Starý režim odišiel do dejín, skúmajú ho historici

Predseda správnej rady Ústavu pamäti národa Ivan A. Petranský verí, že režim, ktorý pred dvadsiatimi rokmi odišiel do dejín, zostane navždy už iba predmetom výskumu historikov. Šéf ÚPN to povedal v úvode dvojdňovej vedeckej konferencie, venovanej 20. výročiu Nežnej revolúcie, ktorá sa začala v stredu 11. novembra 2009 v historickej budove Národnej rady Slovenskej republiky na Župnom námestí 12 v Bratislave.

Konferencia organizovaná ústavom chce zmapovať nielen konkrétne udalosti novembra 1989, ale aj zahranično-politické dimenzie a historické pramene tých dní, vrátane svedectiev z archívov tajných služieb. Stretávajú sa na nej okrem slovenských zástupcov odborníci z Bulharska, ČR, Maďarska, Nemecka, Poľska, Kanady, ktorí si vymenia poznatky svojich výskumných aktivít. Petranský si praje, aby toto „pripomínanie“ pomohlo aj k formovaniu verejného povedomia, ktoré nedopustí návrat desivých momentov minulosti.


Petranský pripomenul, že udalosti, ktorých výročie si tento rok pripomíname, znamenali významný prelom v novodobej histórii. “V krajinách bývalého sovietskeho bloku sa odohral taký pohyb vyjadrujúci nespokojnosť s vtedy vládnucim režimom, ktorý sa už nedal zastaviť,” konštatoval Petranský.


Udalosti v Poľsku, NDR, ČSSR, Rumunsku či Maďarsku priniesli nástup demokratických vlád a začiatok procesu premeny spoločnosti. Dvadsať rokov je podľa Petranského relatívne krátke obdobie na to, aby sme tieto zmeny vyhodnotili komplexne zo všetkých strán. „Pre historikov je však pozitívne, že s krátkym časovým odstupom môžeme ešte zachytiť viaceré historické pramene, najmä tie pamätnícke,” povedal Petranský.


Dvadsať rokov podľa neho zjednodušene znamená aj historickú hranicu, v ktorej „to čo dovtedy tvorilo našu prítomnosť, odovzdávame dejinám a historikom”.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Ústav pamäti národa nemá ani po ôsmych rokoch vlastnú budovu

Štát za osem rokov nezabezpečil pre Ústav pamäti národa (ÚPN) priestory, kde by mohol bez problémov vykonávať svoju činnosť. “Hlavným problémom je pretrvávajúce priestorové provizórium, v ktorom ÚPN naďalej pôsobí,” povedal na tlačovej besede 20. decembra 2010 predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ivan Petranský. Verí, že na budúci rok bude na ÚPN prevedená budova, ktorá umožní zlúčiť všetky zložky ústavu pod jednu strechu. Uľahčí to podľa neho nielen prácu zamestnancov ústavu, ale i komunikáciu a vybavovanie žiadostí podaných verejnosťou.

Slovenskí historici musia pre informácie o ŠtB cestovať do Česka

Prácu Ústavu pamäti národa (ÚPN) pri rekonštrukcii útvarov bývalej Štátnej bezpečnosti (ŠtB) dlhodobo komplikuje sťažený prístup k informáciám. Po rozpade federácie zostala v Českej republike veľká časť dokumentov, ktoré sa týkajú Slovenska, pretože archív sa nedelil. “V súčasnosti je už proces delenia federálneho majetku ukončený, takže tieto materiály pravdepodobne natrvalo zostanú v českých archívoch,” povedal agentúre SITA predseda Správnej rady ÚPN Ivan Petranský. Pracovníci ÚPN sú momentálne odkázaní na výskum dokumentov len v priestoroch českých archívoch. Ak chcú s nimi pracovať ďalej, musia si robiť kópie.

Konferencia: Historici o vzťahoch Slovenska a Poľska v rokoch 1937-47

Slovensko-poľské vzťahy v rokoch 1937 až 1947 budú témou stretnutia historikov v sobotu 3. októbra 2009 na Spiši. Ako ďalej agentúru SITA informoval riaditeľ Štátneho archívu v Levoči Ministerstva vnútra SR František Žifčák, medzinárodná vedecká konferencia, ktorá sa v sobotu uskutoční v Spišskej Belej, sa bude venovať aj analýze dejín Spiša, Oravy a Kysúc, teda regiónov, ktoré mimoriadne citlivo prežívali práve desaťročie 1937 – 1947.