10. výročie uzatvorenia Premostenia SNG
Dňa 1. marca 2001 rozhodla generálna riaditeľka SNG Katarína Bajcurová zatvoriť premostenie SNG z havarijných dôvodov a už 3. apríla bolo odstavené od energie. Stalo sa tak po 24 rokoch od jeho otvorenia (1977). Tento stav spôsobili predovšetkým posuny a zmeny oproti pôvodnému projektu a nedokonalé prevedenie stavby, predovšetkým zatekanie a nemožnosť dosiahnuť a udržať stabilnú klímu, čo je pre vystavené umelecké diela prioritou. Galéria tak prišla o cca 1 800 m² výstavnej plochy určenej hlavne na prechodné výstavy, v dôsledku čoho musela výrazne modifikovať dramaturgický plán expozícií a výstav, pretože de facto na výstavy zostalo iba 1 200 m2 expozičnej plochy. To v preklade znamená tri podlažia Esterházyho paláca (zrekonštruované v roku 2005), ktoré pri štandardnej vyťaženosti ponúkajú adekvátny priestor cca 7 výstavným projektom do roka.
K problémom spojeným s redukovaním výstavných priestorov sa časom pridali oveľa vážnejšie nedostatky vyplývajúce z nedostatočnej kapacity depozitárov, nevhodne umiestnených a ohrozovaných vodou Dunaja v suteréne pod premostením (evakuované v roku 2003) a v prízemí historickej budovy Vodných kasární v Bratislave. Práve nevyužitý potenciál areálu spolu s nevyriešeným hlavným vstupom, neexistujúcim spoločenským priestorom pre vernisáže, koncerty, iné spoločenské a kultúrne podujatia a katastrofálnym vlhkým letom 2010 spôsobili, že nedostatok výstavných priestorov je dnes naším najmenším problémom, pretože priestorové a prevádzkové problémy SNG ako celku sú oveľa širšie ako len havarijný stav premostenia.
Havarijný stav sa začal riešiť hneď v roku 2001, o rok na to vláda SR svojím uznesením (č. 244/ z 13. 3. 2002) schválila návrh projektu Rekonštrukcie a modernizácie areálu SNG a program ich financovania na roky 2003 – 2009 ako rezortnej priority kapitoly MK SR. Keďže pôvodný stavebný zámer navrhoval len nevyhnutnú, minimálnu rekonštrukciu, pomerne rýchlo sa ukázala akútna potreba komplexného prehodnotenia pôvodného zámeru, najmä vzhľadom na možnosť realizácie rozvojového modelu SNG – vybudovania multifunkčného galerijného pracoviska, zodpovedajúceho európskym štandardom 21. storočia. Riešenie sa hľadalo architektonickou súťažou (2003, 2005) a v roku sa víťazný návrh súťaže stal podkladom pre vypracovanie stavebného zámeru Rekonštrukcia a modernizácia areálu SNG (autori Martin Kusý a Pavol Paňák). Celkový náklad stavby bol stanovený na 871 498 tis. Sk bez DPH (1 037 082 tis. Sk vrátane DPH) v cenovej úrovni roku 2005; a tak bol prijatý uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 284 z 21. marca 2007. K dnešnému dňu je už dva roky odovzdaná na MK SR kompletná tendrová dokumentácia celej stavby a SNG má k dispozícii všetky stavebné relevantné rozhodnutia, ktoré sú stále právoplatné. V roku 2009 bola Modernizácia a dostavba areálu Slovenskej národnej galérie v Bratislave pozastavená z dôvodu krízy.
Myslíme, že prevádzka zrekonštruovanej novostavby SND ukázala vratnosť a opodstatnenosť nákladov v kultúre. V Bratislave je aspoň jeden dôstojný kultúrny komplex, ktorý spĺňa súčasné európske štandardy. Navyše sa nová budova SND celkom prirodzene stala centrom spoločenského a kultúrneho života . To isté nastane v zrekonštruovanom areáli SNG o to viac, že architektonické riešenie tento návrh vťahuje do štruktúry mesta a vo veľkej miere pamätá na neplatiaceho diváka.
