V súčasnosti svetová odborná verejnosť prostredníctvom svojich organizácii (ICOMOS, UNESCO, ICCROM) volá po komapatibilite nových a historických stavebných materiálov a po ich reverzibilite (možnosti ľahkého odstránenia). Kritériom zotrvania jedinečných historických pamiatok sveta na Zozname svetového dedičstva UNESCO je autenticita a nenarušená celistvosť historických štruktúr v ich celku i detailoch. Kultúrne dedičstvo pod správov jednotlivých štátov sa zápisom stalo dedičstvom celého ľudstva. Napriek medzinárodnému uznaniu pamiatkových hodnôt Banskej Štiavnice zápisom do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO je zachovanie jej autenticity stále ohrozené. Pri obnove architektonických pamiatok vo verejnosti najčastejšie rezonuje otázka “za čo”, hoci rovnako dôležitá a naliehavá je aj otázka “ako”. Skúsenosti z Banskej Štiavnice a iných miest potvrdzujú, že ani tá najlepšia príprava obnovy historického stavebného objektu (pamiatkové kritériá, projekt, príp. návrh na reštaurovanie) nezaručujú kvalitnú realizáciu. Výsledkom sú najčastejšie kulisovo a bezducho pôsobiace domy bez patiny veku, pôvodných materiálov, konštrukcií, detailov stavebného interiéru a pod. Tradičné stavebné remeslá, tradičné stavebné technológie boli zabudnuté, kontinuita pretrhnutá. Naopak, agresívna reklama masovo propaguje “moderné” a pre pamiatky často nevhodné stavebné materiály.
Táto situácia bola pre banskoštiavnických pamiatkarov impulzom na zorganizovanie medzinárodného “workshopu” “Materiály, techniky a technológie v pamiatkovej obnove”, ktorý sa konal v máji 2002 v Banskej Štiavnici. Teoretické prednášky, aj keď vynikajúcich lektorov zo zahraničia, by len málo povedali miestnym obyvateľom a praktikom-remeselníkom. Preto sme ku jednotlivým tematickým okruhom prednášok – o historických drevených, kamenných konštrukciách a omietkach priradili ukážky remeselných opráv na konkrétnych pamiatkach v historickom jadre Banskej Štiavnice. Všetky práce prebiehali v súlade s výsledkami predchádzajúcich prieskumov, diagnostiky rozsahu a stupňa poškodenia originálu a podľa návrhov na opravu.

Oprava renesančnej omietky
Dlhobé zatekanie dažďovej vody na nárožie najkrajšieho renesančného domu na Nám. sv. Trojice odplavilo omietku aj maltu spomedzi kameňov muriva. Rakúsky reštaurátor Hannes Weissenbach vedie kurzy opráv historických omietok vo vzdelávacom centre rakúskeho pamiatkového úradu v Mauerbachu. Spolu s remeselníkmi z Banskej Štiavnice omietku prispôsoboval štruktúrou, zložením a vzhľadom pôvodnej renesančnej omietke na fasáde. Použitá bola technológia tzv. horúcej malty z páleného vápna.

Oprava barokového krovu
Ukážkovým príkladom barokovej konštrukcie krovu je manzardová strecha na palácovom dome na Nám. sv. Trojice. Konštrukcia zachovaná vo svojej autentickej konštrukčnej aj materiálovej podobe je datovaná rokom 1732. Vybrané poškodené miesta barokovej konštrukcie krovu tradičnou technológiou opravoval spolu so slovenskými tesármi Petr Růžička z Prahy. Na opravu (tzv. protézovanie) použili vlastnoručne kresané drevené trámy.

Oprava barokovej vstupnej brány
Z polovice 18. storočia sa zachovalo v Štiavnici mnoho drevených architektonických prvkov v interiéroch i na fasádach domov (okná, dvere, podlahy, schodiská, zábradlia a pod.).
Dnes v Banskej Štiavnici už aj vlastníci začínajú uprednostňovať opravu originálu pred jej nahradením kópiou. Avšak stále je málo remeseníkov ochotných a schopných len v nevyhnutnom rozsahu nahradiť poškodenia. Pre remeselnú opravu bola vybratá typická baroková drevená vstupná brána. Viedol ju Martim Saar z Bavorského pamiatkového úradu. Je školiteľom remeselníkov – špecialistov na konzervovanie a opravu historických drevených prvkov v Tierhauptene.

Oprava kamenného parcelného múru
Fenoménom mesta, postaveného na terasách strmých svahov, sú oporné kamenné múry a masívne medziparcelné múry. Dlhé roky zanedbaná údržba zapríčinila ich postupný zánik a nahrádzanie betónom alebo priemyselnými prefabrikátmi. Nedostatok remeselníkov schopných opravovať kamenné múry zapríčinil takmer ich zánik. Ako jeden z posledných sa zachoval parcelný múr, ktorý nadväzuje na oporný múr pod Dolnou ružovou ulicou. Jeho opravu viedol architekt-pamiatkar Ivan Staník z Bratislavy. Spôsob ukladania kameňa a malta boli realizované podľa originálu.

Zdá sa, že je to také samozrejmé. Je však len málo “odvážnych” a umných remeselníkov, ktorí dôverujú viac stáročiami overeným stavebným materiálom a technikám než novým, neovereným, ale s “garantovanou” niekoľko málo-ročnou zárukou. V Európe existuje niekoľko príkladov úspešného pôsobenia centier, ktoré organizujú kurzy zamerané na zvyšovanie kvalifikácie remeselníkov z praxe: v Mauerbachu, Rakúsko, v Tierhauptene, Nemecko, v Amay, Belgicko, v Bontide, Rumunsko. Uvedomujeme si, že práve tento typ vzdelávania na Slovensku chýba. Potvrdili to aj zahraniční účastníci workshopu, ktorí na záver odporúčali predstaviteľom mesta, štátu a univerzít zriadiť takéto školiace stredisko práve v Banskej Štiavnici. Jedine zapojenie sa do siete vzdelávacích stredísk tohto druhu v Európe môže prispieť k zachovaniu autenticity stavebných pamiatok Slovenska.

Pre portál Obnova.sk
Ing. arch. Katarína Vošková,
(vedúca Krajského pamiatkového úradu, pracoviska Banská Štiavnica a koordinátorka medzinárodného workshopu “Materiály, techniky a technológie”)