Choroby od praveku po súčasnosť
Choroby od praveku po súčasnosť je názov výstavy, ktorú sprístupní Vlastivedné múzeum v Hanušovciach nad Topľou vo svojej pobočke vo Vranove nad Topľou v piatok 13. apríla o 10:00. Ide o vlastnú výstavu, ktorá podľa jej autorov prináša aj bizarné spôsoby liečenia. Návštevníci si ju môžu pozrieť do polovice mája.
Jedna z trojice autorov, archeologička Ivana Malinková pre agentúru SITA uviedla, že ide o súbor obrázkov zoradených do 12 kapitol. Výstava zachytáva snahy o liečenie od doby kamennej, cez stredovekú medicínu v starom Egypte, pokračuje epidémiami lepry, moru a cholery, ktoré ľudstvo trápili od 6. do 19. storočia a končí sa súčasnou medicínou, jej víťazstvami aj prehrami. K bizarným snahám liečiť pacienta patrila v dobe kamennej treparácia lebky. Podľa Malinkovej majú archeológovia dostatok dôkazov o tom, že v minulosti bolo pochovaných dosť ľudí s vyrezaným kúskom lebky. Išlo o snahu vyhnať niečo zlé z tela.
V časti o súčasnej medicíne autori výstavy poukázali na objav antibiotík, ktoré sa stali dvojsečnou zbraňou. Na jednej strane dokážu vyliečiť choroby, na ktoré sa ešte nedávno umieralo. Na strane druhej, keď sa antibiotiká začali dávať do potravy zvierat, po čase sa stali pre ľudí neúčinnými, lebo telo si na ne konzumáciou mäsa zvyklo. Výstava poukazuje aj na moderné choroby – obezitu, vysoký krvný tlak, ktoré v minulosti ľudstvo nepoznalo a nemuselo sa preto z nich liečiť. Na výstave sa autorsky podieľali aj historik Peter Šafranko a botanička Elena Bercová.
Dostali sme tip na upravu
Dostali sme tip na upravu udajov v clanku:
TREPANÁCIA
Už pred
TREPANÁCIA
Už pred desaťtisíc rokmi sa prví lekári pokúšali liečiť chorých zákrokom, pri ktorom sa vyseká časť kosti v lebke. Domnievali sa, že cez otvor v hlave vyjde zlý duch, ktorý spôsoboval bolesť. Tento úkon sa nazýva trepanácia.
Trepanácia je zrejme
Trepanácia je zrejme najstarším chirurgickým zákrokom vôbec, používala sa už v dávnoveku vo všetkých kútoch sveta a vlastne sa používa dodnes. Ide o odstránenie časti lebečnej kosti, čím sa vlastne, jednoducho povedané, vytvorí diera v hlave.
….
V začiatkoch objavu pravekej trepanácie sa malo zato, že ide o akýsi druh náboženského rituálu a pochybovalo sa o tom, že ľudia s dierou v hlave takýto zákrok prežili. Prišlo sa na to, že vo veľkej časti si aj s pribudnutou dierou žili veselo ďalej. Stále viac sa uvažovalo nad tým, že išlo o chirurgické riešenie posadnutosti, vyháňanie démonov, proste, nechávalo sa to v rovine hrubého zásahu do lebečnej kosti s očakávaným spirituálnym efektom. Hippokrates však pomerne fundovane píše o trepanácii ako chirurgickom výkone so svojimi indikáciami. Gréci vedeli o tom, že rana pod lebkou môže krvácať ako každá iná rana a potrebuje, aby z nej krv odtiekla. V lebke sa totižto nemá kam podieť, čo je vlastne dôvodom, prečo sa trepanuje aj v súčasnosti. Nahromedaná krv po úraze hlavy (subdurálny, epidurálny hematóm) sa musí odsať, aby netlačila na mozog a nepoškodila ho. V medicíne platí slávna Monrova-Kelieho doktrína hlásajúca, že objem štruktúr (krv + mozgomiechový mok + mozgové tkanivo) v lebečnej dutine je konštantný. Ak sa teda zmnoží krv, tlačí ostatné štruktúry, samozrejme, na úkor ich anatomického usporiadania a na úkor ich životne dôležitej funkcie.
Čítajte viac: http://patarak.blog.sme.sk/c/254781/Ludia-s-dierami-v-hlave-samo-trepanacia-padlych-na-hlavu.html#ixzz1sTH3uZmI