Tlačová správa SNG
Foto: Dáša Barteková, Premostenie SNG
Národnú galériu ťažia priestorové problémy
BRATISLAVA 31. marca (SITA) – Desať rokov po zatvorení premostenia Slovenská národná galéria (SNG) upozorňuje, že problémy jej bratislavského sídla sú oveľa širšie ako len havarijný stav premostenia. “Po desiatich rokoch zatvoreného premostenia už chátrajúci objekt nie je najväčším problémom. Najväčším problémom sa stávajú chýbajúce depozitáre a vlastne nefunkčný celý areál. Pretože svet dnes funguje ináč, človek nechce len prísť pozrieť si výstavu a odísť, chce ten svoj čas tráviť trošku zmysluplnejšie,” povedala pre médiá na dnešnej tlačovej konferencii generálna riaditeľka SNG Alexandra Kusá. Pripomenula, že podobné kultúrne inštitúcie všade v Európe poskytujú napríklad aj priestor na spoločenské podujatia a pre oddych, či vzdelávanie. “Nechceme nič nadštandardné,” zdôraznila Kusá. Rekonštrukcia bratislavského sídla SNG by mala galériu lepšie napojiť na okolité mesto, priniesť jej vznik nových spoločenských priestorov, tiež priestorov pre uchovanie diel a zväčšila a skvalitnila by jej výstavné priestory. To by podľa Kusej “veľmi pomohlo súčasnej výtvarnej scéne, ktorá už veľa rokov kričí, že vlastne už niet v Bratislave kde vystavovať.”
O téme diskutuje SNG aj so súčasným vedením ministerstva kultúry. Rozpočet rezortu kultúry síce v súčasnosti neumožňuje rekonštrukciu galérie, no minister Daniel Krajcer podľa Kusej prisľúbil, že po skončení rekonštrukcie Reduty sa rekonštrukcia národnej galérie stane prioritou ministerstva.
Krátko po redukcii výstavných priestorov pre zatvorenie premostenia začala mať SNG problémy s depozitmi. Priestory na ukladanie zbierok nevhodne umiestnené v suteréne a na prízemí, kde ich ohrozuje voda z Dunaja, musela galéria prestať využívať a zbierky presťahovala do svojej pobočky vo Zvolene. Pred piatimi rokmi, keď sa depozitár sťahoval, to bolo pre SNG veľmi dobré riešenie, tvrdí Kusá. Dnes však je už toto riešenie nevyhovujúce, galéria musí všetko prevážať zo Zvolena do Bratislavy, predražuje to prevádzku a aj tieto priestory už tiež nie sú ideálne.
O zatvorení premostenia SNG rozhodla 1. marca 2001 vtedajšia generálna riaditeľka SNG Katarína Bajcurová. Za rozhodnutím zavrieť premostenie stála “snaha ochrániť vystavené diela nielen z nášho majetku, ale aj z cudzích majetkov, ktoré sme na výstavách práve v premostení využívali”, konštatovala Bajcurová. O tom, že situácia bola naozaj vážna, svedčí aj situácia, na ktorú si z tých čias spomína. “Keď som prišla sprevádzať vtedajšieho prezidenta republiky Michala Kováča a po diele Mikuláša Galandu tiekla voda, vlastnoručne som dielo musela odstrániť. Voda si hľadala stále nové chodníčky, jedna diera sa opravila, vzápätí vznikala druhá, nedala sa tu udržať stabilná klíma a nestabilná klíma je vlastne základný nepriateľ výtvarného umenia,” uviedla Bajcurová. Premostenie 3. apríla 2001 odstavili od energie. Stalo sa tak po 24 rokoch od jeho otvorenia v roku 1977. Galéria tak prišla o približne 1 800 m2 výstavnej plochy, v dôsledku čoho musela výrazne modifikovať dramaturgický plán expozícií a výstav, pretože na výstavy zostalo iba 1 200 m2. To znamená tri podlažia Esterházyho paláca zrekonštruované v roku 2005, ktoré pri štandardnej vyťaženosti ponúkajú priestor pre približne sedem výstavných projektov do roka.
Vláda SR v marci 2002 schválila návrh projektu Rekonštrukcie a modernizácie areálu SNG a program ich financovania na roky 2003 – 2009 ako rezortnej priority kapitoly MK SR. V rokoch 2003 a 2005 sa uskutočnili dve architektonické súťaže, prvá bez výsledku. Víťazný návrh zo súťaže z roku 2005 sa stal podkladom pre vypracovanie stavebného zámeru od autorov Martina Kusého a Pavla Paňáka. Náklady boli v roku 2005 stanovené na vyše miliardy korún vrátane DPH. SNG má k dispozícii všetky stavebné relevantné rozhodnutia, ktoré sú stále právoplatné, ale nič sa nezačalo robiť. V roku 2009 bola modernizácia a dostavba areálu Slovenskej národnej galérie v Bratislave pozastavená pre krízu.
Situácia slovenských galérii je alarmujúca. Kusá zdôraznila, že pre porovnanie “od roku 1989 sa v Čechách zrekonštruovalo asi 11 veľkých galérií, na Slovensku sa zrekonštruovala iba jedna prístavba galérie Jána Koniarka v Trnave”.