Vyše 8 000 historických artefaktov zo siedmich múzeí v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja (PSK) nadobudlo aj digitálnu podobu. Prešovská župa práve zavŕšila projekt s názvom Najvýznamnejšie historické a umelecké pamiatky v zbierkach PSK v náklade takmer 1,5 mil. eur. Kraj ho financoval z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a podieľal sa na ňom piatimi percentami oprávnených nákladov. Od 1. júla na webstránke kraja nájde široká verejnosť odkaz na link, na ktorom bude sprístupnených zhruba 30 percent, čo je 2 500 historických objektov v digitálnej podobe. Ostatné budú slúžiť na dokumentáciu pre múzeá a prístup k ním aj s odborným popisom bude mať iba vedecká verejnosť. Dátový objem zdigitalizovaných materiálov je približne 100 terabajtov, čo sa nedá prezerať na bežných počítačoch.

Práce realizovala externá firma Konica Minolta Slovakia, ktorá mala vytvorené pracovné podmienky v priestoroch Vlastivedného múzea v Hanušovciach nad Topľou, kde aj veľkú časť artefaktov digitalizovala. Predmety náročné na prevoz digitalizovala priamo v inštitúciách či exteriéroch, kde sú umiestnené. Zástupca firmy Boris Hurbanič na dnešnej tlačovej besede uviedol, že išlo o náročný projekt, a to z časového aj praktického hľadiska. Mesačne zdigitalizovali okolo 800 objektov, pričom pracovali s predmetmi od niekoľkých milimetrov až po celé kostoly. Proces sa realizoval štyrmi technologickými postupmi – formou digitálnej fotografie, 3D skenovania, objektovej panorámy a fotogrametriou. Na projekte digitalizácie pracovalo 17 ľudí takmer rok. Najviac ich potrápili svojou farebnosťou diela Andyho Warhola v Medzilaborciach a technicky najnáročnejšia bola digitalizácia kostolíkov a mlyna v skanzenoch v Starej Ľubovni a Humennom, rovnako aj exponáty hasičskej techniky v Prešove. Za najkrajší predmet označil prsteň princeznej Sissi z bardejovského múzea.

Riaditeľ Ľubovnianskeho múzea v Starej Ľubovni Dalibor Mikulík vyzdvihol dôležitosť digitalizácie pre múzeum z dôvodu dokumentácie zbierkového fondu, propagáciu a edukačnú činnosť. Z pohľadu verejnosti bude významná možnosť vrátiť sa k tomu, čo návštevník videl pri prehliadke múzea v pokoji domova. Ani telesne hendikepovaní ľudia už nemusia byť ochudobnení o zážitky z prehliadky. Za najzaujímavejšiu časť v digitálnej podobe považuje pre verejnosť šperky, šperkovnice a predmety osobnej potreby, ktoré ostali po poslednej majiteľke hradu, španielskej princeznej Izabele Alfonzy de Bourbón.

Vďaka projektu župa získala techniku a vytvorila jedno nové pracovné miesto na digitalizáciu, ktoré je udržateľné na ďalších päť rokov. V budúcnosti chce kraj pokračovať v digitalizácii niektorých textových a 2D objektoch vo vlastnej réžii.

Do projektu sa zapojili Šarišské múzeum v Bardejove, Podtatranské múzeum v Poprade, Krajské múzeum v Prešove, Vlastivedné múzeum v Hanušovciach nad Topľou, Vihorlatské múzeum v Humennom, Ľubovnianske múzeum v Starej Ľubovni a Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach.

Foto : MiMa, Veronika Fitzeková, hovorkyňa PSK