Biele miesta na archeologických mapách Slovenska vyplnia vedci z Archeologického ústavu SAV v Nitre do roku 2013. Na rozsiahly projekt Centrum výskumu najstarších dejín Stredného Podunajska získali peniaze z eurofondov v operačnom programe Výskum a vývoj. Cieľom projektu je vyhľadávanie archeologických nálezísk na Slovensku, ich kompletná dokumentácia, vyhodnocovanie a vedecké spracovanie. Súčasťou je aj rekonštrukcia a reštaurovanie získaných nálezov a tiež návrhy na vyhlásenie niektorých lokalít za národné kultúrne pamiatky. „Štrukturálne fondy nám pomáhajú v technickom vybavení pracoviska, ale hlavne lepšie nasmerovať otázky ďalšieho archeologického výskumu,“ povedal riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre Matej Ruttkay.

Projekt je určený na roky 2011, 2012, 2013, predmetom výskumu je územie Nitrianskeho, Banskobystrického a Košického kraja. Na jar už archeológovia preskúmali na juhozápadnom Slovensku mikroregióny Dolné Požitavie a Dolné Pohronie, na juhu stredného Slovenska predovšetkým oblasť Stredného Poiplia. Mnoho lokalít je už známych, niekoľko desiatok však zmeriavajú po prvý raz. „Najmä v prípade rôznych hradísk je to dobrým podkladom pre prácu pamiatkového úradu a rôznych ďalších inštitúcií, ktoré doteraz tieto zamerania nemajú,“ povedal Ruttkay. Ide napríklad o veľkomoravské hradiská v oblasti Hronského Beňadiku. Výsledkom projektu budú podrobné archeologické atlasy regiónov. „Dnes sa už nebojíme toho, čoho sme sa báli kedysi, že keď to zverejníme, všetci vykrádači pôjdu na tie lokality. Žiaľ, dnes už je tých lokalít veľmi veľa vykradnutých,“ uviedol Ruttkay. Ako doplnil, keď si dajú na váhy škody a úžitok, ktoré môže zverejnenie lokalít pre verejnosť priniesť, tak úžitok bude oveľa väčší.

Celý súbor nálezísk mapujú vedci s pomocou študentov archeológie medzi Zlatými Moravcami a Tesárskych Mlyňanmi, kde bolo v minulosti veľmi husté osídlenie už od strednej doby kamennej. Ako informoval archeológ Ján Beljak, ďalšie zaujímavé lokality preskúmali na Strednom Poiplí okolo obcí Trenč, Rároš, Kováčovce, Kiarov. Zachytili tam aj predveľkomoravské osídlenie z 8. a začiatku 9. storočia. V okolí Šiah na južnom Slovensku archeológovia objavili osady z mladšej doby rímskej. „Z poľa pri Šahách sme len za dve hodiny vyzbierali dvanásť škatúľ nálezov,“ podotkol Beljak. V katastri Banského Studenca v oblasti Štiavnických vrchov zdokumentovali osadu vo výške 800 metrov nad morom a objavili tu napríklad plastiku nohy. „Priestory na juhu stredného Slovenska, Dolné Pohronie a veľká časť východného Slovenska sú oblasti, kde je veľmi málo investícií, záchranné výskumy sa tam preto robia vo veľmi malej miere. Projekt nám umožní vyplniť biele miesta na našich bádateľských mapách,“ skonštatoval Beljak.

Ruttkay poukázal na to, že slovenská legislatíva archeologickým sondám nepraje. Pred výkopom každej sondy si vedci musia pýtať povolenie. „Aby sme mohli napríklad použiť detektor na vyhľadávanie archeologických nálezov, musíme si žiadať špeciálne povolenie na každú lokalitu osobitne, zatiaľ čo tzv. „detektorári“ pred našimi očami tieto lokality vykrádajú,“ zdôraznil Ruttkay.