Nesebar sa do zoznamu UNESCO dostal pre zachovalosť pôvodnej architektúry. Patrí k najstarším európskym mestám.

Na bulharskom pobreží Čierneho mora je veľa krásnych zákutí a prírodných útvarov, ale napriek bohatej histórii si jej milovník pamiatky musí pohľadať. Múzeá a kostoly sú napríklad v Burgase dobre utajené v spleti centra poznačeného monumentálnou budovateľskou architektúrou. Hranatý hotel Bulgaria sa týči nad meštianskymi domami, ktoré sa zrazu končia obrovským námestím so sochou vojaka.

Preto sa zdá až nemožné, že také miesta ako Sozopol alebo Nesebar mohli v celej svojej kráse prečkať architektonické počiny socializmu.

Pod štítom UNESCO

Nesebaru iste pomohol aj zápis do zoznamu svetového dedičstva v roku 1983. Je to síce múzeum na skalnatom polostrove, ale žije a vydáva zo seba neopakovateľnú atmosféru. Pred drevenými domčekmi z konca 18. a 19. storočia sedia babičky a klebetia so susedmi a okoloidúcimi, domáci opravujú priamo v uzučkej uličke svoje staré lady. V oknách a na balkónoch sa sušia osušky a plavky turistov. Charakteristické domy majú murované prízemie a vysunuté drevené poschodia. Dodnes v nich domáci žijú, niektoré sa zmenili na hotely a penzióny, ale aj galérie, obchodíky a reštaurácie.

Nesebar sa do zoznamu Unesco dostal pre zachovalosť pôvodnej architektúry. Na začiatku 6. storočia pred naším letopočtom to bola grécka rybárska osada, ktorú však pôvodne založili Trákovia. Skalnatý polostrov bol dvakrát taký veľký ako je dnes. Stúpanie morskej hladiny zatopilo aj časť mestských hradieb.

Mesto žilo čulým obchodným životom, pestovalo styky s Egyptom, gréckymi mestami, potom s Benátkami, Janovom a Dubrovníkom. Malo vlastné loďstvo a vrchol zažilo v helénskom období a potom za vlády Byzancie. Mestské hradby (4. – 5. storočie n. l.) pochádzajú práve z týchto čias.

Zrúcaniny a kostoly

Z pôvodných takmer 40 kostolov sa v Nesebare zachovalo len dvanásť a niekoľko zrúcanín. Najstaršou je trojloďový chrám Stara metropolija s pozostatkom hlavnej mohutnej klenby a Sveta Bogorodica zo 6. storočia.

Nezabudnuteľnú atmosféru má kostol Svätého Todora. Zvonku pôsobí veľmi skromne, ale interiér je majestátny. Obrovský a nádherný ikonostas, vysoké vitrážové okná a dym z tisícok tenučkých sviečok v tejto zmesi pôsobili magicky. Navyše vnútri bolo natlačených množstvo ľudí. Spočiatku sme si mysleli, že sú to turisti, ale pri detailnejšom pohľade sme videli najmä babičky, domáce panie – všetci vyobliekaní s kvetmi a sviečkami. Pred kostolom stáli dve policajné autá a v skrumáži tiel vytŕčali páni v oblekoch, bez krku a so slúchadlom v uchu. Bol piatok a nesebarskí slávili sviatok svojej patrónky Panny Márie. Okrem toho, že bohoslužby viedol slivenský metropolita Joakin, ktorého portrét sme už predtým videli vo viacerých kostoloch, zúčastnil sa ich aj bulharský premiér Simeon Borisov Sasko-Coburgský, syn posledného kráľa Borisa III. Po tomto zistení sa nám dvaja bodyguardi zdali aj primálo.

Sozopol

Mnohým sa Nesebar a Sozopol zdajú byť rovnaké, takže to vyvoláva dojem, akoby ste už do Sozopolu ani nemuseli ísť. Pritom každé z nich si žije svojím životom.

Keďže Sozopol nie je ako celok zahrnutý do zoznamu historických pamiatok Bulharska, staré domy menia svoj šat. Namiesto kamenných základov a drevených obkladov pri rekonštrukcii používajú dokonca aj klasickú omietku. V úzkej uličke plnej viac než dvestoročných drevených domov to pôsobí ako päsť na oko. Pokým to však nie je kultúrna pamiatka, povolenie na opravu domáci dostanú (ťažko, ale predsa) a je len na nich a ich peňaženkách, aký materiál použijú. Ku cti im však slúži, že zväčša pri opravách používajú klasické materiály – drevo a kameň. Pri porovnávaní týchto dvoch miest sa zachádza až tak ďaleko, že Nesebar dostal nálepku – ten serióznejší a Sozopol – ten uvoľnenejší a prívlastok – mesto umelcov. Faktom je, že v Sozopole je v každom druhom dome galéria a v uličkách posedáva pri stojanoch množstvo maliarov. Na druhej strane, po uličkách obidvoch miest sa môžete túlať donekonečna a nikdy neurobíte rovnaký záber.






zdroj: www.sme.sk