Reštaurovanie a rekonštrukcia vybraných historicky cenných zbraní vážne poškodených pri veľkom požiari hradu Krásna Hôrka 10. marca 2012, ktoré zabezpečovalo v rámci medzinárodnej pomoci aj Metodické centrum konzervácie Technického múzea v Brne, sa skončilo. Brnianske technického múzeum v spolupráci so Slovenským národným múzeom (SNM) v Betliari z týchto exponátov otvára dnes v Brne výstavu pod názvom Až na kov, ktorá bude na budúci rok inštalovaná aj na Bratislavskom hrade. Informovala o tom na stránke mesta Rožňava Judita Krajčiová zo SNM.

V centre konzervácie Technického múzea v Brne konzervovali respektíve reštaurovali 77 zbierkových predmetov poškodených ohňom. Pri veľkom požiari hradu Krásna Hôrka oheň poškodil 342 zbierkových predmetov. Najviac zdevastovaná bola novo inštalovaná expozícia zbrojnice, kde boli zaznamenané najväčšie škody. Vážne bolo poškodených 137 exponátov. Práve táto múzejná zbierka patrí k najrozsiahlejším z dvadsaťtritisícového zbierkového fondu v správe SNM – Múzea Betliar. Zahŕňa zbierku diel zo 16. storočia a zbierku modelov malých diel na kovových lafetách zo 17. a 18. storočia. Medzi palnými zbraňami sa vyskytujú výrobky slávnych európskych dielní, akými boli napr. Louis Santosa v Madride, česká dielňa Poser, alebo nemecký výrobca Behr. K unikátnym predmetom patrí meč typu „Petersen“ alebo meč „Ulfberht“ z obdobia 9. až 10. storočia. Rôzne poškodené boli aj chladné zbrane orientálnej proveniencie ako jatagany, kilime, saify a šamširy. Okrem zbraní menších rozmerov boli ohňom zasiahnuté aj vojenské tympany, kompletné brnenie, tiež prilby a kyrysy zo 16. až 17. storočia.

Metodické centrum konzervácie Technického múzea v Brne ponúklo ošetrenie vybraných zbierkových predmetov. Vysoká teplota pri požiari, ktorá dosahovala 700°C, spoločne s pôsobením splodín z požiaru mala za následok nezvratné zmeny materiálov exponovaných predmetov. Zámerom konzervátorsko-reštaurátorského zásahu bolo najmä stabilizovať stav predmetov. Súčasťou tohto postupu bolo odstránenie koróznych produktov a rešpektovanie dochovaného zdobenia či iných technologických častí. Nutnou súčasťou posudzovania povrchu ošetrovaných predmetov bol detailný prieskum typických znakov použitých remesiel a ich správna interpretácia v nadväznosti na výsledky prírodovedného prieskumu.

Konzervátorsko-reštaurátorský zásah bol limitovaný jednak totálnou stratou organických materiálov, jednak veľkým počtom poškodených predmetov. V prvej fáze bola preto pozornosť zameraná na správnu identifikáciu jednotlivých dielov predmetov, ich očistenie a povrchovú úpravu proti pokračujúcej korózii. Poškodené predmety vyžadovali veľmi špecifický konzervátorsko-reštaurátorský zásah. Pre každý predmet bol starostlivo zvažovaný a konzultovaný rozsah optimálneho zásahu, a to buď v rovine stabilizácie stavu a ponechania predmetu ako mementa ničivej udalosti, alebo čistenia a odkrytia povrchu so zachovaním iba originálnych častí či doplnenia a zhotovenia chýbajúcich dielov so snahou obnoviť pôvodnú podobu a interpretáciu exponátu.

foto: www.krasnahorka.sk