V Nitre bývala klietka hanby, údajným bosorkám vypaľovali na tvár znak potupy a zločincov verejne lámali na kolese. Všetko toto sa dozvedajú pracovníci Štátneho archívu v Nitre z písomností Nitrianskej župy. V súčasnosti spracúvajú kongregačné, teda administratívne písomnosti župy od druhej polovice 16. storočia do polovice 19. storočia. „Poskytujú veľké množstvo informácií o politickom, hospodárskom, kultúrnom a spoločenskom vývoji na tomto území v minulosti. Nitrianska župa bola jednou z najväčších na území celého Uhorska,“ povedal historik Peter Keresteš zo Štátneho archívu v Nitre. Podľa archívnych spisov sa ľudia v 16. až 17. storočí na súde zodpovedali napríklad z urážky na cti, bohorúhačstva, ale aj zo sodomie, incestu a ženy z bosoráctva. „Tresty boli rôzne – od finančnej pokuty cez palicovanie, žalár až po popravu,“ hovorí Keresteš. Nitriansky stoličný súd nariaďoval trest sťatím hlavy, obesením či utopením.

Písomnosti v archíve dokladajú, že v Nitre existoval aj pranier hanby. Spôsoby vystavenia vinníka verejnej hanbe boli dva – buď ho priviazali reťazami o stĺp, alebo ho dali do klietky. Okoloidúci potom mohli dotyčného častovať prejavmi opovrhnutia. Ženám, ktoré odsúdili za bosoráctvo alebo cudzoložstvo, vypálili na tvár znak potupy. „Ako presne vyzeral, sa v dokumentoch nepíše,“ poznamenal Keresteš. Obzvlášť krutými trestami, ako je lámanie kolesom a rozštvrtenie koňmi sa trestali ľudia klasifikovaní ako verejní zločinci, ktorí vraždili a lúpili. Takéto tresty ale súdy vynášali len nad poddanými, šľachticom namiesto toho skonfiškovali majetok. Z dokumentov vyplýva, že veľkou urážkou v minulosti bolo, keď niekto označil niekoho za klamára. Za urážku na cti nitriansky stoličný súd v 17. a 18. storočí bežne ukladal pokutu 12 zlatých, čo v tej dobe nebolo málo. „Niekedy sa čudujeme, aké vulgárnosti sú v záznamoch z minulosti. Vo vyšetrovacích spisoch je čierne na bielom, čo kto povedal,“ priblížil Keresteš a dodal, že na súde malo slovo šľachtica oveľa väčšiu váhu ako slovo poddaného.