“Fresky boli schované pod vrstvami, ktoré v šesťdesiatych rokoch minulého storočia odkryli bez účinnej konzervácie. Odvtedy odolávali vplyvom prostredia, najmä vlhkosti. Tá sa pri omšiach, keď sa sústredilo veľa ľudí, zvyšovala. Dnes sú poškodené,” povedal archeológ Peter Baxa z Pamiatkového úradu v Bratislave.

Fresky v Kostoľanoch sú výjavy zo Starého a Nového zákona. Zaniknuté vrstvy teraz výskumníci hľadajú. “Pomocou infračervených kamier sa pozeráme doslova pod fresky a v ich póroch hľadáme stopy starých vrstiev,” povedala pražská kunsthistorička Jana Maříková-Kupková. Výstupy z kamery zaznamenávajú v počítači. Chcú zistiť, kedy výjavy vznikli, vysvetliť ich, nájsť medzi nimi súvislosti. Zároveň ich pripravujú na reštaurovanie. Už dnes výskumníci vedia, že fresky nevznikli v rovnakom období.

“Hoci výskum potrvá päť rokov, máme dôvod predpokladať, že tento kostol vznikol skôr ako ako v 11. storočí,” povedal Peter Baxa. Napovedá tomu doterajšie skúmanie fresiek i archeologické nálezy z okolia kostola, napríklad minca Štefana I. Navyše kostoľanský kostol je stavebne takmer rovnaký ako ten v Kopčanoch, ktorý výskumníci pod vedením Petra Baxu už časovo zaradili do obdobia Veľkej Moravy. Archeológ pripúšťa, že môže mať aj vzťah k veľkomoravskému kláštoru benediktínov na Zobore. (bej)