Fórum kresťanských inštitúcií chce múzeum zločinov komunizmu
Fórum kresťanských inštitúcií (FKI) chce iniciovať podporu vzniku múzea zločinov komunizmu na Slovensku. "Dozrel čas, aby sme aj na Slovensku pestovali historickú reflexiu pre široké vrstvy – najmä pre mladých," povedala dnes pre agentúru SITA predsedníčka fóra Katarína Hulmanová. V rámci stredoeurópskeho priestoru jedine na Slovensku neexistuje múzeum alebo memoriál, ktorý by pripomínal éru komunistického režimu.
Pri príležitosti 21. výročia Novembra´89 sa pod mottom: Je naša viera, sloboda a zodpovednosť dospelá? v piatok 12. novembra v Bratislave uskutoční valné zhromaždenie Fóra kresťanských inštitúcií (FKI). "FKI si uvedomuje reálne problémy súčasnosti v sociálnej, politickej i spoločenskej oblasti. Zároveň si je vedomé nenahraditeľnej úlohy tretieho sektora a svojou činnosťou sa snaží o medzisektorovú spoluprácu, spájať dobré iniciatívy, vzdelávať a povzbudzovať k občianskej angažovanosti a participácii. Práve cez reflexiu, pohľad do minulosti, vieme objaviť hlbšiu hodnotovú orientáciu pre súčasnosť a východiská zrelých rozhodnutí. V roku 2010 sme si spomenuli nielen na sviečkovú manifestáciu a v týchto dňoch na november 89, ale prispeli sme aj k spomienke na 60. výročie násilnej likvidácie kláštorov," uviedla Hulmanová.
Fórum kresťanských inštitúcií je platforma pre spoluprácu, koordináciu a podporu pozitívnych iniciatív v spoločenskej, vzdelávacej, sociálnej oblasti i v oblasti medzinárodnej spolupráce. Je občianskym združením, ktoré má vyše 20 členských organizácií a množstvo spolupracujúcich iniciatív.
Fórum kresťanských inštitúcií chce múzeum zločinov komunizmu
Spúšťajú výzvu za Múzeum zločinov komunizmu
Bratislavská budova „U dvoch levov“, kde dnes sídli Krajské policajné riaditeľstvo, alebo rodinný dom na Trnávke, v ktorom za komunizmu bola ilegálna tlačiareň samizdatovej tlače by sa potenciálne mohli stať sídlom Múzea zločinov komunizmu. Dnes sa spúšťa na internete výzva na jeho zriadenie.
BRATISLAVA 25. novembra (SITA) – Bratislavská budova „U dvoch levov“, kde dnes sídli Krajské policajné riaditeľstvo, alebo rodinný dom na Trnávke, v ktorom za komunizmu bola ilegálna tlačiareň samizdatovej tlače by sa potenciálne mohli stať sídlom Múzea zločinov komunizmu. Myšlienku jeho vzniku na Slovensku podporuje občianska iniciatíva, v ktorej sa združili predstavitelia Fóra kresťanských inštitúcií, Konfederácie politických väzňov, Ústavu pamäti národa, ale aj zahraniční odborníci z Berlínskeho živého memoriálu Gedenkstätte Berlin-Hohenschönhausen či Nadácie Konráda Adenauera. Autori iniciatívy oddnes spustili na internete na adrese http://www.peticia.sk/muzeumzlocinovkomunizmu/ výzvu, ktorú môže podporiť verejnosť. „Ak chceme zabrániť opakovaniu zločinov zminulosti; ak chceme, aby sa nadobudnutá sloboda uchovala, musíme chrániť spomienku na všetkých, ktorí vjej mene trpeli apoložili život,“ citoval z výzvy jeden z iniciátorov František Neupauer.
Iniciátori múzea poukazujú na to, že vo viacerých metropolách bývalého východného bloku sú takéto miesta už samozrejmosťou, ale u nás stále chýba. Podľa riaditeľa Gedenkstätte Berlin-Hohenschönhausen Hubertusa Knabeho vznik týchto múzeí bol vo všetkých krajinách zložitým procesom, lebo „tón často ešte udávajú staré elity“ a väčšina také spomienkové miesta ani nechce. “Tento odpor treba prekonať, som optimistom, že sa to podarí aj na Slovensku,” povedal si Knabe.
Štyridsaťročným pôsobením komunizmu sme všetci hlboko poznačení, nielen kultúra, ekonomika, ale predovšetkým morálka, hovorí predseda Konfederácie politických väzňov Anton Srholec. Podľa neho sú napríklad obdobia svetových vojen, vyčíňania nacizmu už celkom dobre zdokumentované, ale obdobie komunizmu nie. „Komunizmus je ešte stále hodnotený, ako keby to bolo niečo skoro normálne, i keď komunizmus bol rovnako zločinný ako nacizmus,“ myslí si Srholec, podľa ktorého by bolo načase, aby sme celému tomu režimu vytvorili miesto, kde sa sústredia existujúce dokumenty a kde ho budú ochotní pamätníci pripomínať. „Ak nebude demokraciu a slobodu strážiť, je hrozba, že sa tie zločiny budú v novej podobe vracať.”
Podľa predsedu správnej rady Ústavu pamäti národa je zahanbujúce, že múzeum zločinov komunizmu ešte nemáme. “Pomôžu nové učebnice, nové dokumentárne filmy, ale toto všetko nenahradí to, čo by dokázalo múzeum zločinov komunizmu,“ hovorí Petranský. Myšlienku múzea podporuje aj Ján Čarnogurský, ktorý bol práve 25. novembra 1989 amnestovaný ako jeden z posledných politických väzňov.
Projekt múzea sa podľa predsedníčky Fóra kresťanských inštitúcií Kataríny Hulmanovej opiera aj o myšlienku z programového vyhlásenia vlády, v ktorej vláda bude podporovať aktívnu pamäť národa a vzdelávanie občianskej spoločnosti, najmä mládeže o totalitnej minulosti. „Nebojme sa reflexie, nejde o vyťahovanie niečích slabostí, nejde o konfrontáciu,“ nabáda Hulmanová. Podporu múzeu chcú hľadať medzi politikmi naprieč celým spektrom. Múzeum by chceli otvoriť v roku 2012 na výročie bratislavskej Sviečkovej manifestácie.