Počítačový program umožnil vedcom opäť vytvoriť dávno zabudnutý hudobný nástroj známy ako Lituus. Na dychový nástroj dlhý 2,4 metra hrali ešte v starovekom Ríme, prestal sa však používať asi pred 300 rokmi. Moteto Johanna Sebastiana Bacha O Jesu Christ, meins lebens licht bolo jednou z posledných skladieb napísaných pre Lituus, o ktorom ešte donedávna odborníci nevedeli ako vyzeral, ani ako znel. Skladbu z 18. storočia začiatkom roka uviedli vo Švajčiarsku v originálnom znení vďaka vedcom z britskej Rady pre inžinierske a fyzikálne vedy (EPSRC) a Univerzity v Edinburghu.

Vedci vyvinuli systém, ktorý im umožnil načrtnúť Lituus podľa odhadov vychádzajúcich z písomných zmienok. Výsledkom bol 2,4 metra dlhý, tenký, rovný nástroj na konci sa rozširujúci do tvaru kalicha. Pre svoje rozmery je dosť nepraktický, vydáva však pekný zvuk, ktorý Bachovmu motetu dodáva atmosféru nenapodobiteľnú modernými nástrojmi.

Softvér navrhol študent PhD Alistair Braden na zlepšenie dizajnu moderných dychových nástrojov. Bradena a jeho konzultanta profesora Murraya Campbella však oslovilo švajčiarske konzervatórium špecializujúce sa na starú hudbu Schola Cantorum Basiliensis (SCB), aby mu pomohli vytvoriť Lituus a to aj napriek tomu, že ho nikto nikdy nepočul, nehral na ňom, ani nevidel obrázok zabudnutého nástroja. SCB poskytla edinburgskému tímu odhady svojich expertov o možnom zafarbení jeho zvuku či spôsobe hry. SCB použila výsledky z Edinburghu na výrobu dvoch identických nástrojov Lituus, ktoré začiatkom roka použili pri uvedení skladby O Jesu Christ, meins lebens licht z roku 1730 vo Švajčiarsku.