Renesančné trulice IV
1.1.3. ARCHITEKTONICKÁ INTARZIA
Kombinácia intarzie a plastickej rezbárskej dekorácie sa uplatnila vo výzdobe truhlice XI. (obr. XI) z kaštieľa v Topoľčiankach (č.ÚZKP. 10461). Truhlica XI. je členená podobne ako veľká časť intarzovaných spišských prác. Štyri pilastre s iónskymi hlavicami oddeľujú tri polia rámované edikulami. Stredné širšie pole s architektonickou intarziou tvorí perspektívny pohľad do ulice v oblúku strednej edikuly lemovanom rastlinnými motívmi. Uplatnili sa aj geometrické prvky šikmo prebiehajúcich pásov popod členiace pilastre, či v slovenskej tvorbe obľúbené obdĺžne výplne s motívom kosoštvorca v strede, ktoré sa objavovali nielen v intarzovanej podobe, ale tiež v plastickej rezbárskej forme. Kvalitná rezbárska práca sa presadila v bočných poliach s kvádrovanými edikulami vyplnenými symetricky usporiadanými akantovými rozvilinami s dvojicou vtáčích hláv. Podobne ako iné príklady ornamentálnych výplní kombinujúcich zvieracie a rastlinné prvky (truhlice IV.,V.), aj tu utvárajú hlavy vtákov línie vychádzajúce z rastlinných foriem a telá zvierat sa tak medzi rastlinnou ornamentikou strácajú.
Intarzia zobrazujúca pohľad na architektúru nepatrí medzi rozšírené motívy vo výzdobe slovenských truhlíc. Okrem truhlice XI. z kaštieľa v Topoľčiankach, predstavuje tento typ výzdoby rozšírený najmä v prvej polovici 16. storočia na
XI. Truhlica s architektonickou intarziou, Spiš (?), 1. polovica 17. stor., v. 75, š. 182, hl. 82 cm, Topoľčianky – kaštieľ, č.ÚZKP. 10461
východoslovenských kostolných laviciach45, iba truhlica II. z Kežmarku, datovaná
takisto už prvou polovicou 16. storočia. Architektúra vysokých štíhlych veží
45 Kostolnými lavicami zdobenými architektonickou intarziou sa podrobnejšie zaoberá kapitola „Intarzia geometrických foriem“ v súvislosti s kežmarskými truhlicami I. a II., zo začiatku 16. storočia.
kežmarskej truhlice II., ani pohľady na členité scenérie stredovekých miest, známe z kostolných lavíc, spojiteľných s touto truhlicou, majú však charakter vzdialený truhlici XI. z kaštieľa v Topoľčiankach. Priestorové tendencie, dôsledne uplatňujúce princíp perspektívy možno spomedzi slovenských prác najmä s chórovou lavicou Langovcov z Kežmarku (obr. 2), ktorej charakter dokladá vplyv juhonemeckého intarzovaného nábytku. Práve v tejto oblasti je zrejme potrebné hľadať aj pôvod truhlice, označenej v evidencii Pamiatkového Úradu v Bratislave ako pravdepodobne slovenskú prácu pochádzajúcu z prvej polovice 17. storočia46. Podobné motívy architektonických intarzií nachádzame aj v oblasti východného Švajčiarska, odkiaľ pochádza napríklad truhlica z roku 1565 (obr. 26)47 z Múzea v Norimbergu s takouto výzdobou v dvoch edikulových poliach. Rovnako je členená i juhonemecká truhlica pochádzajúca pravdepodobne z Augsburgu z roku 1576, uložená dnes v Bavorskom národnom múzeu v Mníchove (obr. 27)48. Truhlica je doplnená aj bohatou rezbárskou ornamentálnou výzdobou. Podobné motívy rozvíjal vo svojich prácach aj majster H.S., ktorý pôsobil okolo polovice 16. storočia v oblasti Bodamského jazera49. Medzi jeho práce patria napríklad kazetové interiérové dvere zo zámku Haldenstein pri Chure (obr. 28) datované rokom 1548, či truhlica (obr. 29)
pochádzajúca z roku 155150.
Je možné, že spätosť Slovenska s nemeckým prostredím v danom období, viedla k rozšíreniu tohoto typu architektonických intarzií aj v nábytkovej tvorbe na našom území. No podobný príklad sa medzi truhlicami zachovanými v muzeálnych zbierkach zatiaľ nepodarilo zistiť.
