Od 25. marca do 31. mája prezentuje SNM-Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku vo svojom sídle, v Brämerovej kúrii v Bratislave výstavu s názvom V koži viazané, III. časť, Rozšírenie tela : Vniknutie do tela, Výklad – Výstava – Pokus. Táto netradičná, miestami šokujúca výstava vznikla v Maďarsku, v spolupráci Múzea Dezsőa Laczkóa vo Veszpréme a Múzea Ignáca Tragora vo Váci. Prezentuje ľudské telo zo všetkých možných aspektov.III. ČASŤ – ROZŠÍRENIE TELA : VNIKNUTIE DO TELA – – – VÝKLAD – VÝSTAVA – POKUS

Termín výstavy: 25. marec – 31. máj 2004
Miesto konania: Brämerova kúria, Žižkova ulica 18, Bratislava
Otvorené: utorok – nedeľa, od 10.00 do 17. 00 h
Spolupracujúce inštitúcie:
Laczkó Dezső Múzeum, Veszprém (H)
/Múzeum Dezsőa Laczkóa/
Tragor Ignác Múzeum, Vác (H)
/Múzeum Ignáca Tragora/
SNM-Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku, Bratislava

Autor scenára výstavy: Péter Tóth G., muzeológ, Veszprém (H)

Ako hovorí autor scenára výstavy, Péter Tóth G., myšlienka výstavy vznikla na Univerzite v Pécsi, kde prednášal o významoch ľudského tela v kultúre poslucháčom odboru komunikácia. Zároveň začal rozmýšľať o tom, ako by sa daná téma mohla prezentovať v muzeálnom prostredí. Oslovil rôznych odborníkov – výtvarníkov, historikov, etnografov, psychológov, literárnych vedcov, kunsthistorikov… -, ktorý sa zaoberajú telom vo svojom odbore. Vznikla tak sieť menších projektov, ktoré spolu tvoria výstavu V koži viazané.

Pár slov o niektorých projektoch:
Erika Baglyas vo svojej inštalácii s názvom Kópia prezentuje texty, fotografie, objekty – tri dokumenty procesu zachovania, odriekania a stotožnenia sa. Pri istej stavbe odkryli pozostatky avarského pohrebiska. Odkryté ľudské kosti Erika Baglyas konzervovala do stĺpov zo syntetickej živice. Na výstave ich umiestnila na troch bielych podstavcoch, ktoré možno chápať ako katafalk, ako „pozitív“ hrobov. Prázdne stĺpy na jednom z troch katafalkov si rezervovala pre seba. V priebehu odkrývania ľudských pozostatkov si v záujme priebežného riešenia etických a technických problémov, ktoré súviseli s konzervovaním nálezov, viedla pracovný denník. S úryvkami z tohto denníka sa možno oboznámiť v textovej časti inštalácie. Fotografie, prezentované na výstave, sú priebežným dokumentom istej performácie bez účasti verejnosti. Ide o rekonštrukciu pozostatkov dvoch odkrytých kostier (jednej ženskej a jednej mužskej), respektíve o stotožnenie sa s dvoma ľudskými bytosťami.

New Iconography Project výtvarníka Lél Keve Lipovszky tvorí jedna digitálna filmová sekvencia, kompletne vytvorená počítačom. Jeho základom je „nájdený“ – náhodný pohyb (motion capture), ktorý autor vyčlenil z trojdimenzionálneho programu, modelujúci charakter prirodzených ľudských pohybov, napr. výjavy z popráv. Účinkujúci sú postavy z drôtených kostier v sterilne bielom prostredí. Sám pohyb je veľmi krátky, sotva niekoľko sekúnd, ktorý je v plnom rozsahu viditeľný na konci filmu, z pohľadu viacerých kamier. Začiatok filmu vyplňujú detaily, ktoré neumožňujú tušiť konečný vývoj. Potom vidíme strnulé obrazy, pripomínajúce pozície trhavých pohybov tanečníkov. Posledné série obrazov posúvajú predchádzajúcu časť do úplne iného svetla.
Psychologička Márta Csabai vo svojom projekte analyzovala tendencie plastickej chirurgie, večnú túžbu po dokonalé a nesmrteľné telo. Gergő Horváth prezentuje súčasné trendy tetovania a piercingov v Maďarsku.
Archeológ Emil Ráduly prezentuje odkrytie krypty z 18. storočia v Kostole bielych vo Váci od decembra 1994 do mája 1995. Krypta bývalého dominikánskeho kostola slúžila v rokoch 1731-1808 ako pohrebné miesto pre mešťanov a kňazov. Neskôr ju zamurovali a upadla do zabudnutia. Vchod do nej sa našiel pri obnove kostola. Mikroklíma v krypte spôsobila, že väčšina tiel sa prirodzeným spôsobom mumifikovala, vysušila. Aj v rakvách nájdené predmety a časti odevov sa vo veľkom množstve zachovali v dobrom stave, mnohé z nich aj v pôvodnej farbe. Nález tvorí vzhľadom na počet hrobov, zachované predmety a časový rozsah pochovávania najvýznamnejší materiál o pochovávaní v kryptách v Maďarsku.

Z hľadiska formy a prezentovaných predmetov výstava je „postmoderným patchworkom“, ako hovorí autor scenára: pozostáva z multimediálnych projektov, fotoinštalácií, ako aj z „klasických“ muzeálnych predmetov. Rakvy, kostry, zbrane, lekárske prístroje a pomôcky, výtvarné diela atď. sa navzájom obohacujú o nové významy v korelácii s ľudským telom.

Dôležitým faktorom celej inštalácie je priestor: vo Veszpréme, v klasických múzejných priestoroch (I. časť), V koži viazané fungovala ako výstava, vo Váci, v ortodoxnom kostole (II. časť), dominovali jej sakrálne motívy, kým v Bratislave, v pivničných priestoroch Brämerovej kúrie (III. časť), dominantami inštalácie budú telesné pozostatky a rakvy – ako by tiene zabudnutých predkov uväznené v katakombách.

Info: Kristína Lakatosová
SNM-MKMS
lachristi@post.sk
02/54412021

Zdroj: SNM