Bratislava 29. decembra (TASR) – Slovenská republika si pripomína pätnáste výročie svojho vzniku, keď došlo k rozdeleniu Českej a Slovenskej federatívnej republiky (ČSFR). Obnova.sk a TASR v tejto súvislosti vydáva chronológiu rozdelenia ČSFR, ktorá má tri časti. Prvá časť sa končí voľbami v roku 1990, druhá voľbami v roku 1992 a tretia zánikom federácie 31. decembra 1992.

31. októbra 1989 – Česká národná rada (ČNR) a Slovenská národná rada (SNR)
napriek niektorým negatívnym postojom u slovenskej strany vyslovili súhlas s ideou
jedinej ústavy pre celú federáciu.
16. novembra 1989 – V Bratislave sa uskutočnila demonštrácia študentov pri príležitosti
Medzinárodného dňa študentstva. Protestujúci pochodovali k budove ministerstva školstva.
Predniesli požiadavky súvisiace so zlepšením kvality vzdelávania, demokratizácie
spoločnosti a školstva atď.
17. novembra 1989 – V rámci Medzinárodného dňa študentstva došlo v Prahe na Národnej
triede k veľkej demonštrácii, ktorej násilné potlačenie odštartovalo prelomové
politické zmeny v krajine, čo malo za následok pád socializmu.
19. novembra 1989 – V Prahe oficiálne ustanovili Občianske fórum (OF). V hlavnom meste
Slovenska, v priestoroch Umeleckej besedy, sa stretlo približne 500 ľudí. Z nich sa až
300 pripojilo svojím podpisom k protestu proti zásahu Verejnej bezpečnosti v Prahe 17.
novembra. V Bratislave, v byte Jána Langoša, bolo založené hnutie Verejnosť proti násiliu
(VPN). Milan Kňažko bol v tom čase v Prahe. Nadväzujúc na svoje predchádzajúce
antikomunistické vystúpenia ešte v čase socializmu sa stal členom OF.
21. novembra 1989 – Na Šafárikovom námestí v Bratislave v blízkosti auly Univerzity
Komenského sa zhromaždili študenti, ktorí vyslovili požiadavky na demokratizáciu
spoločnosti a na prešetrenie pražských udalostí zo 17. novembra.
21. novembra 1989 – Došlo k prvému stretnutiu medzi predstaviteľmi OF a vtedajším
predsedom československej vlády Ladislavom Adamcom, ktorý o stretnutie s Václavom
Havlom ešte v tom čase nemal záujem.
22. novembra 1989 – Konal sa prvý míting na Námestí SNP v Bratislave.
25. novembra 1989 – VPN vydala vyhlásenie, ktoré sa zhodovalo s demokratickými požiadavkami
OF, pričom jednoznačne stálo na pozícii silnej federácie.
28. novembra 1989 – Ján Čarnogurský (nedávno prepustený z väzenia), ktorý sa v mene
VPN v predchádzajúcich dňoch spojil s predstaviteľmi OF, spolu s Václavom Havlom
predložili predsedníctvu vlády spoločné požiadavky oboch hnutí. Napríklad zrušenie
cenzúry, zrušenie vedúcej úlohy KSČ atď.
29. novembra 1989 – V Ústave Československej socialistickej republiky hlasovaním vo
Federálnom zhromaždení (FZ) odstránili článok 4.) o vedúcej úlohe KSČ a o výchove
v duchu marxizmu-leninizmu.
30. novembra 1989 – SNR prijala demisiu svojho predsedu Viliama Šalgoviča. Za predsedu
slovenského parlamentu zvolili Rudolfa Schustera, člena ÚV KSS a predsedu Krajského národného
výboru Východoslovenského kraja.
5. – 7. decembra 1989 – Tvorila sa nová česko-slovenská vláda, v ktorej sa
predstavitelia komunistickej strany prvýkrát od roku 1948 dostali do menšinového
postavenia. Dovtedajší komunistický premiér Ladislav Adamec bol pri jej zostavovaní
neúspešný, preto 7. decembra podal demisiu. Poverenie na zostavenie vlády následne
dostal od vtedajšieho prezidenta ČSSR Gustáva Husáka Marián Čalfa, ktorý bol
takisto členom KSČ, ale po novembrových udalostiach sa stal členom VPN.
6. decembra 1989 – Slovenská národná rada z dôvodu transparentnosti vtedajšieho
federatívneho usporiadania oprávnene pozmenila svoje rozhodnutie o existencii iba jednej
ústavy na území vtedajšieho ČSSR. Slovenský parlament rozhodol o vytvorení najskôr
samostatných ústav oboch republík a až potom by došlo ku vzniku ústavy celej federácie.
10. decembra 1989 – Prezident ČSSR Gustáv Husák vymenoval novú Vládu národného
porozumenia na čele s Mariánom Čalfom. Gustáv Husák následne zo svojej funkcie
abdikoval. OF a VPN oficiálne oznámili kandidatúru Václava Havla na úrad prezidenta.
12. decembra 1989 – Ústredný výbor Národného frontu Slovenskej socialistickej
republiky schválil kandidatúru na post prezidenta ČSSR muža pražskej jari Alexandra
Dubčeka. Za jeho kandidatúru sa postavila i Demokratická strana a predsedníctvo SNR.
