Najväčším problémom, s ktorým sa už dlhší čas borí Múzeum mesta Bratislavy, je zatápanie depozitu nábytku v bratislavskej Dúbravke. Pre agentúru SITA to uviedol riaditeľ múzea Peter Hyross. “Najakútnejší problém, čo sa uloženia zbierkových predmetov týka, rieši múzeum v Dúbravčiciach. Tam má dve haly s historickým nábytkom, pričom do jednej z nich veľmi intenzívne zateká,” povedal Hyross. Múzeum podľa neho v rámci svojich “skromných finančných možností” tmelilo a odstránilo najhoršie a najakútnejšie nedostatky. Do akej miery sa múzeu podarilo problém aspoň čiastočne vyriešiť, sa podľa Hyrossa ukáže až po roztopení snehu.

Hyross však upozorňuje, že haly postavené v roku 1988, trápia vedenie múzea už niekoľko rokov. V súčasnosti sú údajne na hranici svojej životnosti a nie sú vyhovujúce ani vzhľadom na teplotné rozdiely a náročné udržiavanie potrebnej klímy. Hyross preto verí, že nové vedenie hlavného mesta nájde pochopenie a bude sa týmto dlho neriešeným problémom zaoberať. Múzeum si síce podľa neho uvedomuje, že Bratislava má obrovské finančné problémy a musela si zobrať úver na dokončenie rekonštrukcie Starej radnice či iných projektov, verí však, že výhľadovo sa bude riešiť aj problém so zatekaním do tohto depozitu. “Dúfam, že nové vedenie bude náchylné počúvať aj o týchto problémoch,” povedal Hyross. Problém sa podľa neho nedá momentálne riešiť napríklad presunutím predmetov do budovy na Ivánskej ceste. Tam je totiž uložené množstvo zbierkových predmetov najmä z rekonštruovanej Starej radnice. Priestory sú plné predmetov z podkrovia a suterénu radnice či podkrovia a tretieho podlažia Apponyiho paláca. 

Podľa Hyrossa by sa mohol v budúcnosti riešiť komplexne aj problém s priestormi pre zbierky múzea. Tie má totiž múzeum momentálne na piatich alebo šiestich miestach, ktoré sú provizórne či poloúčelové. Hyross je presvedčený, že problém sa nedá riešiť len čiastkovými úpravami, tie podľa neho nie sú finančne výhodné a ani zásadne neriešia danú situáciu. Pri tejto príležitosti spomenul plánovaný projekt spred desiatich rokov, kedy sa uvažovalo o akejsi multifunkčnej budove. V nej sa počítalo s depozitom a skladom múzea, galériou, mestskou knižnicou či archívom hlavného mesta, ale aj výstavnou sieňou a reštauračným zariadením. Vypracovaných bolo niekoľko konkrétnejších návrhov, vyhliadnutých bolo aj niekoľko pozemkov. “Vtedajšie vedenie mesta sa však k tomu nepriklonilo,” dodal