Románske sakrálne stavby najviac fascinujú asi svojou jednoduchosťou. Pravosťou vo svojej „chudobe“. Možno ešte niečím. Často odľahlosťou miesta, kde románsky kostolík pôvodne stál. Pokiaľ sa toto miesto nezmenilo, má obyčajne veľmi osobitú atmosféru. Nečudo, veď včasnokresťanskí stavitelia často vyberali miesta, kde sa konali predkresťanské „pohanské“ rituály. Aj preto mám tieto pamiatky rád. Románsky kostolík sv. Michala v Nitre-Dražovciach

Ak som spomínal tých včasných kresťanov, ešte niečo k ich histórii. V roku 828 na sídelnom majetku kniežaťa Pribinu v Nitre (pravdepodobne na Martinskom vrchu) vysvätil salzburský arcibiskup Adalrám úplne prvý kostol na našom území. Samostatná cirkevná organizácia sa konštituovala až v roku 880.

Kostolík v Nitre-Dražovciach pochádza zo začiatku 12. storočia a pôvodná je aj veža zakončená murovanou ihlancovou strechou. Je zaujímavosťou Ponitria, že tunajšie románske kostoly boli postavené na vyvýšených miestach: Dražovce a Kolíňany sa pýšia kostolmi na temene kopcov.

Kostolík patrí k fotograficky veľmi vďačným objektom. Tým, že je postavený na konci hrebeňa, ktorý sa ťahá od Zoboru, je možné ho fotiť zo všetkých strán bez toho, že by v pozadí rušili akékoľvek objekty. Z Nitry sa k nemu dostanete autobusom linky č.4 mestskej dopravy. Vystúpite na konečnej a vydáte sa po zelenej značke asfaltovou cestou. Pri stĺpiku s nečitateľnými smerovníkmi turistických ciest zabočíte v pravom uhle doľava a lesná cesta vás privedie priamo ku kostolíku. Je otvorený len pri slávnostných omšiach zopárkrát do roka, ale ak sa zastavíte na rímsko-katolískej fare v Dražovciach, myslím, že Vám neodmietnu túto pamiatku otvoriť.

Kostoľany pod Tríbečom

Malá a milá dedinka, od nej je asi na polhodinku chôdze vzdialený hrad Gýmeš. Pôvodný predrománsky kostolík s krátkym, rovno uzavretým presbytériom, úzkou loďou a oválnymi okienkami patrí k najstarším dodnes používaným kostolom na našom území. Archaický typ, ktorý sa do Európy rozšíril pravdepodobne zo Sýrie. Tento bol postavený v 11.storočí (prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1113) a z tohto obdobia sa v ňom zachovali aj nástenné maľby. Jediný tip, kedy je určite otvorený, je v nedeľu o 09.30 hod. Vtedy sa v ňom slúži omša. Podľa kostolníčky, ktorá ma kostolom previedla, pod schodami pred oltárom boli hrobky. Vraj v nich mali byť uložené telesné pozostatky Cyrila a Metoda.

Svoju najnešťastnejšiu časť histórie zažil tento kostolík v druhej polovici 20. storočia. Je pravda, že v konečnom dôsledku znamenala jeho záchranu, ale za akú cenu! Niekedy v päťdesiatych rokoch minulého storočia Okresný národný výbor v Nitre úradne zakázal kostol používať. Havarijný stav stavby hrozil každým dňom jej zrútením. V roku 1960 objavili pamiatkári pod vrstvou omietky dnes už legendárne fresky. V roku 1966 Krajský národný výbor v Bratislave povolil opravu kostola. Tej sa ujali svojpomocne sami obyvatelia. Výsledok je dodnes viditeľný. Ako päsť na oko pôsobiaca moderná prístavba na mieste tzv. žobračovne. Práve k vôli tejto nešťastnej prístavbe je kostol fotografovaný takmer zásadne z jedného miesta. Vždy tak, aby ju nebolo vidieť.

Veľký Klíž – Klížske Hradište

Rovnako ako Klátova Nová Ves, obec v okrese Topoľčany. Na cintoríne, za dnes používaným kostolom, sa nachádza jednoloďový kostolík z 12. storočia s polkruhovou apsidou a valcovitou vežou. Postavený je charakteristickým románskym spôsobom – z kvádrového, do riadkov usporiadaného muriva. V literatúre sa uvádza, že interiér je rovnako ukážkou zoskupenia geometrických telies typických pre románske obdobie, mne sa ho ale nepodarilo uvidieť. Podľa môjho osobného hodnotenia kostolík má charakter rozprávkových stavieb. Mňa osobne trochu rušili súčasné pomníky hrobov v jeho okolí, ale kostolíku ako takému to na kráse neuberá.

Priamo v Klížskom Hradišti začína turistický chodník modro značený, ktorý vedie do hôr Tríbeča. Ak sa po ňom vydáte máte možnosť uvidieť pri salaši Vrchhora zrúcaninu renesančného kostola a barokovej kaplnky. Na Michalovom vrchu (544 m) nad polesím je vraj rozsiahle hradisko z 11. a 12. storočia obohnané valom a priekopami.

Ľuboš Vodička,
pre www.obnova.sk