Chronológia rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky – 2. časť.

Zdroj: www.obnova.sk26. júna 1990 – Začala sa ustanovujúca schôdza novozvolenej SNR. Jej predsedom sa
stal František Mikloško.
27. júna 1990 – Predsedníctvo SNR vymenovalo novú, povolebnú vládu (koalícia VPN –
KDH)) na čele s Vladimírom Mečiarom.
27. júna 1990 – Federálne zhromaždenie za svojho predsedu opätovne zvolilo Alexandra
Dubčeka. Prezident Václav Havel vymenoval novú vládu ČSFR na čele s Mariánom Čalfom
(VPN).
29. júna 1990 – Premiér Vladimír Mečiar predstavil v SNR Programové vyhlásenie vlády.
5. júla 1990 – Za prezidenta ČSFR bol znovu zvolený Václav Havel.
9. júla 1990 – Premiéri oboch republík Petr Pithart a Vladimír Mečiar sa stretli v
Luhačoviciach, kde rokovali o budúcnosti ČSFR. Slovenský predseda vlády vyjadril názor,
že občania Slovenska sú za spoločný štát.
8. – 9. augusta 1990 – V Trenčianskych Tepliciach predstavitelia vlád ČR a SR za účasti
zástupcov vlády ČSFR rokovali o vymedzení kompetencií medzi federáciou a
republikami. Predstavitelia oboch častí federácie sa okrem iného dohodli o jej
sformovaní zdola. Najprv mali byť vytvorené ústavy republík, na ktoré by nadviazala
ústava federácie.
14. augusta 1990 – Deväť slovenských politických strán vrátane SNS, sformovaných do
tzv. Národného bloku, prijalo vyhlásenie obsahujúce okrem odmietnutia viacerých záverov
z rokovania v Trenčianskych Tepliciach aj výzvu za úplne nezávislé Slovensko.
10. – 11. októbra 1990 – Premiéri vlád – Vladimír Mečiar (SR), Petr Pithart (ČR) a
Marián Čalfa (ČSFR) sa spolu s podpredsedami vlád na stretnutí Piešťanoch dohodli,
že po prerozdelení funkcií medzi jednotlivé republiky sa musí naďalej zachovať
existencie schopná federácia.
23. októbra 1990 – V kaviarni Krym v Bratislave (dnešný Pub Trafená hus) sa zišiel prípravný
výbor Memoranda iniciatívy za zvrchované Slovensko. Tá písomne zostavila výzvu
"61 krokov k slovenskej samostatnosti", ktorú 27. októbra zverejnil denník
Smena.
28. októbra 1990 – V Slavkove pri Brne sa uskutočnilo stretnutie prezidenta ČSFR – Václava
Havla, predsedov vlád ČSFR – Mariána Čalfu, ČR – Petra Pitharta a SR – Vladimíra Mečiara
a ďalších popredných činiteľov politického života z oboch častí štátu. Napriek
sporom pokiaľ ide o kompetencie a štátoprávne usporiadanie federácie českí a
slovenskí predstavitelia prijali Deklaráciu k 72. výročiu vzniku republiky. Účastníci
stretnutia sa tiež dohodli pripraviť nový kompetenčný zákon, ale na prepracovanejšom
štátoprávnom usporiadaní ČSFR sa nezhodli.
5. novembra 1990 – V Hrzánskom paláci v Prahe sa uskutočnilo rokovanie predsedov vlád
ČR, SR a federácie o prerozdelení kompetencií na republikovej a federálnej úrovni.
6. novembra 1990 – Vláda SR odsúhlasila návrh nového kompetenčného zákona.
7. novembra 1990 – Vláda ČR schválila návrh nového kompetenčného zákona.
8. – 9. novembra 1990 – Vláda ČSFR v zásade súhlasila s pripraveným návrhom nového
kompetenčného zákona, ale pred jeho prijatím chcela do neho presadiť určité zmeny.
10. – 11. novembra 1990 – Rokovanie troch predsedov vlád (SR, ČR a ČSFR) spolu s
predstaviteľmi a poslancami víťazných hnutí (VPN a OF) z posledných volieb sa konalo
v Modre – Harmónii. Slovenský premiér Vladimír Mečiar vyjadril stanovisko vlády SR,
ktorá zmeny už dohodnutého kompetenčného zákona požadované federálnou vládou
považovala za neprijateľné.
