asi 7 km JV od Ružomberka, neďaleko obce Ludrová na kopci Čerená. Na niekoľkých miestach bolo otvorené malými lomami , kde sa travertín ťažil pre miestnu potrebu. Travertíny pri Ludrovej vytvárajú kopu pretiahnutého smeru S-J smerom na vrchu Čerená. Rozloha ložiska je asi 7 ha, priemerná mocnosť asi 9m. Travertínová kopa pleistocenného veku leží na terase Ludrovianky. Ložisko travertínov tvoria jednak pevne vrstevnaté travertíny svetlosivej farby, jednak rozpadavé travertíny. Travertín z tejto lokality nedosahuje požadované parametre na dekoračné účely. Ťažené bloky boli vhodné len na menej náročné stavebné účely pri stavbách chránených pred zamrznutím vo vlhkom stave a na rezanie travertínových dosák malých rozmerov pre interiérovú dekoráciu. Odpad pri ťažbe sa mohol použiť ako štrk na úpravu parkov, na výrobu brizolitu a výrobu vápencovej múčky pre poľnohospodárstvo.
Bešeňovský travertín
Jeho ložiská sa vyskytujú neďaleko obce Bešeňová a Potok v Liptove. Tzv. “zlatý travertín” veľmi krásnych zlatožltých farieb sa tu ťaží oddávna. Medzi obcami potok a Bešeňová vystupujú celkom tri samostatné travertínové telesá, z ktorých najmenšie, bližšie pri obci Potok dosahuje rozlohu asi 3ha, najzápadnejšie (Kopa Skalie), v ktorom sa sústreďovala ťažba v minulosti má plochu asi 8ha. Travertíny vytvárajúce kopovité telesá pomerne malej mocnosti ( 8-10 m ) uložené na mierne sklonenom reliéfe majú v podloží vrstvy centrálneho Karpatského paleogénu. Výskyty travertínov sa viažu na zlomové línie V-Z smeru, sprevádzané minerálnymi prameňmi. Travertíny sú pleistocénneho a holocénneho veku, pričom kvalitnejšie sú staršie travertíny. Tretie travertínové teleso holocénneho veku nevyhovuje pre kamenársku výrobu ani farebne an mechanickými vlastnosťami ako dekoračný materiál. Najväčší priemyselný význam mali “zlaté travertíny kopy Skalie ,ktoré boli známe ako obkladový dekoračný materiál krásnych zlatožltých farieb. Zložité sfarbenie bešeňovského travertínu pochádza od železitého pigmentu v jemnokryštalickej až celistvej základnej hmote. Z kvalitatívneho hľadiska vyhovoval ” zlatý bešeňovský travertín ” technickým podmienkam pre dekoračný materiál. Malá travertínová kopa nad dedinou Potok obsahuje travertíny kriedovo a smotanovo bielych až okrových farieb. Travertín je tvrdý a celistvý prestúpený žilkami kryštalického kalcitu. Technologicky vyhovoval ako dekoračný kameň,ale vzhľadom na nepatrnú kubatúru výskytu nemal priemyselný význam.

Ružbašský travertín
Travertín z Ružbách, ktorý sa už neťaží, má v porovaní so spišským (dreveníckym ) travertínom horšie fyzikálno – mechanické vlastnosti. Predovšetkým je to vyššie percento hmotnostnej nasiakavosti, ktoré svedčí o veľkej pórovitosti travertínov, čomu zodpovedá aj pomerne malé číslo objemovej hmoty. Konkrétne údaje o skúškach fyzikálno-mechanických vlastností ružbašského travertínu, ktoré vykonal Mechanický skúšobný ústav SVŠT v Bratislave v roku 1944. Skúškami boli zistené nasledovné hodnoty: objemová hmotnosť 2,3 q/cm3 , nasiakavosť hmotnostná 1,912 %. Pevnosť v tlaku uvádzame v nasledujúcej tabuľke ( Tab. č. ):
Pevnosť v tlaku min. Str. max.
Po vysušení 493 686 810
Po nasiaknutí 342 515 748
Po zmrazení 252 452 602
Ako dôležitý údaj treba uviesť, že zmrazovaním porušenie horniny nenastalo.

