Igor Pokojný: Za umením sa chodí do múzeí. Väčšina návštevníkov vidí len vzácne diela majstrov, ale málokto vie o zákulisí. Nie umeleckých diel, ale doslova o tom, čo sa deje v pivniciach múzeí, ako chránia umelecké diela pred hlodavcami. Náš kolega Igor Pokojný nás zavedie do podzemia jednej z najznámejších umeleckých zbierok na svete – Ermitáže v Sankt Peterburgu.Ermitáž, známa aj ako Zimný palác ruských cárov na brehu rieky Neva, ukrýva vyše troch miliónov umeleckých diel svetoznámych majstrov. V rozsiahlych sálach turisti obdivujú Rembranta, Moneta, alebo Van Gogha, ale nikto z nich sa nedostane do zákulisia. Umelecké skvosty sú chránené najmodernejšou bezpečnostnou technikou, ale ani tá nie je dokonalá. Okrem zlodejov sú totiž myši a krysy najobávanejšími nepriateľmi umenia. V tomto prípade prichádza na pomoc mačacie komado, ktoré má zabrániť hlodavcom, aby si pochutnali na plátnach slávnych majstrov.
Ani jednu mačku neuvidíte v sálach s umeleckými dielami. Majú prísne vymedzený pracovný priestor. Sú to pivnice a dvory Ermitáže. V nie veľmi lákavom podzemí Ermitáže nás sprevádza asistentka riaditeľa múzea Mária. Nebude nám ukazovať diela, ale nás zoznámi s mačkami Ermitáže.
MARIA KALTUNENOVÁ, asistentka riaditeľa Ermitáže: „Tento priechod medzi podzemnými priestormi Ermitáže sa teraz volá mačací, pretože v zime tu žije časť našich mačiek.“
Mačky však nemajú pevnú pracovnú dobu a preto ich teraz v lete musíme hľadať vonku, vo dvoroch Ermitáže.
MARIA KALTUNENOVÁ: „Žijú v rôznych pivniciach a dvoroch Ermitáže. V lete sú viacej vonku a v zime zase v pivniciach, kde lovia. Žijú v akýchsi rodinách, či klanoch. Každá rodina v jednom dvore a dali sme im aj mená. Toto je napríklad Iriska, pretože je farebná ako cukrík. Toto je Siruňka.“
Aj keď mačky tu trávia väčšinu svojho života, zatiaľ nepriľnuli k histórii.
MARIA KALTUNENOVÁ: „Táto brána vedie do cárskeho Zimného paláca. Vráta sú tu zo 17.storočia, ale ktovie prečo sa všetky mačky rozhodli brúsiť si svoje pazúry práve na nich“.
Možno aj preto, že toto mačacie komando nemá prístup k skvostom v sálach Ermitáže, niektorí peterburgskí umelci sa rozhodli priniesť im umenie do podzemia, aby mačkám priblížili krásu. Málokto vie, že mačky stáli pri zrode Zimného paláca. Objavili sa čias cárovny Elizabety, ktorá sa údajne panicky bála myší.
MARIA KALTUNENOVÁ: „Počiatok mačiek v Zimnom paláci sa datuje k roku 1761, kedy cárovna Elizabeta vydala príkaz, aby z mesta Kazaň priviezli, ako sa doslovne v príkaze píše, kastrovaných kocúrov. Týchto kocúrov priviezli ešte do zámku, ktorý tu stál pred Zimným palácom.“
Mačky a kocúrov už vtedy rozdelili na dve kasty – izbové a dvorové. Podľa dostupných zdrojov izbové boli šedej farby ako myši. Nielen pre palác, ale aj pre múzeum sú mačky veľmi užitočné. Dlhé roky nie je známy prípad, že by sa v Ermitáži objavila aspoň jedna krysa, alebo myš. Mačky veľmi efektívne chránia depozitáre s umeleckými dielami pred hlodavcami.
Nie vždy sa však mali mačky tak dobre. Počas 2. svetovej vojny mačky z Ermitáže úplne zmizli. V obkľúčenom meste nebolo čo jesť a mačacie mäso údajne zachránilo nejeden život obrancov Leningradu. Ale podľa legendy, hneď po voje doviezli do mesta preplneného krysami celý vlak mačiek. Tým mestom bol vyhladovaný Leningrad, ktorý prežil 900-dňovú blokádu. Dnes sú mačky opäť v Ermitáži ako doma. Aj keď ich prikrmujú, poctivo pracujú a zaslúžia si lásku a vľúdne zachádzanie všetkých zamestnancov Ermitáže.

STV, Svet v obrazoch, 29. 9. 2002

článok pre Obnova.sk poskytól Pavel Fabian, Ďakujeme