12. – 13. novembra 1990 – Na stretnutí predstaviteľov všetkých troch vlád,
parlamentov a prezidenta v Prahe na Úrade predsedníctva vlády ČSFR a neskôr v Hrzánskom
paláci sa dosiahol kompromis v súvislosti s návrhom nového kompetenčného zákona.
15. novembra 1990 – Vláda ČSFR bez ďalších požadovaných zmien odsúhlasila návrh
nového kompetenčného zákona.
16. novembra 1990 – Viacerí predstavitelia verejného života z radov VPN vystúpili s
manifestom Iniciatíva na obranu demokracie, v ktorom okrem iného odmietli manifest 61
krokov k slovenskej národnej samostatnosti.
19. novembra 1990 – Slovenská vláda schválila kompromisný návrh kompetenčného zákona.
20. novembra 1990 – SNR schválila kompromisný návrh kompetenčného zákona a podala ho
ako iniciatívny návrh na prerokúvanie do FZ.
29. novembra 1990 – ČNR rokovala o návrhu kompetenčného zákona, ktorý aj prijala,
ale v inej podobe a inak ako ho odsúhlasila SNR. V tejto forme ho ČNR podala ako
pozmenený iniciatívny návrh do FZ. ČNR vo svojom pozmenenom návrhu ponechávala federálnym
orgánom väčšie právomoci. Z týchto dôvodov FZ rokovalo až o dvoch návrhoch
kompetenčného zákona.
1. decembra 1990 – KSS sa začala transformovať na novú ľavicovú stranu sociálnodemokratického
charakteru. Prijala názov KSS-SDĽ, pričom časom mohlo predsedníctvo strany názov KSS
kedykoľvek zrušiť a ponechať iba SDĽ.
5. decembra 1990 – Česká vláda musela rokovať o probléme, ktorý nastal v súvislosti
s prijímaním rozdielnych návrhov kompetenčného zákona v národných radách. Česká
vláda prijala uznesenie, že o konečnom návrhu kompetenčného zákona rozhodne FZ.
6. decembra 1990 – Rozšírené predsedníctvo vlády SR vedené Vladimírom Mečiarom prišlo
do Prahy. Vladimír Mečiar vraj v mene celej slovenskej vlády podľa oficiálneho vyhlásenia
Úradu českej vlády na neformálnom rokovaní vyhlásil, že zmeny kompetenčného zákona,
ktoré vznikli na pôde ČNR, sú porušením dohôd z Trenčianskych Teplíc. Ak by vraj
takýto pozmenený návrh kompetenčného zákona na rozdiel od toho dohodnutého z 12. –
13. novembra v Prahe prijalo FZ, tak SNR podľa neho vyhlási nadradenosť svojich zákonov
nad federálnymi. Nakoniec všetci zúčastnení dospeli k novému, prijateľnejšiemu
kompromisu.
7. decembra 1990 – Český premiér Petr Pithart informoval svoju vládu a ČNR o výsledkoch
rokovaní z predchádzajúceho dňa. ČNR poverila premiéra Pitharta ďalšími
rokovaniami s predstaviteľmi Slovenska, avšak odmietla, aby sa realizovali pod nátlakom.
12. decembra 1990 – FZ po dlhých rokovaniach schválilo novelu Ústavného zákona o čs.
federácii č. 143/1968 Zb. v 16 článkoch – tzv. kompetenčný zákon. Išlo o kompromis
z návrhov ČNR a SNR, pričom sa posilnili kompetencie oboch republík.
12. – 13. januára 1991 – Na sneme OF v Prahe sa prijalo vyhlásenie, v ktorom sa OF
menilo na pravicovú stranu s individuálnym členstvom.
26. januára 1991 – ÚV KSS-SDĽ sa rozhodol vymazať v názve strany avizované KSS.
4. februára 1991 – V známej pražskej reštaurácii Vikárka na hrade rokovali
predstavitelia republikových vlád a federácie z prezidentom Václavom Havlom o príprave
nových ústav. Počas tohto rokovania nedošlo k zásadnému dohovoru. Podpredseda vlády
SR Ján Čarnogurský prezentoval svoj názor, aby bola vytvorená zmluva medzi oboma
republikami. Tento návrh bol odmietnutý.
17. februára 1991 – Ďalšie rokovanie v reštaurácii Vikárka o príprave ústav
neprinieslo žiadny konečný dohovor a Čarnogurského návrh zmluvy medzi oboma
republikami federácie bol opäť odmietnutý.
