Dňa 30.novembra roku 2000 sa k doposiaľ zapísaným lokalitám Svetového dedičstva priradila i Mestská pamiatková rezervácia BARDEJOV. Na zápis bola prijatá na zasadnutí Medzinárodného komitétu pre ochranu kultúrneho a prírodného dedičstva výnimočnej svetovej hodnoty ( The World Heritage Comittee ) , ktoré sa konalo v Austrálii v meste Cairns.Zápis bol uskutočnený po uznaní, že toto historické sídlo zodpovedá kriteriam autenticity a integrity v plnom rozsahu. „Urbanistický komplex – historický Bardejov z hľadiska integtrity a autenticity možno hodnotiť, ako jedinečný dokument – svedectvo vyspelosti a dômyslu stredovekého mesta. Jeho zachovanie do súčasnosti, funkčnosť a mimoriadne pôsobivé prostredie potvrdzuje potrebu jeho ochrany a zachovanie pre ďalšie generácie najmä z hľadiska zániku mnohých obdobných štruktúr vplyvom vojnových udalosti, ale aj z hľadiska modernizačných úsilí a prestavby historických miest.“

Zápis sa uskutočnil v zmysle „ Konvencie o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva „ prijatej na 17.zasadnutí Generálnej konferencie UNESCO ( United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization ) konanej 16.novembra 1972 v Paríži , ktorú bývalé Československo ratifikovalo oneskorene až 15. novembra 1990.
Podľa tejto konvencie sa každý členský štát zaväzuje, že zabezpečí identifikáciu, ochranu, obnovu, prezentáciu a odovzdanie kultúrneho dedičstva budúcim generaciam.

Doposiaľ bolo zapísaných 730 lokalít. Z toho 563 lokalít ako kultúrne dedičstvo, 144 lokalít ako prírodné dedičstvo a 23 lokalít ako zmiešané dedičstvo.

Zoznam svetového dedičstva by mal v čo najväčšej miere reprezentovať všetko kultúrne a prírodné vlastníctvo, ktoré spĺňa požiadavku výnimočnej univerzálnej hodnoty stanovenej Konvenciou…., ďalej musí spĺňať kultúrne a prírodné kritéria a podmienky autenticity alebo integrity schválené Výborom svetového dedičstva (Smernica pre hodnotenie a skúmanie nominácii ) .

Nominačný projekt pre zápis MPR Bardejov spracovaný v zmysle Smernice…obohatil doterajší stav hĺbkového poznania a vyhodnotenia hodnôt kultúrneho dedičstva. Podľa tejto smernice sa „ Každé kultúrne vlastníctvo vrátane stavu v ktorom sa zachovalo, by sa malo hodnotiť relatívne, to znamená, že by sa malo porovnávať s iným vlastníctvom rovnakého typu pochádzajúcich z toho istého obdobia, a to aj na území aj za hranicami členského štátu „

Komparatívna štúdia nominačného projektu Bardejov v zmysle tejto požiadavky si stanovila za cieľ zhodnotenie všetkých zapísaných lokalít v stredoeurópskom priestore v kategórii č.4. t.j. historické sídla. Pre komparáciu boli zvolené následovné kritéria: *Založenie sídla , prvé historické zmienky, údaje o zásadných zmenách urbanity. *Prírodné podmienky. *Historické právne postavenie. *Veľkostná kategória sídla. *Historické hospodárske aktivity. *Urbanizmus sídla . *Hlavné zachované historické kultúrne hodnoty a slohové prejavy . *Ideový význam sídla („ genius loci“ ).

Celkovo bolo porovnávaných 22 lokalít už zapísaných historických sídiel a to z Nemecka (Lübeck, Goslar, Quedlingurg, Waimar, Dessau, Bamberg) , Čiech (Praha, Kutná Hora , Telč, Český Krůmlov ), Poľska (Varšava, Zamošč, Krakow ), Maďarska (Hőlokő, Budapešť) , Chorvátska, (Split, Dubrovník ), Juhoslávie (Kotor ), Bulharska (Nessebar ), Ukrajiny (Kijev), Švajčiarska (Bern ) , Rakúska (Salzburg , Graz), a Slovenska ( Banská Štiavnica, Vlkolínec).
Práve táto porovnávacia štúdia preukázala jedinečnosť Bardejova a jeho nezastupiteľnosť v Svetovom dedičstve.

