Najstaršie dokumenty v archívoch, tzv. zoborské listiny, pochádzajú zo začiatku 12. storočia. BRATISLAVA 22. januára 2004 (SITA) – Štátne archívy na Slovensku sú v zlej situácii a pri súčasnom personálnom obsadení a technickom vybavení nemožno rátať s ich rozvojom. “Pri pretrvávaní tohto stavu sa nedá vylúčiť ani úplné zničenie archívneho dedičstva SR,” skonštatoval na dnešnej tlačovej besede v Bratislave riaditeľ odboru archívov a registratúr Ministerstva vnútra (MV) SR Peter Kartous. Vážnym problémom je tiež umiestnenie archívov v nevyhovujúcich budovách s nedostatkom priestorov na ukladanie. Ani existujúce priestory však nespĺňajú podľa Kartousa požadované klimatické podmienky s 50-percentnou relatívnou vlhkosťou a teplotou 16 až 18 stupňov Celzia. Najakútnejšia situácia je v Archíve hlavného mesta Bratislavy a v pobočkách v Banskej Štiavnici, Komárne, Košiciach, Nových Zámkoch, Rimavskej Sobote, Rožňave, Skalici, Starej Ľubovni, Šali a Žiline. Za nedostatočné označil Kartous aj využívanie elektronickej formy komunikácie, ktorá sa stáva jednou zo základných foriem prístupu k archívnym dokumentom.
V sústave fungujúcej od roku 1954 je 10 archívov, z toho dva štátne ústredné archívy v Bratislave a Banskej Bystrici, sedem štátnych archívov s regionálnou pôsobnosťou s 37 pobočkami a Archív hlavného mesta Bratislavy. K najzávažnejším problémom patrí nedostatočný počet odborníkov v týchto inštitúciách, čo nepriaznivo ovplyvňuje ich činnosť. Napríklad dopĺňanie archívneho dedičstva a preberanie dokumentov od
16 334 pôvodcov zabezpečuje iba 51 zamestnancov. Z 22 500 archívnych fondov, zbierok a jednotlivín je sprístupnených 85,5 percenta a archívne pomôcky sú vypracované k 3 340 archívnym súborom. Až 75 percent dokumentov je vyhotovených na kyslom papieri s limitovanou životnosťou, v súčasnosti preto hľadajú archivári spôsoby prenosu materiálov z kyslého na kvalitnejší papier so životnosťou 350 rokov. Ako Kartous pripomenul, v štátnych archívoch je vybudované iba jedno pracovisko schopné zabezpečiť konzervovanie a reštaurovanie všetkých druhov klasických archívnych dokumentov s 11 zamestnancami. Profesionálne archivovanie sa nezaobíde bez ukladania údajov na mikrofilmy.

Záujem o prístup k archívnym materiálom je veľký. Najstaršie dokumenty pochádzajú zo začiatku 12. storočia, sú to tzv. zoborské listiny z roku 1111-1113. Dokumenty, ktoré vznikli pred rokom 1526, môžu byť predložené iba v kópiách, aj tie však možno vyrábať iba v ojedinelých prípadoch. Za posledné tri roky vybavili štátne archívy viac ako 130 000 návštev a zhruba 60 000 žiadostí o vydanie odpisov, výpisov a potvrdení z archívnych materiálov. Pre potreby inštitúcií vyhotovili takmer dva milióny materiálov.

(SITA, an;zd), 0163