23. februára 1991 – OF sa rozdelilo na pravicový subjekt a na pokračovanie pôvodného
OF následne nazvaného Občianske hnutie. Predsedom pravicovej strany sa stal Václav
Klaus a Občianskeho hnutia Jiří Dienstbier.
3. marca 1991 – Televízne vystúpenie ministra medzinárodných vzťahov SR Milana Kňažka
namiesto plánovaného príhovoru premiéra Vladimíra Mečiara znamenalo rozkol vo vedení
VPN a predznamenalo jeho rozpad.
4. marca 1991 – Uskutočnilo sa tretie rokovanie medzi najvyššími predstaviteľmi oboch
republík a federácie. Ku konkrétnym, rozhodujúcim záverom ani na tomto stretnutí
nedošlo.
3. – 5. marca 1991 – Rozklad VPN pokračoval. Časť jeho predstaviteľov založila v rámci
neho platformu VPN – Za demokratické Slovensko na čele s Vladimírom Mečiarom.
14. marca 1991 – Na námestí SNP v Bratislave došlo k fyzickému napadnutiu prezidenta
ČSFR Václava Havla. Prezident sa priblížil ku skupine manifestujúcich radikálov
oslavujúcich 52. výročie vzniku tzv. slovenského štátu.
28. marca 1991 – Premiéri oboch republík – Vladimír Mečiar (SR) a Petr Pithart (ČR)
sa stretli v Prahe. Obaja predsedovia vlád sa rozhodli najskôr zrealizovať inventarizáciu
vzájomných rozporov a až potom hľadať riešenie štátoprávneho usporiadania
republiky.
3. apríla 1991 – Zverejnili výsledok prieskumu Metodicko výskumného kabinetu (MVK)
Slovenského rozhlasu a Ústavu pre sociálnu analýzu Univerzity Komenského v
Bratislave, podľa ktorých bolo 77 percent obyvateľov SR za spoločný štát Čechov a
Slovákov.
17. apríla 1991 – Najvyšší predstavitelia SR vrátane premiéra Vladimíra Mečiara a
predsedu SNR Františka Mikloška sa stretli s prezidentom ČSFR Václavom Havlom v Lánoch,
kde rokovali o príprave nových ústav.
20. – 21. apríla 1991 – V Olomouci na ustanovujúcom zjazde sa od OF oficiálne odštiepila
jeho pravicová časť a vznikla Občianska demokratická strana (ODS) na čele s Václavom
Klausom.
23. – 24. apríla 1991 – SNR odvolala z postu premiéra SR Vladimíra Mečiara. Zároveň
bol odvolaný z postu podpredsedu vlády Vladimír Ondruš a ďalší šiesti ministri. Do
funkcie predsedu vlády slovenský parlament vymenoval jej dovtedajšieho podpredsedu Jána
Čarnogurského (KDH).
26. – 27. apríla 1991 – Mimoriadny snem VPN v Košiciach potvrdil rozštiepenie hnutia.
2. mája 1991 – Predseda ústavnej komisie slovenského parlamentu Karol Plank zverejnil
informáciu, že sa slovenským a českým odborníkom podarilo nájsť najvýhodnejšie
znenie česko-slovenskej zmluvy.
10. mája 1991 – Predstavitelia oboch republík federácie sa stretli u prezidenta Václava
Havla v Lánoch. Delegácia českého parlamentu predložila návrh zmluvy oboch národných
rád o štátoprávnom usporiadaní celej federácie. Predstavitelia slovenskej delegácie
tento návrh na stretnutí neprijali a žiadali, aby bol nahradený záväznou zmluvou s
platnosťou ústavného zákona.
22. mája 1991 – Český parlament prerokoval na tajnom zasadnutí správu o plánovaných
opatreniach českej vládnej reprezentácie pre prípad nekontrolovateľného rozpadu ČSFR.
31. mája 1991 – Z iniciatívy prezidenta Václava Havla sa v Budmericiach pri Modre
zorganizovalo stretnutie predstaviteľov parlamentných strán z oboch republík, kde sa
rokovalo o konečnom usporiadaní ČSFR.
17. júna 1991 – Na rokovanie v Budmericiach nadviazalo stretnutie toho istého charakteru
v Kroměříži. Okrem SNS všetky strany prezentovali záujem zachovať spoločný štát,
ale s rozličnými predstavami jeho usporiadania. Nakoniec sa všetci prítomní dohodli,
že k rozdeleniu ČSFR môže dôjsť iba referendom.
