Veľkonočné vajíčko symbolizovalo na Orave plodnosť, obnovenie a nepretržitosť života. Pôvodne sa vajcia svätili a konzumovali na Veľkonočnú nedeľu. „Na Veľkonočnú nedeľu gazdiné z vajec najčastejšie pripravovali praženicu, ktorú robili na slanine alebo s klobásou a jedli ju s chlebom. V Jasenovej gazdiná pokrájala klobásu na kolieska a spolu s praženicou dala zapiecť vo väčšom hlinenom pekáči do pekárskej pece. Do praženice ešte aj dnes pridávajú mladú žihľavu, ktorá je po dlhej zime zdrojom vitamínov,“ hovorí etnografka Oravského múzea Elena Beňušová. Súčasťou veľkonočných jedál bol aj plnený bachor. Keď na konci zimy urobili zabíjačku, prasací žalúdok naplnili zmesou do klobás a zaúdili. Jedával sa až vo Veľkonočný pondelok a niekde z neho ponúkli aj kúpačom. Počas prvej polovice 20. storočia gazdovia vajcom potierali aj dobytok, aby bol taký guľatý ako vajce, a vaječné škrupiny vkladali do siatin a prvej jarnej brázdy, aby zabezpečili hojnú úrodu.

V mnohých obciach dolnej Oravy pekávali veľkonočné jahňa a plnili ho zemiakmi udusenými na bravčovej masti. Polievku varievali zeleninovú alebo mäsovú z baraniny. Na Veľkonočný pondelok jedli zvyšky z Veľkonočnej nedele, ale aj vajcia. V zemianskych rodinách vo Vyšnom Kubíne piekli aj „cukrovníky“- guľaté posúchy z kysnutého cesta potreté maslom a posypané škoricou a kryštálovým cukrom. Dávali ich bačom a valachom, ktorí navštevovali domácnosti vo Veľkonočnú nedeľu. Pre domácich okrem chleba piekli kysnuté záviny plnené makom, tvarohom a orechmi. Cez veľkonočné sviatky robievali aj okrúhle bryndzovníky posypané bryndzou zmiešanou s popučenými zemiaky a sušeným kôprom. V iných lokalitách okrem chleba piekli z kysnutého cesta aj takzvané „kúski“- šatôčky plnené slivkovým lekvárom a kyslou kapustou.

Počas Veľkého týždňa, nazývaného aj tichým, verili ľudia na Orave v ozdravujúci a liečivý účinok jarných vôd. Na Veľký piatok, už okolo tretej hodiny ráno, gazdiná vstala a išla k potoku nabrať do vedra vody. Doma sa potom v nej umyli všetci členovia rodiny. „Umývanie sa v tečúcej vode malo cieľ kozmetický i liečebný. Ľudia verili, že sa zbavia rôznych vyrážok, vredov či iných neduhov a počas roka si zabezpečia zdravie a šikovnosť. V niektorých oravských lokalitách sa včas ráno chodievali ľudia umývať k tečúcej vode alebo sa holí váľali v rose,“ dodáva Beňušová.