Diela starých majstrov
V polovici októbra v priestoroch Historického múzea Slovenského národného múzea na Bratislavskom hrade otvorili výstavu: „Diela starých majstrov.“ V roku európskeho kultúrneho dedičstva, ktorého podtitul je Od súkromných zbierok k národným inštitúciám predstavuje Historické múzeum na tejto výstave časť svojej bohatej zbierky výtvarného umenia. Motto: Vďaka láske k výtvarnému umeniu, schopnosti vnímať jeho krásu a posolstvo doby, mnohí ľudia prepadli zberateľskej vášni. Investovali čas, um i celoživotné finančné prostriedky do kolekcií umeleckých diel. Aj keď máloktorá prežila smrť svojho mecéna, našli sa ďalší, prostredníctvom ktorých tento kolobeh ochrany, spoznávania i uctievania pokračoval. Im patrí vďaka že j my máme možnosť stretnúť sa s týmito poslami z hĺbky minulosti.
Podnetom pre vznik tejto výstavy bola skutočnosť, že hradný palác nešiel do rekonštrukcie ako sa očakávalo. Uvoľnili sa tak výstavné priestory a to bolo samozrejme s veľkou radosťou využité. Tak sa mohli po 11 rokoch prezentovať zbierky výtvarného umenia, ktoré sa nachádzajú v Historickom múzeu. Snahou organizátorov bolo vytvoriť výstavný celok vzácnych a najzaujímavejších umeleckých diel z ich zbierok. V časovom rozpätí sú od konca 15. do konca 19. storočia. Výstava je rozdelená na dve základné časti. V prvej miestnosti sa nachádzajú sakrálne výtvarné diela na tému biblických motívov Starého a Nového zákona, zobrazenia svätcov a svätíc. V druhej miestnosti je profánne výtvarné umenie, kde dominujú portréty. Tie tvoria podstatnú časť zbierky. Návštevníci tu môžu uvidieť vzácnu kolekciu portrétov rodiny Habsburgovcov, ďalej takmer monumentálne obrazy s témou protitureckých bojov. Záver expozície tvoria diela 19. storočia. Sú to portréty šľachticov, zemanov, mešťanov i významných mužov národného obrodenia.
Aj keď na výstave by ste nadarmo hľadali mená ako Rubens či Goya, predsa len táto, už 100 rokov budovaná zbierka, patrí medzi európske výtvarné poklady. Jej korene siahajú do začiatku minulého storočia k takým inštitúciám, akými boli Vlastivedné a Zemedelské múzeum. Po ich zlúčení s Lesníckym múzeom, prešli zbierkové fondy do novozaloženého Slovenského múzea (1940), neskôr Slovenského národného múzea. Tu o tri roky neskôr vyčlenili časť – galériu výtvarného umenia, ktorá bola inšpiratívnou pre vznik centrálnej inštitúcie – Slovenskej národnej galérie. Na vytvorení jej fundusu sa podieľali najkvalitnejšie diela tejto zbierky.
Napriek rôznym dobovým transformáciám a inštitucionálnym premenám sa vďaka ľudskému potenciálu zbierka rozvíjala aj naďalej. V každej dobe, viac či menej naklonenej výtvarnému umeniu, ju budovalo niekoľko generácií múzejných pracovníkov. Patrili k nim také významné osobnosti, akými bol Ján Hofman, ktorý stál na jej samotnom počiatku, Ľudmila Kraskovská, ktorá začala zbierku evidovať a spracovávať. Od roku 1940 tu pôsobila A. Güntherová – Mayerová, od roku 1950 V. Wagner, neskôr J. Kálman, K. Biathová, E. Ševčáková, E. Toranová a celoživotnú dráhu jej zasvätila aj Danuta Učníková, ktorá ju doviedla do súčasnej podoby.
Vznikla zaujímavá a vzácna kolekcia umeleckých diel, ktorá obsahuje viac ako tri a pol tisíc artefaktov výtvarného umenia – malieb, sôch a grafických listov.
Nakoniec ešte treba dodať, že prehliadka výstavy je zároveň aj prehliadkou vysoko odbornej a profesionálnej práce celej generácie majstrov reštaurátorov. Bez ich umeleckej reštaurátorskej tvorby by mnohým dielam nebola prinavrátená umelecká hodnota, ktorá je následne úzkostlivo uchovávaná, aby sa čo najviac oddialil ich polčas rozpadu. Dokonca priamo na výstave bude prebiehať aj reštaurovanie jedného z obrazov, a tak návštevníci, ktorí sa rozhodnú po nejakom čase prísť znova (výstava potrvá do konca apríla), budú sa na vlastné oči môcť presvedčiť, ako práce pokračujú.
Hana Kližanová, 23. 10. 2003
Zdroj: http://www.slovakradio.sk/radiozine/page.php?id=1315