19. júna 1991 – Poslanci SNS prezentovali v SNR návrh deklarácie zvrchovanosti
Slovenska. Za návrh sa postavili aj viacerí poslanci odštiepenej platformy z VPN – Za
demokratické Slovensko. Deklarácia nebola prijatá.
22. júna 1991 – Z platformy Za demokratické Slovensko, vzniklo na sneme v Banskej
Bystrici Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) na čele s Vladimírom Mečiarom.
18. júla 1991 – FZ odsúhlasilo ústavný zákon o referende, ktorý mal vo svojom znení
ustanovené, že vystúpenie niektorej republiky z federácie sa nesmie uskutočniť inak
ako plebiscitom.
31. augusta 1991 – Na Slovensku sa zrodila iniciatíva Za spoločný štát, ktorá bola
protipólom iniciatívy Za zvrchované Slovensko.
5. – 6. septembra 1991 – V Bratislave sa stretli predsedníctva Slovenskej národnej rady
(SNR) a Českej národnej rady (ČNR), ktoré sa prihlásili ku kontinuite ČSFR a
dohodli, že SNR a ČNR uzavrú zmluvu o zásadách štátoprávneho usporiadania a že
republikové ústavy a federálna ústava musia byť vo vzájomnom súlade.
19. septembra 1991 – ČNR diskutovala o situácii v prípade, ak SNR na svojom rokovaní
23. septembra prijme deklaráciu o zvrchovanosti Slovenska. Poslanci českého parlamentu
prišli k záveru, že jej prijatie by znamenalo nefunkčnosť a zánik federácie. S týmto
názorom sa viacerí predstavitelia Slovenska aj zo strany poslancov nestotožňovali. Ak
by došlo k odhlasovaniu deklarácie zvrchovanosti Slovenska, česká strana by pristúpila
ku krízovému variantu pre prípad spontánneho rozpadu federácie. Poslanci ČNR tiež
vyzvali na vypísanie referenda o ďalšej existencii ČSFR.
22. septembra 1991 – Míting občianskej iniciatívy Za spoločný štát, ktorý sa konal
v Bratislave za účasti popredných predstaviteľov federácie a oboch národných republík,
rušila skupina demonštrantov opačného názoru.
23. septembra 1991 – SNR na svojom zasadnutí (17. schôdza) odmietla deklaráciu o
zvrchovanosti Slovenska.
24. septembra 1991 – Prezident ČSFR Václav Havel vo FZ neúspešne navrhol, aby sa štátoprávna
kríza riešila zákonom o referende a uzavretím zmluvy medzi obidvoma národnými
radami.
22. – 23. októbra 1991 – Na stretnutí predstaviteľov ČNR a SNR v Štiříne znova
prepukli rozpory v súvislosti s prerozdelením kompetencií.
28. októbra 1991 – Prezident ČSFR V. Havel sa zúčastnil pri príležitosti výročia
vzniku Československa na mítingu v Bratislave, počas ktorého ho skupina radikálnych
separatistov zasiahla vajíčkami.
3. – 4. novembra 1991 – Nočné rokovanie medzi predstaviteľmi republikových vlád a vlády
federácie sa konalo vo vidieckom sídle prezidenta ČSFR Václava Havla na Hrádečku pri
Trutnove. Hlava štátu navrhla uzavretie zmluvy medzi oboma národnými radami zastupujúcimi
obe republiky. Zmluva mala zahŕňať vôľu oboch republík o spoločný celok a zároveň
záväzok oboch parlamentov vypracovať ústavy oboch častí federácie tak, aby boli v súlade
s kompetenciami ústavy spoločného štátu. Počas rokovania sa vyskytli rôzne aj závažnejšie
rozpory, ale nakoniec prezidentov návrh prijali a oba republikové parlamenty mali
pripraviť návrh danej zmluvy.
4. novembra 1991 – Poslanci za SNS a niekoľko poslancov z národne orientovanej frakcie
KDH opäť predložilo návrh deklarácie zvrchovanosti Slovenska. Vládnuca koaličná väčšina
v SNR sa odmietla týmto návrhom zaoberať.
5. novembra 1991 – Vláda ČSFR vydala vyhlásenie, podľa ktorého jednou z jej základných
úloh je udržanie spoločného štátu.