Historické jadro mesta Bardejov svojím mimoriadnym bohatstvom kultúrnych pamiatok a komplexnosťou zachovania pamiatkového fondu, integritou stredovekej urbanistickej štruktúry sa stalo predmetom záujmu už od vzniku uvedomelej pamiatkovej ochrany. Už v rokoch 1879-80 bardejovský rodák Viktor Myskovszky spracoval rozbor pamiatok mesta doplnený mnohými kresbami. V nich nezachytáva iba jednotlivé objekty, ale tieto vidí v ich urbanistickom kontexte a kompozičnom zoskupení, ktoré pravdivo a dôveryhodne zaznamenal. Všeobecne sú známe jeho kresby predovšetkým z priestoru námestia, hradieb, ale i jeho reprodukcia plánu mesta z roku1880,podľa G.Gaspara zachytávajúca stav z roku 1768. Tu v axonometrickom vyjadrení zobrazil mesto, tak ako sa v priebehu storočí vyvíjalo v jednotnej osnove, a ktorá je jasne čitateľná do dnešných čias.

Mesto Bardejov je z tých miest, ktoré zažilo svoj rozkvet, ale i postupný úpadok a stlmenie aktivity, ktoré však z pohľadu pamiatkára podmienili zakonzervovanie mnohých jeho kultúrno historických hodnôt. Na základe toho je Bardejov považovaný za najstredovekejšie mesto u nás a z hľadiska autenticity a integrity za jedno z najlepšie zachovaných stredovekých miest vôbec (Líbal,D. : Starobylá města v Československu, Praha 1970, s.71).

Pamiatková starostlivosť o historický Bardejov sa prejavila aj hneď po II.svetovej vojne , kedy Bardejov bol ako jeden z prvých miest vyhlásený v roku 1950 za Mestskú pamiatkovú rezerváciu. Po Vyhlásení MPR započala sa jeho na naše pomery nezvyklá rehabilitačná veľkorysá obnova. Táto od počiatku bola usmernená jednotnou koncepciou na základe schváleného Podrobného územného plánu asanácie a rekonštrukcie historického jadra z roku 1967 spracovaného na základe pamiatkových výskumov SURPMO Praha. Z hľadiska metodického možno prístup hodnotiť ako sanačnú regeneráciu so snahou o maximálne zachovanie autenticity a rehabilitáciu tých atribútov, o ktoré mesto v minulosti bolo ochudobnené Z nich predovšetkým išlo o obnovu historických striech v jednotnej koncepcii ich hmotovo – priestorového účinku.

