Len málo lokalít v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu je tak dobre zachovalých, ako stredoveké centrum Tallinu. Dokonca aj sovietske úrady sa starali o staré časti estónskeho hlavného mesta. Chceli, aby boli vzorovým modelom zachovania kultúrnych pamiatok, tak, ako to bolo na Západe. Jedenásť rokov po páde železnej opony je centrum stále jedným z najkrajších vzorov stredovekého opevneného mesta – UNESCO ho vyhlásilo za svetové dedičstvo.
Tallin láka zahraničných turistov. Avšak hneď za prvým múrom sa odohráva odlišný príbeh. Len sto metrov ďalej sa buduje nová cesta. Keď sa začali práce na jej stavbe, robotníci odkryli základy 600 rokov starej nemocnice. Toto po nich zostalo. Niektorí estónski archeológovia protestovali. Povolili im letmý prieskum, a povedali im, že väčšina nálezov bude zaliata betónom.
Archeológ Jaan Tamm viedol kampaň za zachovanie nálezov. Tvrdí, že by mohli vedcom pomôcť pochopiť vývoj stredovekej medicíny.
JAAN TAMM, riaditeľ estónskej spoločnosti za zachovanie dedičstva: „Žiadali sme aj o medzinárodnú pomoc expertnej organizácie ICOMOS, ktorá spadá pod UNESCO, a oni nám najprv povedali, že problém musíme riešiť sami, pretože táto lokalita nezapadá do zoznamu svetového dedičstva.“
Nie sú to iba stredoveké ruiny, ktoré sú ohrozené novými staviteľmi. Moderní architekti sa za posledné desaťročie išli pretrhnúť od práce, aby mohli svoje nápady predostrieť demokratickému Estónsku. Aby sa Tallin mohol stať príkladom prichádzajúceho kapitalizmu, musia sa symboly komunizmu odstrániť ako prvé. Investori sa stávajú tými, kto má hlavné slovo.
JAAN TAMM: „Ide najmä o lesné plochy, ktoré sú tiež pre Tallin veľkým dedičstvom. Tallin bolo mesto, ktoré nestavali len z kameňa, ale naopak – väčšina domov bola postavená z dreva. Stihne ich pravdepodobne smutný osud, pretože neexistujú presné záznamy o každom dome postavenom v týchto oblastiach.“
Miest, kde takéto drevené domy stále stoja, je okolo Tallinu mnoho. Unikátna architektúra však podlieha systematickej deštrukcii. Tallin voľakedy obklopovali husté lesy, ktoré ho zásobovali stavebným materiálom. V tomto meste sa nachádzajú najväčšie drevené domy v Európe, ktoré dokonca prežili aj bombardovanie počas druhej svetovej vojny. Ale komunizmus priniesol svojich vlastných architektov. Sovieti dovtedajšiu scenériu mesta pretvorili, postavili tu lacné, prefabrikované byty. Zopár drevených domov ešte stojí aj po viac ako 100 rokoch. Na väčšinu z nich sú už pripravené buldozéry.
Jaan Sotter je frustrovaný tým, že investorom ich zámery prejdú aj bez rešpektovania ochranných zákonov. „Nie sme dostatočne profesionálni. Toto je veľký problém v celej východnej Európe, poznáme dejiny umenia, našu minulosť, ale nevieme, ako s ňou narábať. A nemôžeme sa to ani naučiť od našich západných susedov, pretože sa od nich jednoducho veľmi odlišujeme.“
Na estónskom vidieku sa taktiež nachádza veľa domov vhodných na zachovanie. Toto je jeden z tisícok panských domov, ktoré zdobili estónsku krajinu. Fasádu síce zrekonštruovali, ale vo vnútri sa naskytá iný pohľad. Cenné zariadenie interiéru sovieti vylúpili, dom totiž považovali za príliš dekadentný. Ale miestne úrady presadili jeho zreštaurovanie. Napriek nedostatku peňazí a iba jednoduchej oprave bolo možné zachovať mnoho detailov. Vláda pomohla prispením peňazí z finančných grantov. Rekonštrukcia si však vyžaduje obrovské investície.
ANNE VAJNURMOVÁ, vedúca rekonštrukčných prác: „Je to smutné. Je to skutočne veľmi smutné. Je to naša história a naše dedičstvo. Nemali nechať dopustiť, aby sa tieto domy dostali do takéhoto stavu. Nie sú to len budovy, je to umenie, ktoré za tie mnohé roky dostalo veľa rán.“
Tieto steny voľakedy zdobili ručne maľované ornamenty v jasných farbách. Keď sa však z domu stala stranícka budova, sovieti ich otapetovali na šedo. Našťastie na prízemí zostali miestnosti v lepšom stave. Teraz slúži na verejné účely a nachádza sa v ňom knižnica.
Podobný problém majú popri Estónsku aj iné bývalé sovietske republiky. Minulosť možno ľahko prehliadnuť, ak sa náruživo sústredíte na budúcnosť. A tak aj napriek tomu, že tallinské centrum je v bezpečí, veľká časť estónskeho kultúrneho dedičstva je odsúdená na zánik.

STV, Svet v obrazoch, 17. 11. 2002

článok pre Obnova.sk poskytól Pavel Fabian, Ďakujeme