Slovenská národná knižnica úspešne pokračuje v digitalizácii kníh, novín, ale aj rôznych dokumentov. V rámci projektu Digitálna knižnica a digitálny archív – DIKDA má národná knižnica do konca septembra zdigitalizovať viac než 2,5 milióna objektov. Ako pre agentúru SITA uviedla manažérka publicity Digitálnej knižnice a digitálneho archívu (DIKDA) Katarína Mažáriová, “ku koncu júna bolo zdigitalizovaných 1 350 969 objektov Slovenskej národnej knižnice a 1 039 287 objektov Slovenského národného archívu z celkového množstva 2,5 milióna objektov v rámci projektu Digitálna knižnica digitálny archív. Už tento počet zdigitalizovaných objektov ju radí medzi európsku špičku a stala sa inšpiráciou pre viaceré zahraničné knižnice”. Projekt sa síce skončí, ale jeho činnosti budú pokračovať do roku 2020. Výstupy z projektu, ako sú napríklad diela slovenských literárnych klasikov či 100 rokov staré noviny, alebo fotografie z 1. svetovej vojny, ale i zaujímavosti ako milostné listy Štúra, Hurbana, Sládkoviča alebo Hviezdoslava, sa dajú vidieť na webe projektu http://www.dikda.eu už dnes.

S procesom digitalizácie súvisí dobudovanie Konzervačného a digitalizačného centra vo Vrútkach, v ktorom Slovenská národná knižnica (SNK) už od roku 2012 digitalizuje svoje fondy. “Momentálne tam pracuje 22 profesionálnych skenerov. V budove už sú funkčné aj špičkové pracoviská na čistenie, konzervovanie, odkysľovanie a reštaurovanie dokumentov, ktoré priamo súvisia s digitalizáciou, ako aj laboratóriá papiera vybavené najmodernejšími chemickými prístrojmi,” priblížila situáciu Mažáriová. Pripomenula, že národná knižnica sa podpísaním zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného prostriedku v aktuálnej výške takmer 40 miliónov eur stala realizátorom najväčšieho národného digitalizačného projektu Operačného programu Informatizácia spoločnosti (OPIS), Prioritnej osi 2 Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry. Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu SR.

Digitalizácia SNK sa začala v pilotnej prevádzke po presťahovaní existujúcich šiestich skenerov do Konzervačného a digitalizačného centra vo Vrútkach v auguste 2012. Po dodávke siedmich nových skenerov v novembri 2012 prešla do plnej jednozmennej prevádzky. Tú v apríli 2013 zmenili na dvojzmennú, v ktorej budú pokračovať až do konca projektu.

Hlavným cieľom projektu Digitálna knižnica a digitálny archív – DIKDA je digitalizácia viac než 2,5 milióna objektov, z ktorých polovicu tvoria monografie, noviny a časopisy, odborné články zo zborníkov a odborných periodík a špeciálne dokumenty ako mapy či pohľadnice. Druhú polovicu tvoria archívne dokumenty zo Slovenského národného archívu, z ktorých najvýznamnejšie sú sčítacie hárky zo sčítaní ľudu z prvej polovice 20. storočia. Zo Slovenského národného archívu sa tiež digitalizujú archívne dokumenty Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky z rokov 1969 až 1989. Ako sa uvádza na webstránke projektu DIKDA, “minimálne 30% digitalizovaných objektov bude voľne dostupných pre verejnosť. SNK však počíta s vyšším percentom, pravdaže pri rešpektovaní a dodržaní príslušných právnych predpisov” a časť zdigitalizovaných diel a dokumentov priebežne zverejňuje na webstránke projektu.

SNK je štátnou rozpočtovou organizáciou zriadenou Ministerstvom kultúry SR. Jej súčasťou sú dve literárne múzeá – Literárne múzeum Slovenskej národnej knižnice so sídlom v Martine a Slovanské múzeum A. S. Puškina v Brodzanoch. Slovenská národná knižnica spravuje fond Aponiovskej knižnice, ktorá je sprístupnená v kaštieli v Oponiciach. Vo fonde Slovenskej národnej knižnice je približne 5 miliónov dokumentov, z toho v Literárnom archíve je 1,7 milióna jednotiek a v múzeách sú desiatky tisícok muzeálnych jednotiek. SNK sa medzi iným v roku 2013 stala aj členom World Digital Library, v rámci ktorej sa sprístupňujú v digitálnej forme vzácne a významné dokumenty z histórie ľudstva. SNK prispela dokumentmi, ktoré patria medzi to najhodnotnejšie, čo vo svojich depozitoch uchováva. Napríklad ide o list Máhatmú Gándhího osobnému lekárovi Leva Nikolajeviča Tolstého Dušanovi Makovickému, Heraldický kódex s iluminovanými erbmi významných donátorov Loretanskej kaplnky z 18. storočia, Kroniku sveta Jána z Udine z 2. polovice 15. storočia alebo ferotýpiu s portrétom Milana Rastislava Štefánika.