1.1.4. INTARZIA S FIGURÁLNYMI MOTÍVMI
Výnimočným príkladom intarzie s figurálnym zobrazením je truhlica XII. (obr. XII) z Východoslovenského múzea v Košiciach (inv.č. 47421), ktorá podľa informácií pôvodného majiteľa pochádza z majetku šľachtickej rodiny Palocsayovcov z Plavča51. Truhlica je vysadená na štyri soklovité nohy. Jej čelná doska uplatňuje
46 Archív Pamiatkového Úradu, Bratislava.
47 Jej zobrazenie uvádza Falke. Falke, O.: c.d., s.156.
48 Kreisel, H.: c.d., obr. 197.
49 V štyridsiatych rokoch 16. storočia prerušil svoju činnosť v oblasti Allgäuer a presunul sa do
východošvajčiarskeho Thurgau, južne od Bodamského jazera. V jeho prácach pretrváva vplyv
Flötnerovej tvorby. Kreisel, H.: c.d., s. 71.
50 Dvere i truhlica sa dnes nachádzajú v Zámockom múzeu na zámku Köpenick pri Berlíne. Falke, O.:
c.d., s. 153-154.
51 Tento údaj je zaznamenaný v evidenčnom liste truhlice v archíve Východoslovenského Múzea
v Košiciach.
zriedkavejšie členenie na dve polia ohraničené štyrmi pilastrami, medzi ktorými je umiestnená len úzka vpadnutá lišta s geometrickou výzdobou a s ozdobným tepaným kovaním zámku s kľúčom. Tento typ členenia čelnej dosky uplatňuje spomedzi nám známych truhlíc aj spišská truhlica XXIII. z múzea v Markušovciach zo záveru 17. storočia, truhlica XX. z Levoče, datovaná okolo roku 1700, truhlica XV. pravdepodobne rovnako spišskej proveniencie z konca 17. storočia, neskororenesančná práca s prvkami baroka, truhlica XVII. z Huncoviec, z roku 1692. Zdá sa, že ide o výstavbu typickú pre neskoré práce záveru 17. storočia. Intarzia vytvorená z rôznofarebných dýh utvára na pilastroch motívy rozvilín známe zo spišských prác, blízke najmä truhliciam IV. a V. z prvej polovice 17. storočia. Rovnakým spôsobom je poňaté aj rámovanie oblúkov v oboch vpadnutých poliach s figurálnou výzdobou. Rozvilinové motívy sa uplatnili aj na kazetách bočných stien s kovaniami, ktoré rámujú geometrické intarzie s motívom diamantov. Tieto rovnako pripomínajú levočskú tvorbu a to konkrétne výzdobu skrine z Východoslovenského múzea v Košiciach (obr. 12) z polovice 17. storočia52. Bohato profilované rímsy
fasádu truhlice, pričom spodná rímsa je obohatená o motív vlnitej lišty, obľúbený na
52 Skriňa z Košíc je podrobnejšie popísaná v kapotole „Intarzia s rastlinnými motívmi“. V súvislosti s truhlicou IV. ju spomína aj Zlinszky-Sternegg. Zlinszky-Sternegg, M.: c.d., s. 69.
východoslovenských, najmä spišských prácach v priebehu celého 17. storočia, no jeho použitie je v závere storočia omnoho častejšie. Figurálne scény v poliach oblúkov predstavujú výjavy Zvestovanie a Pokušenie Adama a Evy v jasne čitateľných, zaužívaných schémach vystupujúcich z tmavého pozadia. Tieto zobrazenia ponúkajú otázku, či pôvod truhlice môže súvisieť s cirkevným prostredím. Z rodu Palocsayovcov, ktorý údajne truhlicu pôvodne vlastnil, pochádzal aj významný cirkevný hodnostár Ján Palocsay, ktorý bol od roku 1511 spišským prepoštom až do roku 1544, kedy sa vzdal tejto funkcie, keďže sa stal stúpencom novokrstencov53. Súvislosť s jeho osobou je však málo pravdepodobná, keďže truhlica nesie znaky neskoršieho obdobia a v rámci nich sa prelínajú motívy uplatňované v prvej i v druhej polovici 17. storočia, čo naznačuje, že práca s najväčšou pravdepodobnosťou vznikla okolo polovice 17. storočia.
Sídlom rodu Palocsayovcov bol hrad Plaveč, situovaný na hraniciach s Poľskom, ktorý chránil obchodnú cestu smerujúcu cez Šariš smerom na Krakow54. Hrad leží v tesnej blízkosti hraníc spišského územia. Hoci je truhlica XII. figurálnymi výjavmi vytvorenými technikou intarzie medzi slovenskými prácami výnimočná, detaily rastlinných rozvilín a geometrických prvkov, nesú zjavnú pečať vplyvnej spišskej tvorby okolo polovice 17. storočia. Ak aj truhlica nevznikla na objednávku Palocsayovcov, je pravdepodobné, že bola realizovaná v niektorom zo spiškých miest, preslávených stolárskymi dielňami, akými boli najmä Kežmarok a Levoča. Mnoho prvkov, rozšíreným v levočských prácach, svedčí o pravdepodobnom vzniku práve v tomto spišskom meste.