Táto koncepcia i metodické prístupy pri obnove jednotlivých objektov vynášajúce na povrch i neraz skryté detaily formou analytickej prezentácie dávajú jasné svedectvo o dobe vzniku, vývoji a vyspelosti tu sa rozvíjajúcej stavebnej i výtvarnej kultúry. Ide o mnohé stredoveké i renesančné články respektíve výzdobu fasád, ale i mladšie výtvarné prejavy.( portály vstupných brán, kamenné okenné šambrány, zaklenutia, trámové vyrezávané stropy, bosáže, sgrafitá , ale i výtvarné freskové dotvorenia fasád ), až po obnovu ucelených eklektických prejavov výzdoby fasád z konca 19. storočia.. Z hľadiska metodického popri vlastnej obnove pamiatok s uplatnením analytickej prezentácie odkrytých artefaktov u väčšiny objektov bola uplatnená slohová rekonštrukcia bez puristickej očisty a odstraňovania kvalitných mladších slohových prejavov a preto pre obnovu námestia popri stredovekej hmotovo – priestorovej urbanistickej charakteristike je zachovanie fasád z konca 19.storočia s vrstvením všetkých slohových premien, ktoré sa v danom priestore počas storočí udiali charakteristická.
Na druhej strane prijatá koncepcia priniesla i negatíva vyplývajúce i z vlastného názvu dokumentácie. Išlo o Asanačný plán , spracovaný v duchu Aténskej charty ( Charta urbanizmu z roku 1933 ), ktorý necitlivo odstránil najmä vnútroblokovú zástavbu, ktorú považoval za menej hodnotnú, v záujme ozdravenia prehustenej zástavby, bez dostatočného zhodnotenia dvorných krídiel meštianských domov.
V rokoch 1963-66 sa realizovala celoplošná úprava námestia. Táto na rozdiel od hmotovo – priestorovej rehabilitácie domoradí , prinavrátením typickej strešnej krajiny , striech s hrebeňom kolmým na priečelie bola podriadená utilitárným potrebám dopravy .Námestie bolo celoplošne vydlaždené na podklade zmenenej konfigurácie terénu. Bol zavedený nový systém odkanalizovania, čo prinieslo zmenu konfigurácie s novým vyspádovaním. Námestie bolo celkovo zploštené, smerom k domoradiam vysvahované so zatrávnením a vybavené terénnymi schodmi. Námestie bolo vybavené jasnou dopravnou líniou obiehajúcou námestie s vyústením do priľahlého uličného systému, vydláždenou dlažobnou kockou s vejárovitým usporiadaním, umocnenou zelenými briežkami a chodníkmi, čím stratilo svoj priestorový účinok. Tak námestie podľahlo výrazným zmenám v záujme „pokroku a modernizácie“.. Zmena priestorového riešenia na námestí, okrem dobrej pojazdnosti líniovej dopravnej trasy sa však z hľadiska využitia neprejavila pozitívne. To čo sa uplatňovalo pri obnove pamiatok to je zachovanie autenticity sa pri plošných úpravách neaplikovalo. Terén a jeho úprava sa v tom čase nechápal ako predmet pamiatkovej ochrany. V záujme tradície dláždenia valúnmi sa ústredný priestor vydláždil síce riečným kameňom , ten však bol dovezený z Tatier a to z odolnej žuly a pre „zkvalitnenie“ sa zalial do betónu, zrejme dúfajúc , že na večné časy. Z nepochopiteľných dôvodov sa kameň osadzoval pomerne riedko a to nie na plocho ale po výške a tak sa námestie – jeho ústredný priestor stalo až do dnes nepôchodzným, teda nefunkčným.
Nová úprava námestia od takto realizovanej zmeny sa stala predmetom záujmu nielen pamiatkarov, ale i širokej verejnosti. Hľadali sa rôzne cesty ako aspoň čiastočne eliminovať negatíva dláždenia ( brúsenie kameňov v rozsahu priečnych chodníkov, nové vydláždenie aspoň v rozsahu priečnych chodníkov , celková zmena dláždenia ústredného priestoru…………).

Z iniciatívy Krajského ústavu štátnej pamiatkovej starostlivosti Prešov – stredisko Bardejov v spolupráci so Zväzom slovenských architektov sa v roku 1986 uskutočnil seminár na tému „Reanimácia historického námestia v Bardejove“ Seminár priniesol mnoho návrhov a v rámci tvorivého ateliéru overil možnosti riešenia. Žiadny z návrhov však dostatočnou mierou nezhodnotil význam autenticity prostredia včítane aplikácie pôvodných materiálov o ktorých je dostatok archívnych materiálov a koniec koncov i priamych pamätníkov pôvodného bardejovského námestia.

Z dnešného pohľadu pri hodnotení hore uvedených návrhov musíme konštatovať, že návrhy sa zameriavali predovšetkým na otázku zhodnotenia priestoru a jeho kvalitného využitia. Tu musíme brať do úvahy v tom čase uznávaný názor, že autentické je len to čo je pôvodné preto i smerovanie všetkých úprav námestia viedli k jeho pretvoreniu. Z metodického hľadiska išlo teda o regeneráciu dotvárajúcu a modernizačnú, ktorá z hľadiska všeobecných prístupov pri ochrane historických urbanistických celkov v záujme ich plnohodnotného využitia je prípustná ( v prípade Bardejova však nevhodná )
Kryštalizácia názorov na regeneráciu námestia pokračovala i v nasledujúcich rokoch .V roku 1991 Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti vydal aktualizované „Zásady pamiatkovej starostlivosti pre MPR Bardejov, v ktorých na základe predchádzajúcich analýz a zhodnotenia dochovaných hodnôt pamiatkovej rezervácie prehodnotil doterajšie prístupy k obnove námestia a stanovuje, že ide predovšetkým o zachovanie všetkých historických atribútov námestia, jeho celoplošné riešenie s dominantným postavením centrálnych architektúr mestskej radnice a kostola sv. Egídia ; o prinavrátenie historickej konfigurácie terénu a materiálové zjednotenie plochy námestia; o odstránenie novotvarov . V tomto materiály bola zásadne nastolená požiadavka na REHABILITÁCIU priestoru to je prinavrátenie exaktne preukázaných hodnôt a ich obnova.

