Každý, kto sa začal systematicky zaoberať náukou o zbraniach, skôr či neskôr prejaví záujem o odbornú literatúru tohto odboru, ktorá by sa fundovane zaoberala jej teoretickými základmi. Dôvody môžu byť rôzne. U všetkých záujemcov však pramenia z logického predpokladu, že náuka o zbraniach je sústavou, resp. súhrnom usporiadaných poznatkov o zbrani a iných s ňou súvisiacich artefaktov na základe určitých, presne stanovených teoretických princípov.
Profesionálne pohnútky súvisiace s pokusom o vypracovanie múzejnej systematiky strelných zbraní stáli na počiatku nášho záujmu o okruh týchto otázok. Prieskum sme začali u rakúskych a nemeckých klasikov náuky o zbraniach Wendelina Boeheima a Augusta Demmina, činných v 90-tych rokoch minulého storočia, v dobe keď bol založený prvý spolok pre štúdium historickej náuky o zbraniach (Verein fur historische Waffenkunde) ako aj jeho časopis. Teoretické štúdie tohto periodika, podobne ako aj dostupné knižné diela, sme starostlivo vyhodnotili od roku 1890 až dodnes. Keď sme v nemeckej literatúre nenašli uspokojivé odpovede, rozšírili sme prieskum na anglickú, francúzsku, ruskú, poľskú ale aj inú dostupnú európsku odbornú literatúru.
Výsledkom niekoľkoročného snaženia bolo však, žiaľ, iba zistenie, že teoretický základ náuky o zbraniach nie je vôbec rozpracovaný, a preto  náuka o zbraniach:
1/ dodnes nemá jasne určenú obsahovú náplň a predmet,
2/ má iba neodstatočne vymedzené základné teoretické prvky systému,
3/ nemá uspokojivo rozpracovanú a formulovanú metodológiu,
4/ nevenuje dostatočnú pozornosť budovaniu terminológického aparátu.
Za takéhoto stavu nemožno náuku o zbraniach dnes považovať za vednú ani pomocnú vednú disciplínu, ale iba, i keď to znie tvrdo, sprofesionalizované hobby erudovaných historikov, resp. historikov umenia pristupujúcich k určitej nevymedzenej skupine artefaktov ako aj k problematike s ňou súvisiacej z rôznych, ľubovoľne volených hľadísk. Jedni sa o ňu zaujímajú ako o kultúrno-historický fenomén, iní z nej vyčleňujú určitú, opäť iba veľmi hmlisto vymedzenú časť a jej jednotlivých zástupcov posudzujú z hľadiska „technického výtvoru“, prípadne „umeleckého diela“. Prístup každej skupiny je výslovne náhodný, empirický a postráda akúkoľvek vedeckosť, pretože nevychádza z vedeckého a použiteľného teoretického jadra „náuky o zbraniach“ ako odboru a snaží sa ho suplovať teoretickými bázami iných spoločensko-vedných disciplín, nemá jasne stanovený cieľ a nepoužíva ani presne stanovené a praxou overené pracovné metódy.
Pojmy „vedecký“ a „použiteľný“ uvádzam preto, lebo určité pokusy o vymedzenie obsahu a hraníc ako aj vypracovanie systematiky sa v minulosti uskutočnili. Nemožno ich však už z uvedených dôvodov označiť za takéto, nehovoriac o tom, že každý takýto pokus bol vzápätí potlačený zo strany oficiálnych predstaviteľov „náuky o zbraniach“. Túto skutočnosť možno dokumentovať na príklade Spolku pre historickú náuku o zbraniach, neskoršie Spolku pre historickú náuku o zbraniach (Verein für historische Waffenkunde) a odeve (Verein für historische Waffen- und Kostümkunde) a jeho časopisu.
Zakladateľ spolku aj časopisu Wendelin Boeheim už v prvom čísle časopisu rozviedol, že „veda o zbraniach je špecializovanou historickou vedou“. Potom uvádza, že táto špecializo­vaná veda sa zaoberá:
– technikou výroby zbraní,
– mechanickými zariadeniami zbraní,
– formou zbraní,
– spôsobom použitia zbraní,
– umelecko-remeselným spracovaním zbraní,
– výrobcami zbraní. /1
Tento programový článok sa ani nepokúša o definíciu pojmov „veda o zbraniach“ ani „zbraň“ alebo o vymedzenie obsahu jednotlivých čiastkových disciplín. V ďalšom článku /2 rozširuje Boeheim už spomínané čiastkové disciplíny o nové hľadisko zaoberajúce sa zbraňou ako predmetom obchodu, ale zabúda vymedziť aj toto. Konečne v článku uverejnenom v tom istom ročníku časopisu /3 píše, že prenikanie k podstate zbrane z hľadiska jej určenia vedie do okruhu vedného odboru „historickej vedy o zbraniach“, ktorý by chcel menovať „filozofiou bytia zbraní“. Túto disciplínu odporúčal na štúdium vo vyšších vojenských učilištiach. Aj v tomto článku chýba akákoľvek definícia alebo vymedzenie pojmu.
Wendelin Boeheim nemohol ďalej rozviesť svoje teoretické úvahy, pretože 1. novembra 1900 zomrel.

Koniec prvej časti.

Literatúra:
  1/ BOEHEIM, W.: Waffenkunde als Spezialwissenschaft. – In: Zeitschrift für historische Waffen- und Kostümkunde (ďalej ZHWKK) 1, Dresden 1897-1899, s. 2-6.
  2/ BOEHEIM, W.: Die Waffe und ihre einstige Bedeutung im Welthandel. – In.: ZHWKK 1, Dresden 1897-1899, s. 171-182.
  3/ BOEHEIM, W.: Der Werth der Geschichte der Waffe für den höheren militärischen Unterricht. – In.: ZHWKK 1, Dresden 1897-1899, s. 297-299.