V Egeri v hradnom múzeu sa predminulý rok uskutočnila výstava šľachtického stolovania u Andrássyovcov zo zbierok z depozitáru hradu Krásna Hôrka a kaštieľa v Betliari. Keď generálny riaditeľ Národného múzea v Budapešti Tibor Kovács výstavu uvidel, okamžite ponúkol sprístupnenie tejto výstavy aj v hlavnej budove Maďarského národného múzea v Budapešti.
Výstava bude otvorená ešte do polovice januára 2004.
Chodí si riaditeľ Maďarského národného múzea po meste Eger, náhodou zablúdi aj na hrad, kde je výstava, ktorá ukazuje, ako stolovala šľachtická rodina Andrássyovcov vo svojom betliarskom kaštieli. Zamiluje sa do exponátov a zaumieni si, že túto zbierku z Betliarskeho múzea musia vidieť aj návštevníci Budapešti. Po myšlienke nasledoval čin, a tento utorok už mohli výstavu otvoriť aj v patinovanej budove Národného múzea v maďarskom hlavnom meste.

Ťažko sa mi odtiaľto odhaduje, koľkí občania Slovenska poznajú Betliar či Krásnu Hôrku, alebo históriu Andrássyovcov – šľachtického rodu, ktorý zohral významnú úlohu nielen v rozvoji Gemera, ale aj vo vysokej uhorskej politike. Faktom však je, že Maďari si takéto postavy cenia a ctia a majú úprimnú snahu spoznať, ako a kde žili. Neraz rodičia naložia deti do auta, aby im ukázali stopy histórie – či už v Sedmohradsku, alebo na Slovensku. Som presvedčený, že po tejto „andrássyovskej“ výstave v Národnom múzeu, táto chuť objavovať výrazne vzrastie.

Generálny riaditeľ Národného múzea Tibor Kovács si myslí, že do januára budúceho roka si pozrie túto výstavu 80 až 100 tisíc ľudí. S neskrývanou spokojnosťou dodáva: „U nás čoraz viac navštevujú výstavy celé rodiny spolu. Všetci nájdu pre seba niečo zaujímavé, pretože človeku blízke veci tu možno, aj keď nie chytiť do ruky, ale si pozrieť“.

Aké sú to „veci“? Nuž, väčšinou svedčia o spôsobe stolovania v rodine uhorského vysokého šľachtica. Riady, príbory, porcelán najvyššej kvality a najväčšej krásy, poľovnícky servis a podobne. Mne sa najviac páči kompletný prestretý stôl, okolo ktorého sedeli hostia, keď niekedy v poslednej pätine 19. storočia oslavovali dvadsiate narodeniny andrássyovskej „kišasonky“. Samé fajnové kusy – ja by som si však vybral skromnú, ale dôvtipnú mašinku: mechanický stojanček na nalievanie vína…

Hovorím, určite dostanú mnohí návštevníci tejto výstavy chuť ísť sa pozrieť priamo do Gemera. Mimochodom ich k tomu pobáda aj prospekt zo Slovenska, s úchvatnými fotografiami Betliara a Krásnej Hôrky, s textom v peknej maďarčine. Apropó! Texty pod exponátmi sú iba v maďarčine a angličtine, dokonca v anglickom jazykovom prostredí sa píše o „Betléri“ – akosi mi chýba slovenčina. Riaditeľ Slovenského národného múzea Peter Maráky však prezrádza, že v Betliari sú nápisy pod exponátmi iba v slovenčine a angličtine. Takže 1:1.

Inak na vernisáži boli prítomní aj ministri kultúry Rudolf Chmel a István Hiller, čo vyvolalo isté prekvapenie: veď ide len o stolovacie zvyky uhorskej šľachtickej famílie! Nie, zdôrazňovali obaja, ide o viac: o spoločnú históriu a kultúru, o porozumenie, ku ktorému prispejú aj takéto, na prvý pohľad skromné akcie. A kým politici stavajú z času na čas neprekonateľné prekážky pred naše vzájomné vzťahy, alebo si myslia, že takéto bariéry jestvujú, kultúra tieto komplexy rozptyľuje. To je názor maďarského ministra Hillera, ktorý použil aj trocha drsný, zato výstižný citát od Erasma Rotterdamského: „Musíme sa naučiť, ako si neodpľuť vedľa seba“.

Spolupráca medzi národnými múzeami je perfektná a dlhoročná – nečudo, veď často spravujú veci z našej spoločnej histórie. Hovorí Peter Maráky: „Minulý rok dohodli naše pracovisko v múzeu Betliar a múzeum v Egeri vzájomnú výmenu výstav a v rámci toho sa v Egeri na hradnom múzeu, kde je jedna z najväčších návštevností pamiatkových objektov v Maďarsku, sa uskutočnila táto výstava šľachtického stolovania u Andrássyovcov zo zbierok z depozitáru hradu Krásna Hôrka a kaštieľa v Betliari. Keď generálny riaditeľ Národného múzea v Budapešti, pán Kovács výstavu uvidel, okamžite ponúkol sprístupnenie tejto výstavy aj v hlavnej budove Maďarského národného múzea v Budapešti, a my sme to považovali za česť, zároveň za prestíž vystavovať práve na tomto mieste“.

Na záver ešte informácia pre tých, ktorí by na Slovensku mali bližšie do Budapešti, než do Gemeru: skutočne exkluzívna výstava v Maďarskom národnom múzeu bude otvorená do polovice januára.

Gregor Martin Papucsek, 29. 10. 2003

Zdroj: http://www.slovakradio.sk/radiozine/page.php?id=1322