Pergamen je prírodný materiál. Ide vlastne o špeciálne spracovanú zvieraciu kožu. Používal sa v minulosti ako materiál, na ktorý sa písalo prípadne sa využíval v knihárstve na výrobu knižnej väzby. Využívaný bol hlavne pre jeho výborné chemické a mechanické vlastnosti a aj pre veľkú odolnosť voči vonkajším degradačným vplyvom. Medzi najzákladnejšie vlastnosti patrí: dobrá štiepateľnosť, zmršťuje sa pri vyšších teplotách, aj vlhký pergamen má veľkú odolnosť voči mikroorganizmom a je pomerne pevnejší a stabilnejší ako useň. Existuje niekoľko druhov pergamenu. Delia sa podľa typu kože , z ktorého je vyrobený alebo spôsobu spracovania.
Druhy pergamenu: 1. z koží – ovčie, kozie, bravčové
2. vellum – z teľacej kože (jemný materiál)
3. južný (Taliansko) – brúsená len mäsová časť
4. severný (Nemecko) – brúsené obidve strany
5. byzanský – lesklý a hladký
6. deložný – výrabaný z nenarodených zvierat
7. zlatotepecký – je vyrábaný z častí čriev

Štruktúra pergamenu
Keďže pergamen je vyrábaný z rôznych druhov koží aj jeho štruktúra ja rôzna. Podľa pôvodu a spôsobu spracovania je štruktúra rôzna ale chemická stavba je rovnaká. Základnou stavebnou jednotkou je kolagén. Jeho vlákna sú spojené do zväzkov a obalené ďalšou bielkovinou- elastínom. Okrem spomínaných bielkovín sa tam nachádzajú aj ďalšie – nevláknité bielkoviny a glykoproteíny. Okrem toho sa v pergamene nachádza určité množstvo vápnika, tuku a vody. A čiastočne aj dusíkaté zlúčeniny ako produkt prirodzenej degradácie.
Priečnym rezom môžeme na pergamene rozoznať dve vrstvy: 1. papilárna (jemné väzivo) a 2. retikulárna (hrubšie väzivo)

Vlastnosti pergamenu
Samotná štruktúra pergamenu predurčuje určité vlastnosti. Ako je absorcia vody a s ňou súvisiace bobtnanie. Pre vlastnosti pergamenu je dôležitý obsah tukov a chemická odolnosť.
Obsah vlhkosti – obsah vody v pergamene závisí na teplote a vlhkosti okolia, štruktúre pergamenu, obsahu hydrofilných a hydrofóbnych látok. Voda v štruktúre pergamenu potom ovplyvňuje jeho ďalšie vlastnosti (bobtnanie, pevnosť, pružnosť). Ak je teda pergamene príliš málo obsahu vody (menej ako 40%), menia sa aj jeho vlastnosti. Je neohybný a náchylnejší na mechanické poškodenie. Pergamen je tvrdý a neohybný. Naopak, ak sa v ňom nachádza príliš veľa vody (viac ako 80%) dochádza k deformácii okrajov listu a pergamen je náchylnejší na mikrobiologické napadnutie. Voda sa v pergamene viaže v troch formách: a) voľná b) viazaná c) pevne viazaná
Obsah tuku – tukové zložky prechádzajú jednak zo suroviny a jednak počas technologického procesu. Obsah tuku má vplyv na radu vlastností pergamenu (pevnosť, pružnosť, priepustnosť vody). Rozdelenie tuku v pergamene je nerovnomerné, väčšie množstvo sa nachádza na povrchu. Obsah tuku sa zisťuje pomocou extrakcie.
Teplota zmrštenia – zmrštenie pergamenu vplyvom zvýšenej teploty je dané schopnosťou kolagénu rýchlo kontrahovať pri teplotách 58° – 68°C vplyvom uvoľnenia priečnych väzieb. Ide o nenávratný proces. Postupným zahrievaním pergamenu za sucha nedochádza k žiadnym podstatným zmenám. Za sucha ja totiž pergamen podstatne odolnejší ( až do 150°C). Naopak, pri účasti vody dochádza k degradácii už pri 40°C.

Fyzikálno-mechanické vlastnosti – táto skupina vlastností súvisí do značnej miery zo štruktúrou pergamenu. Vláknité usporiadanie kolagénových reťazcov dáva pergamenu výborné mechanické vlastnosti (pevnosť v ťahu, ťažnosť, pružnosť a odolnosť proti opakovanému ohybu).