Počítačový program vzkriesil dávny hudobný nástroj

Počítačový program umožnil vedcom opäť vytvoriť dávno zabudnutý hudobný nástroj známy ako Lituus. Na dychový nástroj dlhý 2,4 metra hrali ešte v starovekom Ríme, prestal sa však používať asi pred 300 rokmi. Moteto Johanna Sebastiana Bacha O Jesu Christ, meins lebens licht bolo jednou z posledných skladieb napísaných pre Lituus, o ktorom ešte donedávna odborníci nevedeli ako vyzeral, ani ako znel. Skladbu z 18. storočia začiatkom roka uviedli vo Švajčiarsku v originálnom znení vďaka vedcom z britskej Rady pre inžinierske a fyzikálne vedy (EPSRC) a Univerzity v Edinburghu.

Vedci vyvinuli systém, ktorý im umožnil načrtnúť Lituus podľa odhadov vychádzajúcich z písomných zmienok. Výsledkom bol 2,4 metra dlhý, tenký, rovný nástroj na konci sa rozširujúci do tvaru kalicha. Pre svoje rozmery je dosť nepraktický, vydáva však pekný zvuk, ktorý Bachovmu motetu dodáva atmosféru nenapodobiteľnú modernými nástrojmi.

Softvér navrhol študent PhD Alistair Braden na zlepšenie dizajnu moderných dychových nástrojov. Bradena a jeho konzultanta profesora Murraya Campbella však oslovilo švajčiarske konzervatórium špecializujúce sa na starú hudbu Schola Cantorum Basiliensis (SCB), aby mu pomohli vytvoriť Lituus a to aj napriek tomu, že ho nikto nikdy nepočul, nehral na ňom, ani nevidel obrázok zabudnutého nástroja. SCB poskytla edinburgskému tímu odhady svojich expertov o možnom zafarbení jeho zvuku či spôsobe hry. SCB použila výsledky z Edinburghu na výrobu dvoch identických nástrojov Lituus, ktoré začiatkom roka použili pri uvedení skladby O Jesu Christ, meins lebens licht z roku 1730 vo Švajčiarsku.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Objavili klavír, na ktorom hrával Wolfgang Amadeus Mozart

V Nemecku našli klavír, o ktorom sa predpokladá, že na ňom hrával známy rakúsky hudobný skladateľ Wolfgang Amadeus Mozart a jeho hodnota môže dosahovať až niekoľko miliónov eur, uviedla v stredu nemecká rozhlasová stanica SWR. Nástroj podľa nej vyrobili v roku 1775. V osemdesiatych rokoch minulého storočia sa dostal do rúk výrobcovi klavírov Martinovi Beckerovi z juhonemeckého mesta Baden-Baden, ktorý ho získal od štrasburského obchodníka so starožitnosťami. Keď sa Becker rozhodol piano vydražiť, hudobný historik si ponuku všimol a “mal tušenie, že by mohlo ísť o dlho stratený nástroj, na ktorom hrával Mozart, vždy keď bol v Štrasburgu,” uviedla stanica SWR.

Tradičný čínsky hudobný nástroj vyrobený v roku 1120 vydražili

V Pekingu v nedeľu 5. decembra 2010 vydražili za rekordných 136 miliónov jüanov (v prepočte približne 15,4 milióna eur) tradičný čínsky strunový hudobný nástroj kučchin vyrobený v roku 1120 pre cisára Chuej-cunga. Vyvolávacia cena dreveného sedemstrunového nástroja podobného citare vykladaného zlatom, striebrom, perlami a jelením parožím bola 16 miliónov jüanov (v prepočte približne 1,8 milióna eur). Hodnotu nástroja zvýšila aj vyrytá pečať cisára Čchien-lunga z roku 1742. Meno nového majiteľa starožitného kučchinu odmietli predstavitelia aukčného domu Poly International Auction prezradiť.

Vedci po prvý raz našli pohrebné plátno z čias Ježiša Krista

Vedcom a archeológom sa v jednej jeruzalemskej hrobke po prvý raz podarilo objaviť kusy pohrebného plátna z obdobia, keď žil Ježiš Kristus. Výskumníci z Hebrejskej univerzity spolu s inštitúciami v Kanade a Spojených štátoch uviedli, že plátno je veľmi odlišné od kontroverzného Turínskeho plátna, ktoré bolo podľa niektorých ľudí Kristovým pohrebným odevom. Novonájdené plátno má podľa vedcov jednoduchšie tkanivo ako Turínske.

Pred osemdesiatimi rokmi po prvýkrát objavili Pekinského muža

Presne pred osemdesiatimi rokmi sa čínskemu paleontológovi Peiovi Wenzhongovi podarilo v jednej jaskyni vykopať kompletnú lebku, ktorá vyvolala senzáciu. Lebka patrila mužovi, ktorý sa neskôr stal známy ako Pekinský muž a bol najväčším objavom tohto typu v Ázii. Spôsobil toľký obdiv, že sa začal považovať za chýbajúci článok, ktorý potvrdzoval Darwinovu evolučnú teóriu a stala sa z neho legenda. Posledné štúdie čínskych vedcom dokazujú, že spomínaný exemplár Homo erectus pekinensis je starý približne 780-tisíc rokov, čo je o 200-tisíc rokov viac, ako sa na začiatku myslelo.