Charakteristika travertínov – mineralogické a fyzikálno – mechanické vlastnosti
Čistý travertín má bielu farbu, rôzne prímesi však spôsobujú jeho žlté, hnedé a sivé sfarbenie. Má hypidiomorfnú štruktúru, pórovitú a usmernenú textúru. Dutiny a póry travertínu majú zväčša nepravidelný tvar. Sú rôznej veľkosti, miestami sú predĺžené a bývajú situované v pruhoch, čím dávajú travertínu špecifickú a charakteristickú rovnobežnú pruhovanú stavbu. Dutiny v travertíne môžu byť vyplnené čírymi zrnami kalcitu alebo kalcit vytvára povlaky na stenách dutín.
Často však okrem pórovitého travertínu nachádzame aj partie celistvého travertínu bez väčšieho množstva makroskopických pórov. Na nabrúsenej ploche možno dosť často pozorovať koncentrické usadeniny limonitu, ktoré spôsobujú hnedasté zafarbenie travertínu. Jeho väčšie koncentrácie môžu mať negatívny vplyv a môžu spôsobovať degradáciu travertínov vytváraním sekundárnych vodnatých síranov železa. Pre účely konzervátorskej praxe je veľmi dôležité poznať aj mineralogické zloženie travertínov a ich fyzikálno – mechanické vlastnosti. Travertíny sú zložené z kalcitových izometrických alebo laločnato pospájaných predĺžených zŕn o veľkosti 0,06 – 0,08 m, pelitických prímesí, ílov, kremeňa, jemne rozptýleného alebo koncentrovaného práškového limonitu. Niekedy možno pozorovať radiálne lúčovité usporiadanie karbonátových zŕn predĺženého tvaru (Čabalová 1969).
Dôležitým faktorom použitia travertínov v stavebnej praxi je ich vek, čím sú travertíny staršie, tým majú lepšie vlastnosti. Ak porovnáme recentné (holocénne) travertíny z Borovej Hory pri Zvolene s našim treťohorným travertínom z Dreveníka, tak travertín z Borovej Hory má vyššiu nasiakavosť a podstatne nižšiu pevnosť v tlaku. Drevenícky travertín dosahuje oveľa lepšie výsledky pri všetkých vykonaných skúškach.
Od tektonického porušenia travertínov a ich úložných pomerov úzko súvisí ich použitie, t.j. ťažba blokov potrebných pre ďalšie kamenárske spracovanie. Vzhľadom na priaznivé úložné pomery spišských travertínov je možno ťažiť bloky od 0,25 do 3,0 m3. Nepravidelne balvanovitý travertín sa strieda s polohami zreteľne lavicovitého travertínu pričom lavice majú mocnosť od niekoľkých dm do 2,5 m.
Fyzikálno – mechanické vlastnosti travertínov sú variabilné a závisia od ich genézy, veku, mineralogického zloženia, zvetrávania, tektonického porušenia travertínov a ich úložných pomerov. Čisté travertíny sa vyznačujú inými fyzikálno – mechanickými vlastnosťami, ako travertíny s rozličnými nežiadúcimi prímesami, ktoré úzko súvisia s genézou travertínov. Ak obsahuje viac ako 10 % ílovitých častíc, pri výrobe leštených obkladových platní to spôsobuje stratu lesku.
Vzhľadom k tomu, že spišský travertín sa už desiatky rokov ťaží, vykonalo sa tiež množstvo rôznych laboratórnych aj terénnych sklúšok, ktoré bližšie charakterizujú vlastnosti tejto horniny. Z iných ložísk existujú konkrétne hodnoty pre travertín z okolia Levíc a z ložiska v Ružbachoch. Nepreskúmané alebo len sporadicky študované boli ložiská travertínov v Bešeňovej, Lúčkach a iných ložísk, ktoré boli v minulosti zdrojom stavebného a dekoračného kameňa. Konkrétne hodnoty ich fyzikálno – mechanických vlastností však nemáme k dispozícii. Naopak, vykonali sa skúšky fyzikálno – mechanických vlastností u takých travertínov, ktorých význam pre praktické využitie je bezvýznamný. Máme tým na zreteli skúšky travertínu z Borovej Hory, ktoré sa realizovali v rámci kompletizácie regionálnej inžiniersko – geologickej charakteristiky Zvolenskej kotliny.
