Milovníci technických pamiatok si prídu na svoje v obci Zemplínske Hámre v okrese Snina, kde tento týždeň sprístupnili náučný chodník, na ktorom môžu obdivovať históriu baníctva a železiarskej výroby v regióne. Chodník je dlhý 5,5 kilometra a ponúka 13 zastavení pri obnovených objektoch či replíkách niekdajších technických diel. Cestička začína pri kamennej murovanici so sýpkou, vedie k bývalému tajchu, hámru s vodným náhonom, banskej štôlni, je tu tiež bývalá garbiareň, na úzkokoľajnej železničke stojí zelený rušeň s vagónmi.

Staré pamiatky ožívajú vďaka projektu Zemplínske Hámre – objavme históriu baníctva a železiarskej výroby vo Vihorlatských vrchoch. Návštevníkom sprístupnili tri novovybudované exteriérové expozície. Zlievarenskú činnosť približuje vysoká pec, výrobu uhlia míľa na pálenie a dopravu dreva úzkokoľajka. Na náučnom chodníku sa turista nestratí, sú tu aj veľkoplošné panely v slovenskom a anglickom jazyku a tri panoramatické mapy obce a okolitého regiónu.

Projekt získal podporu zo Švajčiarskeho finančného mechanizmu vo výške zhruba 1,2 mil. eur, štát sa podieľa na jeho spolufinancovaní desiatimi percentami oprávnených nákladov. Agentúru SITA o tom informovala projektová manažérka Daniela Galandová.

Súčasťou projektu je tiež zriadenie obecného múzea, ktoré bude sídliť v zrekonštruovanej murovanici. Ide o väčší murovaný dom, do akých sa sťahovali robotníci, ktorí tu prišli za prácou z nemecky hovoriacich oblastí za Rakúsko-Uhorska. Galandová uviedla, že Zemplínske Hámre sú najmladšou obcou v regióne, obydlia v tzv. Jozefovej doline (Josefsthal) sa začali stavať vďaka baníckej činnosti a spracovaniu železnej rudy. Obnovené objekty dokumentujú priemyselnú históriu obce.

Projekt končí o osem mesiacov. Dovtedy obec čaká zariadenie interiéru múzea. Prvé interiérové expozície plánujú sprístupniť v apríli budúceho roka.