Rozpracovanie týchto zásad som prezentovala na odbornom seminári BARDKONTAKT ´94, a sú publikované v jeho zborníku.
Tento materiál sa stal podkladom pre vypísanie verejnej urbanisticko-architektonickej súťaže na riešenie úpravy plochy Radničného námestia (Súťaž vypísal Mestský úrad v Bardejove v druhej polovici roku 2000). Súťaže sa zúčastnilo deväť kolektívov. Odborná porota zostavená z členov Komory slovenských architektov, zástupcov pamiatkových orgánov aorganizácii, odborníkov z miestnej samosprávy a domácich architektov konštatovala prínos súťaže pre ďalšie dopracovanie konečného návrhu a vypracovala odporúčania pre ďalší postup. Z predložených návrhov boli v zmysle záverov poroty štyri návrhy vývoja schopné a koncepčne správne. Ich základnou koncepciou bolo priestorové zjednotenie námestia a návrat k historickému priestorovému riešeniu bez násilného líniového členenia. Vzhľadom na dielčie výhrady ku všetkým návrhom porota neudelila prvú cenu a odporučila skĺbenie prínosov súťaže v návrh konečného riešenia. Najvyššie ohodnotenie poroty obdržal návrh prof. Janáka s VŠVU Bratislava .(udelením II. zvýšenej ceny. Škoda, že k správnej koncepcii priradil materiál dláždenia netypický pre daný región a nenadväzujúci na stáročia vžitý obraz bardejovského námestia.) Súťaž však u miestnej samosprávy nenašla pokračovanie a všetka námaha organizátorov, poroty i súťažiacich sa stala na škodu veci bezpredmetná.

O ďalšom pokračovaní projekčnej prípravy námestia bola verejnosť informovaná až na odbornom seminári BARDKONTAKT 2002 , kde svoj rozpracovaný realizačný projekt predstavil kolektív ateliéru ATYP Prešov.( Kolektív sa predchádzajúcej súťaže nezúčastnil). Tento projekt sa na seminári stal predmetom odbornej kritiky vzhľadom k tomu, že v zásade potvrdzuje všetky predchádzajúce koncepčné omyly z rokov 1963-66, včítane zachovania súčasnej konfigurácie terénu, naďalej v priestore ostro vyhraňuje dopravnú líniu vozovky napriek tomu , že MPR je už dlhodobo pešou zónou. Návrh teda nenapĺňa požiadavky prinavrátenia priestorového obrazu historického námestia. Z hľadiska materiálového riešenia, návrh preferoval celú plochu námestia vydláždiť hnedosivou andezitovou kockou o rozmere 100×100 mm a plochu cesty kockou 150×150 mm. Mobiliár bol navrhnutý z nerezu a dreva v súčasných výrazových formách. Všetky existujúce stromy boli navrhnuté na výrub s následnou náhradou novými. Pôvodný návrh na základe pripomienok a rokovaní s Pamiatkovým ústavom Prešov bol kompromisne upravený v ústrednom priestore o dlažbu historického charakteru to je s využitím riečneho kameňa z rieky Tople.

Nesúhlas s týmto riešením bol i podnetom pre „ Otvorený list primátorovi mesta Bardejov „ a rokovanie Občianskeho združenia ICOMOS – SLOVENSKO, sekcie historické mestá a dediny, ktoré sa uskutočnilo na Fakulte architektúry STU v Bratislave. Na tomto rokovaní boli zástupcovia mesta i projektanti upozornení na potrebu prehodnotenia koncepčného prístupu, čo v čase rokovania ešte bolo možné , nakoľko realizačný projekt nebol ukončený.