To zároveň vymenovalo novú vládu SSR na čele s dovtedajším ministrom spravodlivosti
Milanom Čičom, ktorý bol nominantom Komunistickej strany Slovenska. Vládu tvorilo deväť
nestraníkov, šesť komunistov a iba jej podpredseda Vladimír Ondruš bol členom VPN.
Neskôr sa stal členom tohto hnutia aj Milan Čič.
19. decembra 1989 – Česká národná rada (ČNR) nakoniec akceptovala situáciu v SNR a
takisto pozmenila svoje uznesenie z 31. októbra 1989 o jednej federálnej ústave a súhlasila
najskôr s vypracovaním ústav pre každú republiku (SR a ČR) osobitne.
28. decembra 1989 – Alexandra Dubčeka zvolili za predsedu FZ po tom, ako sa po predchádzajúcej
dohode s Václavom Havlom, ktorá čiastočne vznikala za nejasných okolností, vzdal
kandidatúry na post prezidenta vtedajšej federácie.
29. decembra 1989 – Václav Havel bol vo FZ aklamáciou (jednohlasne) zvolený za
prezidenta Československej socialistickej republiky.
23. januára 1990 – Na schôdzi FZ predložil prezident Václav Havel svoje návrhy ústavného
zákona, prostredníctvom ktorého by sa zmenil dovtedajší názov federálneho štátu.
Podľa jeho návrhu namiesto názvu Československá socialistická republika sa mal štát
volať Československá republika. Ponúkol aj návrh štátneho znaku, ktorý mal tvoriť
český lev, slovenský dvojkríž a moravská orlica. Prezidentove návrhy na tejto schôdzi
nemohli byť prijaté z procedurálnych dôvodov.
30. januára 1990 – Akčný výbor Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV zvolal
zhromaždenie, ktoré odmietlo Havlov návrh štátneho znaku z historických a heraldických
dôvodov.
6. februára 1990 – Nové, rekonštruované predsedníctvo ČNR vymenovalo za premiéra Českej
socialistickej republiky Petra Pitharta.
8. februára 1990 – Na stretnutí premiérov oboch republík Milana Čiča (SSR) a Petra
Pitharta (ČSR) obaja dospeli k názoru, že musí dôjsť k posilneniu pozícií oboch
republík vo federácii, pričom sa dohodli, že sa vzdajú funkcie podpredsedu vo federálnej
vláde.
17. februára 1990 – V Nitre sa konal sa ustanovujúci zjazd Kresťanskodemokratického
hnutia (KDH). Jeho predsedom sa stal Ján Čarnogurský.
28. februára 1990 – Vláda Slovenskej socialistickej republiky vyslovila návrh, aby názov
štátu znel Česko-Slovensko, aby sa zdôraznilo, že federáciu tvoria dva štátoprávne
národy.
1. marca 1990 – SNR schválila návrh ústavného zákona, ktorým zmenila názov zo
Slovenskej socialistickej republiky na Slovenskú republiku (SR). Jej oficiálnym znakom
sa stal dvojkríž na trojvrší a mala modro-bielo-červenú vlajku. SNR prijala
stanovisko za názov štátu Federácia Česko-Slovensko.
6. marca 1990 – ČNR odsúhlasila zmenu názvu republiky z Českej socialistickej
republiky na Českú republiku (ČR). ČNR posledné stanovisko SNR v súvislosti s názvom
spoločného štátu až na jedného poslanca odmietla.
7. marca 1990 – Registráciou v Bratislave bola oficiálne založená ponovembrová
Slovenská národná strana (SNS).
21. marca 1990 – SNS zverejnila svoje Programové vyhlásenie, v ktorom bolo jedným z
hlavných cieľov strany dosiahnuť úplnú štátnu samostatnosť Slovenska.
29. marca 1990 – Federálne zhromaždenie prijalo nový názov štátu – Československá
federatívní republika (v českom jazyku) a Česko-slovenská federatívna republika (v
slovenskom jazyku).
30. marca 1990 – SNR i vláda SR neprijali novoprijatý názov štátu, lebo graficky aj
lexikálne nedokumentoval, že ide o federáciu dvoch štátov.
6. apríla 1990 – Na stretnutí politikov s prezidentom republiky Václavom Havlom v Lánoch
sa dospelo k rozhodnutiu, že opäť musí dôjsť k zmene názvu štátu. Politickí
predstavitelia oboch častí federácie dospeli k názvu Česká a Slovenská Federatívní
(čes.) respektíve Federatívna (slov.) republika.
10. – 11. apríla 1990 – Český premiér Petr Pithart a jeho slovenský partner Milan
Čič sa stretli v Lanařiciach u Strakoníc. Slovenský predseda vlády predniesol
predstavu existencie spoločného štátu tvorenú zdola, keď by najskôr vznikli ústavy
republík s kompetenciami atď.
20. apríla 1990 – Federálne zhromaždenie schválilo nový názov štátu Česká a
Slovenská Federatívna/Federatívní Republika (ČSFR).
8. – 9. júna 1990 – V prvých ponovembrových slobodných parlamentných voľbách vyšli
výrazne víťazne Občianske fórum v Čechách a Verejnosť proti násiliu (29,34
percenta) na Slovensku. Na Slovensku KDH získalo 19,20 percenta, SNS 19,94 %, KSS 13,34
%, Maďarská koalícia 8,66 percenta.