Bratislavský Park kultúry a oddychu (PKO) je jedinečný z architektonického, umeleckého aj historického hľadiska. Preto by sa nemal zbúrať. Za skupinu odborníkov aktivistov, ktorí sa zúčastnili na tlačovej besede 17. marca 2011 to uviedla Zora Pauliniová, architekta a konzultantka pre verejné priestory „Máloktorý Bratislavčan, ktorý tu žil, neuvedie PKO ako miesto, ktoré sa spája s jeho pamäťou, s tým, čo zažil, čo sa naučil, čo si vyskúšal, “povedala Puliniová. Komlex je podľa nej dôležitý aj z hľadiska verejného priestoru a je nemysliteľný bez posudzovania celého nábrežia.

Podľa Jany Gregorovej z Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity PKO nie je v ochrannom pásme Pamiatkovej zóny centrálnej mestskej oblasti Bratislava. Navrhuje preto ustanoviť ochranné pásmo, ktoré by do seba zahŕňalo staromestské nábrežie Dunaja s PKO. „Riverpark svojou výškou a veľkosťou, ako je postavený, porušuje všetky princípy výstavby v rámci nevyčleneného ochranného pásma.“ Tým podľa nej kazí výhľad na hlavné sídelné dominanty mesta, teda výhľad na Bratislavský hrad a Dóm svätého Martina.

Vladimír Husák zo Slovenskej akadémie vied považuje PKO za kultúrny fenomén, ktorý vychádza z industriálneho dedičstva. Je podľa neho ojedinelým príkladom najvýznamnejšej a najúspešnejšej premeny industriálneho súboru na Slovensku na kultúrno-spoločenské, osvetové, kongresové, športové a vedecké účely aj záujmovú a vedeckú činnosť. PKO je tak podľa neho dôstojným pokračovateľom bývalej mestskej Reduty. Hodnoty spojené s PKO nie je podľa Husáka možné a prijateľné vymeniť za luxusné hromadné bývanie s kanceláriami.

Uvedené názory odzneli na tlačovej besede, na ktorej odborníci a aktivisti upozornili na hodnoty spojené s areálom PKO, pre ktoré je podľa nich hodné areál zachovať.