Podniknúť konkrétne kroky na zvýšenie záujmu verejnosti o kultúrne dedičstvo, aj to je jeden z cieľov, ku ktorým sa ratifikáciou dohovoru Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť zaviaže Slovensko. Vyplýva to z Návrhu na ratifikáciu Rámcového dohovoru Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť, ktorý dnes odobril parlament. Dohovor, ktorý považuje kultúrne dedičstvo za súčasť kultúrneho kapitálu, je záväzným právnym dokumentom Rady Európy. Zavádza princípy politiky ochrany kultúrneho dedičstva a prístupu ku kultúrnemu dedičstvu.
“V súčasnosti je napriek kvalitnej legislatívnej úprave kultúrne dedičstvo často vnímané cez prizmu záťaže, ktorú musia jeho vlastníci znášať a ktorá zasahuje do ich vlastníckych práv. Spoločnosť ako celok si neuvedomuje potenciál, ktorý jednotlivé prvky kultúrneho dedičstva majú,“ píše predkladateľ návrhu Ministerstvo kultúry (MK) SR v materiáli k návrhu na ratifikáciu dohovoru. Pre kvalitný spoločenský rozvoj je však nevyhnutný kontakt s trvalými hodnotami, ktoré predstavujú doklad vysokého stupňa schopností našich predkov. “Aby však kultúrne dedičstvo vo všetkých svojich podobách prežilo, musí spoločnosť vynakladať spoločné úsilie o jeho zachovanie. “Podpora kultúrnej rozmanitosti ako jedného z prejavov vnímania kultúrneho dedičstva bez predsudkov spolu so zabezpečením rovného prístupu ku kultúrnemu dedičstvu patria medzi spoločné európske hodnoty, ku ktorým by sa Slovenská republika ako člen Rady Európy mala prihlásiť,“ uvádza ďalej MK SR. Okrem možných opatrení v oblasti legislatívy vyplýva z dohovoru aj potreba venovať sa viac sprístupňovaniu, propagácii a popularizácii kultúrneho dedičstva na viacerých úrovniach spoločnosti, a to aj v rámci tzv. marginalizovaných komunít. “Implementácia si vyžiada i opatrenia ekonomického charakteru, ktoré však budú hradené z rozpočtov organizácií zriadených ministerstvom kultúry,” konštatuje sa okrem iného v materiáli. Keďže je množstvo objektov kultúrneho dedičstva v krajine, je podľa ministerstva kultúry nevyhnutná väčšia spolupráca pri ich ochrane a propagácii s rezortom životného prostredia.
Brestovany, baroková kaplnka sv. Martina

Rámcový dohovor Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť bol prijatý 13. októbra 2005 na 941. zasadnutí Výboru delegátov ministrov Rady Európy. Platiť začal 10. júna 2011, keď desať členských štátov Rady Európy súhlasilo s dohovorom. Doteraz k nemu pristúpilo štrnásť členských krajín. Slovenská vláda súhlasila s podpisom dohovoru 30. novembra 2011 s výhradou ratifikácie. Ministrovi kultúry dala za úlohu predložiť na rokovanie vlády návrh na ratifikáciu dohovoru po uskutočnení právnej analýzy a v prípade potreby po prijatí potrebných legislatívnych opatrení zabezpečujúcich vykonávanie dohovoru. Podľa právnej analýzy dohovoru, ktorá je súčasťou materiálu, legislatívne úpravy v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva nie sú nevyhnutné. Ak by sa však príslušné zákony novelizovali, treba do nich zapracovať obsah ustanovení dohovoru. “Významnejšiemu pokroku v ochrane kultúrneho dedičstva bránia predovšetkým finančné faktory,” píše sa okrem iného v právnej analýze dohovoru.
Po vyslovení súhlasu vládou SR a Národnou radou SR republiky bude dohovor predložený na ratifikáciu prezidentovi SR. Pre Slovensko začne platiť prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí lehoty troch mesiacov odo dňa uloženia ratifikačnej listiny u generálneho tajomníka Rady Európy. Následne sa zverejní v Zbierke zákonov SR.
Medzi kultúrne dedičstvo zaraďujeme nielen kultúrne pamiatky a pamiatkové územia, ale aj archeologické náleziská a objavy, múzeá a galérie s ich zbierkami, knižnice s historickými knižničnými fondmi, audiovizuálne dedičstvo, archívne dedičstvo a aj nehmotné kultúrne dedičstvo.