D. Čabalová (1969) zostavila výsledky laboratórnych skúšok slovenských travertínov do prehľadnej tabuľky, podľa skúšok, ktoré vykonali rôzne skúšobné laboratóriá fyzikálno – mechanických vlastností hornín. Skúšky fyzikálno – mechanických vlastností travertínu zo Spišského Podhradia vykonal Státní výskumní ústav silikátový v Brne roku 1934, Ústav pro výzkum a skoušení stavebných hmot v Brne roku 1939, Kloknerův výzkumní ústav v Prahe roku 1952, Laboratoř čs. Státnich silnic v Brne v rokoch 1954 – 1955. Skúšky fyzikálno – mechanických vlastností travertínov z Borovej Hory pri Zvolene vykonala v roku 1964 Katedra inžinierskej geológie a hydrogeológie UK v Bratislave.

Vďaka jemnozrnnej štruktúre a pórovitej usmernenej textúre travertinu sa táto hornina ľahko opracovávať do rozličných foriem a preto sa stala jednou z najpoužívanejších dekoračných kameňov na Slovensku.
Travertín je charakteristický hypidiomorfnou štruktúrou a pórovitou textúrou. Makroskopicky je veľmi jemnozrnný, sivobielej farby. Hornina vykazuje pomerne vysoké hodnoty pri skúškach brusnosti a otlku, z čoho vyplýva, že by sa nemal používať pre také účely, kde by bola dynamika namáhaná. Pomerne vysoké hodnoty vykazuje pevnosť v tlaku. O dobrých vlastnostiach tejto horniny, ktoré majú mimoriadny význam pri jeho degradácii svedčia aj výsledky zisťovania jej odonosti proti mrazu.
Podľa chemického rozboru , ktorý vykonal Ústav analytickej chémie Vysokej školy banskej v Ostrave, obsahuje travertín z Dreveníka tieto zložky: 0,41 % SiO2, 55,50 % CaO, 0,86 % MgO, 0,09 % SO3, 0,42 % Al2O3, 1,07 % Fe2O3, 0,18 % K2O, 0,58 % Na2O, 40,29 % CO2, 0,13 % FeO a 0,05 % S. V rámci geologického prieskumu tohto ložiska v rokoch 1954 – 1955 sa preskúmalo 17 vzoriek travertínov za účelom zistenia ich vlastností a na ďalších 85 vzorkách sa v Mineralogicko-geologickom ústave Vysokej školy staviteľstva urobili aj skúšky leštiteľnosti, brúsenia, a pílenia drevníckych travertínov. Z celkového počtu skúmaných vzoriek bolo 73 % materiálu vhodného na spracovanie na kemenárske výrobky a 27 % vzoriek poukázalo na nevhodnosť ich použitia. Percento použiteľnosti však záviselo do istej miery od veľkosti vyťažených blokov travertínov.
Štúdiom lesku vyleštených vzoriek sa subjektívnym pozorovaním jeho výšky zistilo, že významnú úlohu pri dosiahnutí intenzity lesku hrá množstvo ílovitých súčastí v travertíne, ktoré vzorka obsahovala. Pritom sa zistilo, že malé množstvo ílových častíc ( do 0,5 % ) spôsobuje , že povrch horniny sa stáva celistvejším, Jemné póry miznú a hornina nadobúda príjemne hnedastú farbu. Obsah ílových častí do 5 % teda neškodí ani vzhľadu ani lesku. Pri množstve ílových častíc 5 – 10 % znižoval sa lesk, ale zároveň aj pórovitosť, takže niektoré vzorky nalešteného travertínu pôsobili dojmom vyššieho lesku ako vzorky s nižším obsahom ílovitých častí. Väčšie množstvo ako 10 % ílovitých častí však už znižovalo leštiteľnosť až natoľko, že ani zníženie pórovitosti nemohlo nahradiť stratu lesku.
Vzorky s nepravidelným usporiadaním ílovitých častíc po vyleštení nadobúdajú nepravidelný lesk. Všeobecne teda možno konštatovať, že obsah ílovitých častíc podstatne znižuje aj odolnosť tejto horniny voči zvetrávaniu, ak je táto dlhší čas vystavená poveternostným vplyvom. Tento faktor bol pozorovaný na murive Spišského hradu, ktorý je z väčšej časti vybudovaný z travertínu.

Spracoval: Ing. Ivan Herčko, CSc.