Archeologický výskum pod vedením Tatiany Štefanovičovej zo Slovenského archeologického a historického inštitútu (SAHI) na území bývalej Vydrice pod hradným vrchom v Bratislave, bude pokračovať až do februára budúceho roka. Pôvodne sa mal výskum, ktorý sa začal koncom júna tohto roka, skončiť koncom decembra, archeológovia však požiadali o predĺženie termínu. “V jednom zo skúmaných areálov máme ešte kamennú deštrukciu, ktorú musíme preskúmať. Preto sme požiadali o možnosť doskúmať ju aj po novom roku, našťastie máme predĺžený termín do februára,” povedala pre agentúru SITA Štefanovičová.

Ako ďalej uviedla, pravdepodobne najstarším nájdeným nálezom, ktorý sa podarilo v tejto časti Podhradia nájsť, je časť sídliska, malý krčiažtek s uškom a praslen na pradenie. Nálezy by totiž mohli byť praveké, mohli by pochádzať zo staršej doby železnej, čiže z halštatského obdobia. Štefanovičová priznáva, že súvislejšiu vrstvu sa im nepodarilo nájsť. “Možno tam bolo veľké osídlenie aj v praveku, viac sme toho ale nenašli. Územie bolo totiž v novoveku výrazne prestavané, pribudli nové domy či infraštruktúra, viac sa toho asi nezachovalo,” vysvetlila Štefanovičová. Zároveň doplnila, že v súvislosti s keltskou vrstvou pravdepodobne toho veľa už nenájdu. Archeologický tím v tomto prípade preskúmal terén až na skalné podlažie. “Antropogénne vrstvy vytvorené človekom tam už nemôžu byť, sme až na prírodnej skale. Nemôžem ale vylúčiť, že niekde vyššie na skale by mohla byť staršia vrstva ako keltská. Zatiaľ sme ju ale nenašli,” konštatovala.

Archeológov veľmi prekvapilo najmä objavenie mohutných kamenných múrov, ktoré by mohli pochádzať z obdobia vrcholného stredoveku, pravdepodobne z 13. storočia. Archeológovia totiž vôbec nečakali, že by sa v Podhradí mohli v minulosti nachádzať podobné stavby. Okrem toho bola Vydrica známa ako mestská časť, ktorá sa formovala od 13. storočia, výraznejšie až od 17. storočia. Nedávno sa archeologickému tímu podarilo v areáli najbližšie k Novému mostu vybúrať vchod do veľkej pivnice, ktorá by mohla byť gotická alebo neskorogotická. Datovaná by mohla byť do konca 15. storočia a súvisieť by mohla so spomínanými vonkajšími múrmi, kde sa našla aj konzola a ďalší vstup do inej pivnice. Archeológovia teda gotické a neskorostredoveké nálezy nepredpokladali.

Podľa Štefanovičovej je zaujímavá aj úžľabina, ktorá má v niektorých miestach hĺbku až šesť metrov. Nachádza sa v Podhradí smerom k Rybárskemu cechu, skalný terén totiž niekde vychádza dosť vysoko nad terén súčasný. Archeologička predpokladá, že úžľabina bola v minulosti zaplavovaná vodou pri zdvihnutí hladiny Dunaja. Z keltského obdobia, teda z doby laténskej, nie sú vrstvy ešte dôkladne preskúmané. Opakom je vrstva Slovanov. “Je tam niekoľko pomerne hrubých vrstiev, terén bol pravdepodobne vyrovnávaný. Keď sa zdvihla hladina rieky, ľudia odtiaľ odišli, keď voda padla, naviezli tam zem a terén vyrovnali. Materiál nie je časovo odlišný, pochádza najmä z prvej polovice 10. storočia a 9. storočia,” povedala Štefanovičová.

Zároveň priznala, že neočakávali ani nálezy z 15. storočia. Archeológovia totiž predpokladali, že sa objavia novoveké nálezy, čiže od 17. do 19. storočia. Informácie boli známe už z katastrálnych plánov a parcelácie územia daného obdobia. “Že sa nájde ešte niečo pod tým, to sa nevedelo. Je to nóvum, teda až na Vodnú vežu,” doplnila Štefanovičová. K zaujímavým nálezom okrem mincí či nádob patria aj rôzne predmety na písanie, tzv. stilos. Podľa archeologičky by sa mohol v budúcom projekte nejakým spôsobom objaviť gotický komplex, iné nálezy by sa len ťažko prezentovali, jedine na výstave. Niektoré nálezy sú totiž v hĺbke päť až šesť metrov.

Štefanovičová dodala, že nie všade sú “historické” vrstvy rovnomerne rozdelené. “Niekde je na skalnom podlaží latén, čiže Kelti, a na to ide hneď novovek. Niekde sú Kelti, na nich je slovanská vrstva, potom neskorý stredovek a následne novovek,” doplnila archeologička.