Napriek týmto upozorneniam a argumentácii podporenou exaktným poznaním, s využitím nominačného projektu pre zápis MPR Bardejov do SVETOVÉHO DEDIČSTVA projektová príprava pokračovala a koncom minulého roku vyústila v čiastkovú realizáciu., kde bol prvoradý záujem preinvestovať pridelené finančné prostriedky v hodnote 12, mil Sk ( údaj z diskusie na seminári Bardkontakt 2002 ). Doposiaľ bola realizovaná západná časť námestia : Vydláždenie chodníka pred fasádami drobnou kockou ( pôvodne veľké kamenné platne až do roku 1963 ), údržba zelených zosvahovaných trávnatých plôch a vydláždenie prechodov – prepojenie s námestím, vydláždenie taktiež drobnou kockou (pôvodne celoplošné vydláždenie riečnym kameňom do roku 1963 ) , výrub jestvujúcich stromov pri chodníku a ich náhrada novými ( líniová zeleň pri chodníku je produktom tzv. Okrášľovacích spolkov pôsobiacich takmer vo všetkých historických mestách na konci 19. storočia. Vzhľadom na množstvo obnovených objektom s fasádami so zachovaním tejto poslednej zjednocujúcej úpravy bolo zachovanie tejto zelene prijateľné. V prípade potrebného výrubu z dôvodov negatívneho dendrologického hodnotenie nastáva otázka, či v záujme rehabilitácie tohto jedinečného stredovekého priestoru je potrebné znovu vysádzanie zelene v námestí.. Historické mesto v minulosti na svojom trhovom námestí zeleň nikdy nemalo , ani mu nechýbala, jeho malá plošná výmera a zeleň v okolitej krajine za hradbami bola postačujúca. Rozrastania našich miest a zastavovanie predmestí , ako i zmena funkcie námestia bolo pravou príčinou výsadby zelene na námestí prípadne i totálna premena na mestské parky ako napríklad v Levoči , Spišskej Novej Vsi ….. v týchto prípadoch však dnes už ide o hodnotnú zeleň a celkovú premenu námestia, ako ďalšie kultúrne vrstvenie..), osadenie nových lámp súčasného dizajnu i novodobého materiálu, ( Osadenie lámp a nekoncepčnosť celkového programu osvetlenia námestia sa stala predmetom kritiky nielen odborníkov , ale celej bardejovskej verejnosti. Kým v nedávnej minulosti bolo bardejovské námestie vybavené liatinovými lampami s mäkkým žltkastým svetlom v kontexte s fasádami meštianských domov obklopujúcich námestie , nové osadené svietidlá s výbojkovými zdrojmi s modrým studeným svetlom potláčajú individualitu jednotlivých domov, fasády splošťujú a vytvárajú atmosféru neprirodzenej kulisy. Výber dizajnu svietidlá , katalógového typu jednoznačne hovorí o úsilí potlačiť historickosť námestia a jeho atmosféry, ktorá bola hlavným argumentom pre zápis do Svetového dedičstva. Bardejovské námestie si naozaj zaslúži kvalitný odborný svetlotechnický projekt s programovým riešením a s akcentáciou dominantných architektúr Mestskej radnice a kostola sv.Egídia, s decentným doplnkovým nasvietením fasád a strešného ukončenia domov.)

Toľko k stavu realizácie, ktorá napriek vynaloženým prostriedkom neprinesie tomuto svetom uznanému skvostu našej architektúry a stredovekého urbanizmu naozaj nič pozitívne , ale len znásobí chyby predchádzajúce, ktoré sme sa zaviazali v nominačnom projekte odstrániť. Asi budeme čakať ďalších päťdesiat rokov , kedy sa konečne námestie bude rehabilitovať. Neobávam sa , že táto realizácia vyvolá zrušenie zápisu v zozname SVETOVÉHO DEDIČSTVA , ale samí sme sa ochudobnili o možnosť plnohodnotného zážitku z prinavrátenia hodnôt priestoru v umocnení jeho „genia loci,“ ktoré pri koncepcii exaktnej rehabilitácie boli možné., a na ktoré sme mali dostatok odborných podkladov. Jedinečnosť bardejovského námestia a jeho svetové uznanie nás opravňuje ku kritike zvolených postupov. Kým iné historické mestá si vyžadujú po zhodnotení zachovaných historických hodnôt iné prístupy včítane možnosti vstupu novej súčasnej architektúry a dizajnu do ich prostredia, je to práve Bardejov, ktorý si zaslúžil obnovu autenticity a integrity v plnohodnotnej rehabilitácii.

Ing. Arch. Jara Lalková, PhD. Fakulta architektúry, STU Hlavný riešiteľ nominačného projektu pre zápis Bardejova do Svetového dedičstva.