6. novembra 1991 – Federálna vláda prijala uznesenie, že ČSFR môže byť funkčná
iba vtedy, keď federálna ústava bude platiť na celom území spoločného štátu a keď
federálne orgány budú mať rozhodujúce kompetencie.
11. – 12. novembra 1991 – V Častej-Papierničke rokovali predstavitelia oboch republikových
parlamentov za účasti prezidenta ČSFR V. Havla o naplnení obsahu zmluvy podľa
prezidentových návrhov z 3. – 4. novembra 1991. Najväčší problém sa vyskytol v chápaní
významu zmluvy a v tom, kto má byť jej subjektom a či má byť zdrojom práva.
Slovenskí predstavitelia chceli, aby bola trvalým zdrojom práva a zároveň nadradená
federálnej ústave.
15. novembra 1991 – SNR schválila uznesenie, že zmluva medzi SNR a ČNR bude trvalým
zdrojom práva.
3. decembra 1991 – Prezident ČSFR Václav Havel inicioval vo FZ návrhy nových zákonov
v súvislosti s prijímaním federálnej ústavy, možností vypísať referendum,
rozpustiť FZ a nakoniec zaviesť namiesto snemovne národov federálnu radu, ktorá by
bola rovnakým podielom delegovaná národnými radami oboch republík. Všetky návrhy
federálny parlament odmietol, alebo ich prezident stiahol späť.
10. januára 1992 – Na stretnutí predsedníctiev národných rád bol dosiahnutý
dohovor, že pri uzatváraní zmluvy o spoločnom štátnom celku budú obe republiky
reprezentované parlamentmi.
21. januára 1992 – FZ neprijalo návrhy prezidenta V. Havla – novelu ústavného zákona
o referende a ústavný zákon o prijatí novej ústavy ČSFR.
23. januára 1992 – V metropole slovenskej časti federácie v Bratislave bola zostavená
komisia, ktorá mala za úlohu zrealizovať paragrafované znenia zmluvy.
3. – 8. februára 1992 – V Milovách pri Ždáre nad Sázavou (ČR) sa uskutočnili
rokovania spoločnej expertnej komisie oboch národných rád a vlád, FZ a vlády ČSFR o
paragrafovaní zmluvy o zásadách spoločného, federatívneho štátneho celku – o štátoprávnom
usporiadaní. Dohodnutá zmluva posilňovala kompetencie oboch republík.
12. februára 1992 – Predsedníctvo SNR neprijalo znenie dohodnutej zmluvy medzi oboma
republikami, keď sa proti nej z dvadsiatich členov vyslovili desiati. Z týchto dôvodov
nemohli návrh predložiť na schválenie SNR.
5. marca 1992 – Predsedníctvo ČNR prehlásilo ďalšie rokovania so SNR o štátoprávnom
usporiadaní ČSFR za bezpredmetné, lebo už "nebolo o čom rokovať".
7. marca 1992 – Občianskodemokratická aliancia vyzvala najvyššie orgány ČR pripraviť
sa na možnosť pokojného rozdelenia ČSFR.
11. marca 1992 – Rokovania medzi SNR a ČNR o štátoprávnom usporiadaní do volieb v júni
1992 prerušili. Dohodli sa na tom predsedovia oboch parlamentov František Mikloško
(SNR) a Dagmar Burešová (ČNR).
15. marca 1992 – Predseda FZ Alexander Dubček prestúpil z ODÚ-VPN do Sociálnodemokratickej
strany Slovenska (SDSS) a následne ho zvolili za jej predsedu.
7. mája 1992 – SNR odmietla návrh deklarácie zvrchovanosti slovenského národa, ktorú
predniesli niektoré opozičné strany – SNS, HZDS a Slovenské kresťanskodemokratické
hnutie (odštiepená niekdajšia národná frakcia KDH, ktorá vznikla 7. marca 1992 z dôvodu
nesúhlasu s návrhom zmluvy z Milov).
5. – 6. júna 1992 – Parlamentné voľby sa skončili v ČR zdrvujúcim víťazstvom koalície
Občianska demokratická strana (ODS) a Kresťanskodemokratická strana a v SR ešte
prenikavejším víťazstvom Hnutia za demokratické Slovensko (37,26 percenta). Druhá
skončila SDĽ (14,70 percenta), KDH (8,88), SNS (7,93), MKDH – Spolužitie (7,42
percenta).