Bojnický oltár – 1340-1360
Galéria mesta Bratislabvy, SNM – Múzeum Bojnice a Taliansky kultúrny inštitút si Vás a Vašich priateľov dovoľujú pozvať na výstavu ktorá bude sprístupnená v Pálffyho paláci Galérie mesta Bratislavy na Panskej 19 v Bratislave od 6. mája 2004Vďaka veľkému milovníkovi umenia, grófovi Jánovi Pálfimu, sa dostalo na územie Slovenska vynikajúce dielo talianskeho trecenta – polyptych, ktorý je v súčastnosti známy ako Bojnický oltár.
Autorstvo tohto jediného talianskeho trecenta na našom území bolo prisúdené majstrovi Nardovi di Cione, ktorý pôsobil v r. 1343 – 1365 vo Florencii, v epicentre Toskánska. Bol hlavným a najvýznamnejším predstaviteľom florentskej maľby po morovej epidémii v 2. pol. 14. storočia. Spolu so svojím bratom Andreom ovplyvnil v tej dobe väčšinu toskánskych maliarov.
Bojnický oltár sa zachoval v relatívne úplnej zostave všetkých hlavných obrazov a kompletnej predelovej časti. Tvoria ho dve poschodia zložené z piatich hlavných a piatich predelových tabúľ, stredné tabule v obidvoch radoch sú zvýraznené väčšími rozmermi. Na jednotlivých obrazoch sú individuálne postavy a polpostavy svätcov, ktoré nie sú súčasťou konkrétnej scény alebo príbehu. Na strednej hlavnej časti tabuli oltára dominuje postava Panny Márie s dieťaťom, ktorá je zobrazená v duchu mariologického typu 14. storočia ako madona Humilitas – Pokorná Madona. Od polovice 14. storočia je najpopulárnejšie zobrazenie Matky Božej v Toskánsku a neskôr aj v celej západnej Európe. V Bojnickom polyptychu je vpravo od nej Ján Krstiteľ, ktorý predpovedal a pripravoval príchod Krista a jeho pôsobenie na zemi a vpravo je cirkevný otec sv. Hieroným – šíriteľ svedectva o pozemskom duchovnom pôsobení Krista vlastným latinským prekladom biblie. Na krajných tabuliach sú svätci, ktorí žili časť svojho života ako pustovníci alebo pútnici – sv. Jakub Starší, ktorého hrob sa nachádza v Santiago de Compostelle a sv. Ranier, ktorý sa vydal do Pisy, svojho rodného mesta v Toskánsku, na púť do Svätej zeme.
Na strednom predelovom obraze je Bolestný Kristus stojaci v hrobe sprevádzaný postavami plačúcej Panny Márie a sv. Jána. Na ostatných predelových tabuliach sú dvojice ranokresťanských svätcov – sv. Augustín a sv. Mária Magdaléna, sv. Pavol a sv. Katarína, sv. Lucia a sv. Peter, sv. Margaréta a sv. Anton Pustovník.
Gróf Ján Pálfi dal vyhotoviť u umelecko-rezbárskej firmy bratov v rakúskom Colliovcov Insbrucku oltárne teleso, drevené a zlátené, aby boli skvostné obrazy primerane adjustované a umiestnené v kaplnke Bojnického zámku. Na tomto mieste ostali aj po jeho smrti na základe ustanovení testamentu. Vzácne obrazy nepriťahovali len veriacich a milovníkov umenia, ale bohužiaľ i špekulantov a zlodejov. V auguste roku 1933 sa dvom zlodejom podarilo ukradnúť päť veľkých obrazov z horného radu. Spodné obrazy boli hneď nasledujúceho dňa odvezené do Bratislavy. Po dvojročnom pátraní sa našťastie podarilo ukradnuté obrazy nájsť. Keď bol súbor obrazov skompletizovaný, previezol sa do Prahy na zreštaurovanie. Tam napokon aj ostal viac ako 60 rokov a bol vystavený v Národnej galérii. V roku 1933, po rozdelení Československa, sa začali opätovne skúmať právne relevantné dokumenty a bolo rozhodnuté, že Bojnický oltár sa musí vrátiť na svoje pôvodné miesto, do Bojnického zámku. Obrazy boli privezené 15. decembra 1995. Po zreštaurovaní je ich stav momentálne stabilizovaný. Nie sú umiestnené do zámockej kaplnky, ale špeciálne sa na tento účel upravila päťhranná veža.
Je tam nainštalovaná klimatizácia, ktorá celoročne udržiava v miestnosti konštantnú vlhkosť a teplotu a samozrejme je tu aj vyššia ochrana tohto skvostu. Zámocká kaplnka Jána Kapistrána je prístupná verejnosti, je vysvätená, konajú sa tam sobáše a omše. Zdobí ju pôvodný oltár od Colliovcov a obrazy, ktoré sú v ňom zasadené, sú kópiami spomínaných slávnych origináloch.
Dramatický oblúk času sa uzavrel. Bojnický oltár je stále predmetom živého záujmu odborníkov, študentov umeleckých škôl i širokej verejnosti. Stál sa inšpiráciou pre ďalšie umelecké diela ako napríklad séria unikátnych plakiet oltára razených zo zlata, séria poštových známok, pohľadníc atď.
Koncom roku 2003 bolo 5 horných obrazov zapožičaných do talianskeho mesta Pisa na výstavu pod názvom „Pisa e il Mediterraneo – od Etruskov po Mediciovcov“. Výstava sa konala v budove Arsenali Medicei v Pise.
– Kurátor: Mgr. Ján Papco
– Manager výstavy: Ing. Jan Kukal
Výstava sa koná príležitosti osláv vstupu Slovenska do Európskej únie, pod záštitou talianskeho veľvyslanca v Bratislave J. E. Luca del Balzo di Presenzano a potrvá do 4.6.2004
– Otvorené denne okrem pondelka: 11.00-18.00h