Priame väzby na ochranu pamiatok má miestna a regionálna samospráva, ktorá však niekedy význam pamiatok popri iných úlohách nedoceňuje, tvrdí ministerstvo kultúry

Prehľad o situácii v ochrane pamiatok a archeologického dedičstva a aj úlohy pre štátne orgány obsahuje koncepcia ochrany pamiatkového fondu, ktorú vypracovalo Ministerstvo kultúry (MK) SR. Materiál “Koncepcia ochrany pamiatkového fondu – aktualizácia prílohovej časti k 31.12. 2014” schválila vláda. Ministerstvo v ňom okrem iného navrhuje spôsoby lepšej ochrany pamiatok a uvádza aj zoznam tých, ktoré by to najviac potrebovali. Cestovnému ruchu (tzv. kultúrny turizmus) by medzi iným pomohla aj ochrana pamiatok, či zapojenie ochrany pamiatok do územného plánovania miest a obcí.

Podľa MK SR sa “súčasný model zabezpečenia štátnej ochrany pamiatkového fondu po legislatívnej a organizačnej stránke osvedčil. Vytvorenie špecializovanej štátnej správy od roku 2002 – Pamiatkového úradu Slovenskej republiky s pracoviskami – sa ukázalo ako funkčný a správny krok, vysoko hodnotený aj v medzinárodnom kontexte”. Ochrana a využitie pamiatok sú síce verejným záujmom, no neznamená to, že iba záležitosťou profesionálov – pamiatkarov. Zákonnou povinnosťou vlastníkov je starať sa o svoj majetok, upozorňuje rezort a vyzdvihuje občianske aktivity na ochranu pamiatok. Priame väzby na ochranu pamiatok majú obce, mestá a kraje, teda miestna a regionálna samospráva, “ktorá však niekedy význam stavebno – technického stavu pamiatok popri iných úlohách nedoceňuje”. Samospráva by mohla využiť potenciál pamiatok napríklad pri rozvoji cestovného ruchu. “Nedostatok finančných zdrojov na zabezpečenie obnovy, ochrany a reštaurovania pamiatkového fondu v územnej pôsobnosti samospráv je možné kompenzovať aj viaczdrojovým financovaním, … tiež pri strategickom plánovaní a propagácii miest a obcí v rámci vlastného regiónu i v rámci celoštátnej propagácie”, píše v materiáli MK SR. Aj v súvislosti s novým programovým obdobím na roky 2014-2020 navrhuje ministerstvo zamerať sa napríklad na obnovu objektov, ktoré uvádza v jednej z piatich príloh ku koncepcii. Konkrétne v prílohe číslo 4 “Zoznam národných kultúrnych pamiatok s prioritou ochrany a obnovy k 31.12.2014” sú uvedené stovky pamiatok, medzi iným hrady, záhrady, technické pamiatky, ako sú napríklad vodné mlyny, ale aj pamiatkové rezervácie, oltáre, ikony, organy či sochy. V zozname sú napríklad kaštieľ Betliar s areálom, Botanická záhrada v Banskej Štiavnici i Sad Janka Kráľa v Bratislave, liečebný dom Slovan v Piešťanoch, archeologické nálezisko Bojná, železničná stanica v Kežmarku, prešovský solivar s areálom, viaceré objekty v pamiatkovej rezervácii Košice a mnohé ďalšie. Zoznam by podľa MK SR mohol slúžiť ako inšpirácia “pri príprave projektov uchádzajúcich sa o podporu zo štrukturálnych fondov, napr. z Nórskeho finančného mechanizmu”.

V ďalších štyroch prílohách MK SR informuje o stave pamiatkového fondu v SR ku koncu roka 2014, o dokumentoch a stave riadenia jednotlivých lokalít svetového kultúrneho dedičstva na Slovensku, ktorých je sedem a presne sú popísané na http://whc.unesco.org/en/statesparties/sk. Pripája aj zoznam nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok vo vlastníctve štátu.