Archeológovia začali v pondelok najväčšie vykopávky, ktoré doteraz zažilo neobyčajné miesto – megalit Stonehenge. Cieľom výskumu je zistiť, kedy a prečo sa na miesto v západnom Anglicku, vzdialené 13 kilometrov od mesta Salisbury, dostali obrovské kamene. Kruh, ktorého počiatky sa datujú do obdobia približne 2 550 rokov pred naším letopočtom, tvoria kamene pochádzajúce z pohoria Preseli Hills na západe Walesu. Stonehenge je od pohoria vzdialený asi 250 kilometrov. Jeden z vedúcich odborníkov výskumu profesor Tim Darvill z univerzity v Bournemouthe uviedol, že dôvod prenosu obrovských kameňov na takú veľkú vzdialenosť trápi akademikov i turistov už viac ako sto rokov. “Vykopávky určia, kedy dorazili po 250-kilometrovej púti z Preseli do Salisbury Plain a prispejú k našim poznatkom o spoločnosti, ktorá uskutočnila taký náročný projekt,” uviedol jeho kolega profesor Geoffrey Wainwright, prezident archeologickej spoločnosti Society of Antiquaries. “Budeme schopní povedať nielen prečo, ale aj kedy postavili prvý kamenný monument,” dodal Wainwright.

Podľa niektorých vedcov mohol byť Stonehenge neolitickým pútnickým miestom, na ktoré prichádzali chorí ľudia s vierou vo svoje uzdravenie. Vykopávky, od roku 1964 prvé vo vnútri kruhu, majú trvať dva týždne.